Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Juraj Tóth: Observačná astronómia je o zaznamenaní jedinečných udalostí

14. 01. 2014

RNDr. Juraj Tóth, PhDRozhovor s RNDr. Jurajom Tóthom, PhD., astronómom, vedcom a pedagógom z  Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave

Juraj Tóth (1975) študoval astronómiu a astrofyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) v Bratislave. V júni 1997 získal skúsenosti vo Vatikánskom observatóriu, Astronomical Summer School (Planetary Science). Po skončení vysokoškolského štúdia pôsobil v rokoch 1998 – 2003 ako astronóm – pozorovateľ (astrometria a fotometria asteroidov a komét) v Astronomicko-geofyzikálnom observatóriu FMFI UK v Modre. 

Od roku 2003 je vedeckým pracovníkom Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK v Bratislave so zameraním na malé telesá Slnečnej sústavy, špeciálne meteory. Viedol expedície pri hľadaní meteoritov na Slovensku. Rozvíja nový pozorovací program v oblasti celooblohových videopozorovaní meteorov. Na univerzite prednáša úvod do astronómie, kozmický výskum planét, planetárnu kozmogóniu, dejiny astronómie a astronómiu pre učiteľské kombinácie a Univerzitu tretieho veku UK. Venuje sa aj popularizácii astronómie. 

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Študovali ste na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Na základe čoho ste sa rozhodli pre štúdium astronómie a astrofyziky na tejto fakulte?

J. TÓTH: V detskom veku ma priťahovala kozmonautika, lety do vesmíru, neskôr som sa zameral na blízku oblasť – astronómiu. A samozrejme, astronómia a astrofyzika je súčasťou fyziky. Preto bola pre mňa logická voľba fakulty, vtedy mala ešte názov Fakulta matematiky a fyziky. Tento smer som si vysníval ešte na základnej škole a aj preto som pokračoval štúdiom na gymnáziu. Cez našu rodinnú známu L. Richterovú som sa počas strednej školy stretol aj s vtedajším vedúcim katedry astronómie a astrofyziky doc. P. Paľušom.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede? 

J. TÓTH: Pozitívne bolo, že ma všetci povzbudili v tomto rozhodnutí, vrátene mojich rodičov. Síce som ešte koncom gymnaziálnych štúdií rozmýšľal nad štúdiom teológie, ale nakoniec som sa predsa len rozhodol pre vedu, hoci viera je stále súčasťou môjho života. Mladý človek pri rozhodovaní a namáhaní počas štúdia musí mať motiváciu. Pre niekoho to môže byť ekonomický aspekt budúcej práce, ale pre mňa motiváciou bolo rozumieť svetu, vesmíru okolo nás. Spomínam si, ako som ako dieťa asi celý rok čítal encyklopédiu astronómie, ktorá vyšla u nás v roku 1986. Bola to výborná kniha, zostavená prof. Hajdukom a dr. Štohlom a ďalšími slovenskými odborníkmi, ale vo veku 12 – 13 rokov som skoro ničomu nerozumel. Po roku sa mi súvislosti začali spájať a mal som zážitok, že tomu rozumiem.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

J. TÓTH: Observačná astronómia je o zaznamenaní jedinečných udalostí, ktoré sa zvyčajne neopakujú. Tento prístup je iný v porovnaní s "laboratórnou fyzikou", kde sa dá experiment zopakovať. Nenazval by som to osobnými úspechmi, pretože som nadväzoval na prácu kolegov, ale som rád, že som bol pri udalostiach ako bol meteorický dážď jasných meteorov roja Leoníd v novembri 1998, z ktorého existuje unikátna fotografia používaná v publikáciách a učebniciach. Alebo som organizoval expedície pri hľadaní Košického meteoritu, pozorovaného a nájdeného čerstvého meteoritu na našom území po 115 rokoch. Samozrejme vedecké články, ktoré sme s kolegami písali by sme mohli zaradiť medzi úspešné, ako vysvetlenie vzniku prúdov meteoroidov slapovým rozpadom asteroidov pri tesnom prelete okolo Zeme a podobne. Ale asi najviac ma teší, keď sa darí naším mladým študentom a kolegom uplatniť sa na prestížnych zahraničných pracoviskách, ako sú Univerzity of Hawaii alebo University of Bern.

M. B.: Aktívne sa zapájate do medzinárodných a národných projektov. Mohli by ste niektoré z nich spomenúť? 

J. TÓTH: Riešime niekoľko projektov v oblasti malých telies Slnečnej sústavy. Za viaceré môžem spomenúť úspešnú medzinárodnú leteckú kampaň pri pozorovaní meteorického roja Drakoníd, kde sme mali na palube lietadla našu vlastnú aparatúru AMOS, systém na registráciu meteorov. Alebo rozbiehajúci sa projekt vyhľadávania malých asteroidov ADAM-WFS, ktorý chceme zrealizovať po nájdení financií na našom observatóriu UK v Modre. Sú to naše originálne projekty, ale nevyhnutne musíme na nich spolupracovať aj s kolegami zo zahraničia.

M. B.: Ste autorom unikátneho astronomického systému AMOS Cam (All-sky Meteor Orbit System), za ktorý ste získali Zlatú medailu na medzinárodnom veľtrhu vynálezov a inovácií INVENTO v Prahe. V čom spočíva úspech tohto systému a čo mu predchádzalo?

J. TÓTH: Spoluautormi sú aj Dušan Kalmančok s Ing. Pavlom Zigom, PhD. Bez nich by tá myšlienka nebola reálna, jednoducho tímová práca. Ale niekoľko rokov predtým som sa venoval testovaniu, skúšaniu a hľadaniu najvhodnejšej alternatívy k podobným video systémom, ktoré bežia vo svete. Základné obmedzenia existujúcich riešení spočívajú buď v malých zorných poliach, alebo v nízkych dosahoch kamier. V našom systéme sme sa snažili skĺbiť jedno i druhé, takže dnes AMOS Cam je takmer celooblohový systém a zároveň stonásobne citlivejší ako napríklad fotografické celooblohové kamery, ktoré sme prevádzkovali od začiatku existencie observatória v Modre.

M. B.: V súvislosti so spomínaným vynálezom Vám bolo nápomocné aj Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Ako došlo k tejto spolupráci a v čom Vám konkrétne pomohlo?

J. TÓTH: Veľmi rád musím potvrdiť, že CVTI SR nám veľmi pomohlo pri zorientovaní sa v problematike podávania patentovej prihlášky, propagácii systému na medzinárodnom veľtrhu INVENTO, potenciálnej komercionalizácii, jednoducho postarali sa o všetko s tým súvisiace. Otvorili nám horizonty, v ktorých sa bežný vedecký alebo pedagogický pracovník nepohybuje. Patrí im naša vďaka. Hoci to začalo veľmi nevinne, návštevou pracovníka CVTI SR Ing. Martina Smeju, PhD., ktorý je mojím priateľom, na našom observatóriu v Modre pri testovaní kamery na leteckú expedíciu. Videl, že táto kamera má potenciál na vyššie spomenuté úkony, presne také aké rieši CVTI SR.

M. B.: Aký je Váš názor na transfer technológií na Slovensku?

J. TÓTH: Nemám širšiu skúsenosť okrem nášho systému AMOS, takže ťažko sa mi zovšeobecňuje. Ale keby to išlo ďalej, podobne ako v našom prípade, veľa zaujímavých vecí by sa mohlo dostať do širšieho vedeckého, ale aj praktického využitia. Asi sme na začiatku v tejto oblasti, minimálne v základnom výskume.

M. B.: Čo by ste odporučili – aj na základe vlastných skúseností –  tým, ktorí sa zaoberajú inováciami a prenosom vedeckých poznatkov do praxe?

J. TÓTH: Odporučil by som im trpezlivosť s nami vedcami. Sú to procesy nielen na jedno stretnutie. Kým sa zorientujeme v problematike, chvíľu nám to trvá. Ale stačí prejsť tú cestu raz a je to už lepšie pre budúcu spoluprácu. Samozrejme, tí, ktorí majú túto agendu na starosti, musia asi aktívne vyhľadávať potenciálnych kandidátov na tento prenos do praxe. Niekedy potrebujeme nakopnúť v dobrom slova zmysle.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

 

 

 

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK