Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Národné centrum transferu technológií na Slovensku. Princípy a východiská

14. 01. 2014

                V tomto článku otvárame tému Národného centra transferu technológií (NCTT) na Slovensku. Popíšeme realizáciu transferu technológií (TT) s cieľom objasniť základné princípy fungovania TT a uvedieme ideový návrh na založenie NCTT na Slovensku. V sérii článkov venovaných NCTT, ktoré budú nasledovať v ďalších číslach časopisu TT bulletin, sa od objasnenia myšlienky a potreby vzniku NCTT na Slovensku, ako nástroja na efektívnu realizáciu TT v podmienkach SR, posunieme k opisu aktuálneho stavu pri zakladaní NCTT a procesov, akými sa realizuje podpora v procese TT pre akademické pracoviská dnes, bez formálnej existencie NCTT. Budeme sa venovať aj objasneniu toho, ako vo finálnej fáze bude existujúce NCTT napĺňať princípy, na základe ktorých vznikla myšlienka jeho založenia. 

                Transfer technológií je vo svojich rôznorodých formách jedným z nástrojov akademických inštitúcií na šírenie výstupov výskumu, realizovaného na akademických pracoviskách, do spoločenskej praxe. TT je tak jedným z nástrojov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu všeobecného blaha spoločnosti, keďže prostredníctvom neho sa v reálnom živote uplatňujú vynálezy, postupy a technológie v najrôznejších oblastiach života. Prostredníctvom úspešne realizovaného TT akademické inštitúcie umožňujú, aby využiteľné výstupy ich výskumu mohli uplatňovať ľudia na zlepšenie a skvalitnenie života. TT je mnohoraký a veľmi komplexný nástroj, vyžadujúci na svoju realizáciu úzko špecializovaných odborníkov, ale aj kvalifikovaný manažment a silné administratívne zázemie. Pri efektívnej realizácii TT je tento nástroj schopný zarobiť a vrátiť náklady na svoju realizáciu v podstate ako vedľajší výstup snahy akademických inštitúcií o uvedenie výstupov akademického výskumu do spoločenskej praxe. 

V krajinách s dlhšou praxou v realizácii TT sa vyvinul systém, v ktorom TT za akademickú inštitúciu realizuje špecializované pracovisko, spravidla nazývané Centrum transferu technológií (CTT). CTT preberá na seba vykonávanie všetkých procesov spojených s realizáciou TT vrátane identifikácie a zabezpečovania ochrany duševného vlastníctva (DV), ktoré vzniklo na akademickej inštitúcii ako výstup vedeckovýskumnej činnosti. Pokiaľ inštitúcia má založené CTT spravidla sa tiež stáva miestom, kde vedeckovýskumní pracovníci inštitúcie nahlasujú vznik duševného vlastníctva. V legislatívnych podmienkach SR potom CTT, okrem množstva iných činností, zabezpečuje proces uplatnenia si nároku na vzniknuté DV akademickou inštitúciou.

Aby CTT mohlo plniť svoj účel - realizovať celý proces TT v celej jeho komplexnosti - musí byť zabezpečené po finančnej aj personálnej stránke. Proces TT pozostáva v základných krokoch z činností, ako  rozhodovanie o spôsobe ochrany DV, zabezpečovanie ochrany DV (najmä formou patentov) v celosvetovom meradle, správa portfólia DV akademickej inštitúcie, nachádzanie partnerov pre komercializáciu DV, dohodovanie podmienok komercializácie, vedenie rokovaní s partnermi pre komercializáciu, tvorba a uzatváranie zmlúv s komercializačným partnerom (najmä licenčných zmlúv), asistencia zamestnancom inštitúcie pri komercializácii formou zakladania spin-off spoločností, správa zverených fondov pre realizáciu TT a vykonávanie činností spojených so zabezpečením využívania prostriedkov fondov vedeckovýskumnými zamestnancami inštitúcie, tvorba návrhov internej legislatívy inštitúcie (smerníc), ktoré upravujú riešenie otázok súvisiacich s ochranou DV na pôde akademickej inštitúcie a komercializáciu, zmluvné zabezpečovanie spolupráce akademickej inštitúcie s komerčnými partnermi formou spoločného alebo zákazkového výskumu, vzdelávanie zamestnancov inštitúcie v oblasti ochrany DV a komercializácie a pod. Plne funkčné CTT má za úlohu zabezpečovať všetky uvedené činnosti alebo časť z nich, prípadne aj ďalšie činnosti, ktorými je poverené vedením akademickej inštitúcie. Aby bolo CTT schopné takéto činnosti realizovať, sú kladené vysoké nároky na odbornú spôsobilosť zamestnancov CTT. V zahraničí na inštitúciách s dlhodobou praxou v oblasti TT majú CTT od piatich až po desiatky zamestnancov. Od množstva vytvoreného DV za rok a od rozsahu zverených úloh môžu mať CTT až do sto zamestnancov (napríklad CTT Univerzity v Oxforde – ISIS Innovation má osemdesiat zamestnancov). Pri počte zamestnancov CTT pod päť osôb, CTT nemôže pracovať ako plne funkčné a akademické inštitúcie v niektorých prípadoch potom zakladajú spoločné CTT, ktoré realizuje TT pre viaceré inštitúcie.

Z uvedených činností plne funkčného CTT vyplývajú požiadavky na vzdelanie a odbornosť pracovníkov CTT. Okrem administratívnych pracovníkov, ktorí môžu mať okrem bežných administratívnych úloh na starosti, napr. aj vedenie agendy DV inštitúcie, CTT zamestnáva právnikov so špecializáciou na oblasť DV, resp.  tvorbu licenčných zmlúv, ale tiež pre prípady, keď je potrebné riešiť spory vyplývajúce zo zmluvných vzťahov s partnermi. Ďalej je potrebné, aby CTT malo k dispozícii pracovníkov s komerčnými skúsenosťami z niektorej z vedných oblastí, ktorí sú schopní posudzovať možné trhové uplatnenie DV (najmä vynálezov, ale aj úžitkových vzorov, dizajnov atď.) a sú schopní posudzovať potenciálne výnosy z uplatnenia DV. Takýto zamestnanci spravidla mávajú ekonomické vzdelanie (a často prax v komerčnej sfére) a okrem uvedených aktivít ich úlohou býva najmä identifikovanie vhodných partnerov (firiem) pre komercializáciu DV, ich kontaktovanie, oslovovanie a vedenie rokovaní s nimi. V neposlednom rade je pre CTT nevyhnutné efektívne riadenie, pri väčšom počte zamestnancov nemôžu byť pozície manažmentu spájané s priamou realizáciou TT. Od nich je požadované plné angažovanie v zabezpečovaní riadneho vykonávania úloh CTT (napríklad CTT Univerzity v Tokiu zabezpečuje ochranu a komercializáciu až dvetisíc prípadov nového nahláseného DV ročne a kumulatívne spravuje portfólio tisícov až desiatok tisícov registrovaných predmetov DV).

Slovenské akademické inštitúcie majú s realizáciou TT veľmi malé, v niektorých prípadoch až žiadne skúsenosti. Množstvo vytvoreného priemyselného vlastníctva  (registrované DV - najmä patenty, ale aj napr. úžitkové vzory atď.) slovenskými akademickými inštitúciami ako výstupov ich vedeckovýskumnej činnosti bolo v predchádzajúcich rokoch veľmi nízke (v priemere generovali všetky slovenské akademické inštitúcie niekoľko jednotiek patentov ročne, ktoré boli registrované na inštitúciu a zostávali v majetku inštitúcie). Akademické inštitúcie na Slovensku pritom podľa našich odhadov disponujú vedeckovýskumným potenciálom, ktorý je schopný generovať stovky patentovo chránených technológií ročne. Zabezpečovanie ochrany formou patentu ale stráca zmysel v momente, keď patentovo chránené technológie nie sú ďalej komercializované, nedostávajú sa do praxe. Akademickej inštitúcii tak nevzniká príjem, ktorý by pokrýval náklady na zabezpečovanie ochrany DV,  napr. formou patentovej ochrany. Slovenské akademické inštitúcie pritom v súčasnosti nedisponujú prostriedkami na to, aby boli schopné zakladať a dlhodobo prevádzkovať plne funkčné centrá transferu technológií. TT je pritom nesporne efektívny nástroj, ktorým sa dajú šíriť výstupy akademického výskumu do spoločnosti na jeho praktické využitie. A na Slovensku vznikol v predchádzajúcich rokoch oprávnený záujem, aby boli slovenské akademické inštitúcie schopné TT realizovať. Pri posudzovaní možností rozbehnutia systematickej realizácie TT na Slovensku pritom takéto snahy opätovne narážali na malú skúsenosť akademických inštitúcií v tejto oblasti, nízke disponibilné zdroje najmä na hradenie dlhodobých nákladov na prevádzku CTT a správu portfólia DV inštitúcie (vrátane hradenia registračných a udržiavacích poplatkov spojených, napr. s patentovou ochranou) a z toho vyplývajúcu nízku mieru realizácie TT na slovenských akademických inštitúciách. Popri tejto skúsenosti bol zvažovaný potenciál slovenskej akademickej obce na vytvorenie istého množstva výstupov vo forme priemyselne chrániteľného DV ročne. Všetky tieto úvahy nakoniec viedli k nápadu, v svetovom meradle vcelku ojedinelému, aby bolo na Slovensku založené Národné centrum transferu technológií (NCTT). Takéto centrum by bolo schopné zabezpečiť odbornú realizáciu všetkých činností, z ktorých TT pozostáva. Realizáciu jednotlivých krokov TT by vykonávalo pre tie akademické inštitúcie, ktoré by neboli schopné ich realizáciu zabezpečiť vlastnými silami a zároveň by o poskytnutie podpory v procese TT požiadali Národné centrum TT. Súčasne sa ukazuje, vzhľadom na veľkosť slovenských akademických inštitúcií a vzhľadom na očakávané množstvo generovaného DV ročne celou akademickou obcou SR (rádovo v desiatkach až stovkách prípadov), že by takýto model kooperácie NCTT s lokálnymi CTT jednotlivých akademických inštitúcií mohol byť najefektívnejším spôsobom, ako by TT mohol byť na Slovensku realizovaný systematicky a pritom dlhodobo udržateľne.

Akým spôsobom môže NCTT na Slovensku fungovať, ktoré činnosti má realizovať, aké fondy má spravovať a aký má byť mechanizmus prístupu k nim, akou formou má prebiehať uchádzanie sa lokálnych CTT jednotlivých akademických inštitúcií o podporu z NCTT, ako sa takéto požiadavky majú vyhodnocovať, kam majú plynúť prípadné príjmy z úspešne komercializovanej technológie, aký vplyv môžu mať akademické inštitúcie SR na riadenie NCTT – to všetko sú iba niektoré z otázok, ktorými sa budeme v našom časopise zaoberať v nasledujúcich číslach,  v článkoch, ktoré sa budú venovať Národnému centru transferu technológií SR.

 Mgr. Miroslav Kubiš

 

                                                                                                                              

 

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK