Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vedecká podpora Dunajskej stratégie

02. 08. 2013

Spracovala: Ing. Alena Oravcová

Dunajský región, ako aj samotná rieka Dunaj predstavujú v rámci Európskej únie do značnej miery osobitný fenomén. Ide o región, ktorý spája „staré" členské štáty EÚ, ako aj štáty, ktoré len nedávno prešli cestou ekonomickej a spoločenskej transformácie a členmi EÚ sa stali len pred pár rokmi.

Slovenská republika sa od samotného začiatku aktívne zapojila do prípravy Stratégie EÚ pre dunajský región (The EU Strategy for the Danube Region (EUSDR) ), (ďalej len „Dunajská stratégia"). Dunajská stratégia bola schválená na zasadnutí Európskej rady 24. júna 2011. Na Slovensku je určený za národný kontaktný bod pre Dunajskú stratégiu Úrad vlády SR.  

Cieľom Európskej stratégie pre dunajský región je podpora spoločnej zodpovednosti krajín dunajského regiónu za ekonomický a spoločenský rozvoj, prírodné a kultúrne dedičstvo. Tento koordinovaný prístup umožní rozvoj konkrétnych spoločných aktivít a projektov, čo následne môže vyústiť aj do lepšieho plnenia zámerov strategického dokumentu Európa 2020. Európska únia si v tomto dokumente dala za cieľ do roku 2020 zlepšiť situáciu v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií, klímy, energetiky, sociálneho začlenenia a chudoby.

Podunajská oblasť zahŕňa 14 krajín: Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Českú republiku, Slovensko, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Ukrajinu a Moldavsko. V tejto oblasti žije viac ako 100 miliónov ľudí.

Slovensko bolo určené za koordinátora prioritnej oblasti č. 4 „Obnoviť a udržať kvalitu vôd“ (v spolupráci s Maďarskom) a prioritnej oblasti č. 7 „Rozvíjať znalostnú spoločnosť prostredníctvom výskumu, vzdelávania a informačných technológií“ (v spolupráci so Srbskom).

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) spustilo v novembri 2011 iniciatívu nazvanú Vedecká podpora Dunajskej stratégie. Cieľom tejto iniciatívy je zhromaždiť dôležité vedecké poznatky a dáta, ktoré umožnia zúčastneným stranám dunajského regiónu určiť politické opatrenia a aktivity potrebné pre efektívnu implementáciu tejto stratégie.

JRC na základe konzultácií so širokým spektrom účastníkov definovalo konkrétne priority, ktoré zoskupilo do tematických vedeckých zoskupení (klastrov) zameraných na vodu, pôdu, bioenergiu a vzduch. Týmito kľúčovými zdrojmi sa budú zaoberať z hľadiska zistených potrieb — ochrany životného prostredia, zavlažovania a rozvoja poľnohospodárstva a energetiky.

Zoskupenie pre údaje má uľahčiť výmenu a harmonizáciu jasných a porovnateľných údajov v oblastiach, ako sú biodiverzita, riečna morfológia, riziko záplav a sucha, pôdy, plodiny, energetické zdroje a potenciál. Zároveň zriadi spoločný prístup k údajom pre celý región, ktorého prvá prevádzková verzia by mala byť dostupná v decembri tohto roku.

Zoskupenie pre inteligentnú špecializáciu bude skúmať možnosti, ako sústrediť zdroje na kľúčové vedecké priority založené na hospodárskom potenciáli podunajskej oblasti, namiesto prílišného rozdrobovania snáh a investícií.

Vďaka týmto zoskupeniam sa spoja vedecké komunity 14 podunajských krajín vrátane väčšiny akadémií vied v regióne, Podunajskej rektorskej konferencie (ktorá združuje 54 univerzít) a mnohých ďalších výskumných organizácií. Partneri sa zapoja do zoskupení podľa vlastného výberu a podľa svojich priorít a odborných znalostí. Zúčastniť sa môžu aj iné zainteresované strany. Zoskupenia posilnia spoluprácu nielen medzi vedcami, ale aj medzi vedcami a tvorcami politík a podporia dôslednejšie využívanie výsledkov vedeckého výskumu pri tvorbe politík. Zatiaľ čo vedecká komunita sa bude pravidelne stretávať, tvorcovia politík budú informovaní o dosiahnutých výsledkoch raz ročne.

Dňa 15. mája 2013 sa uskutočnilo v Bratislave zasadnutie skupín pre prioritné oblasti (PA) 7 ( Rozvíjať znalostnú spoločnosť prostredníctvom výskumu, vzdelávania a informačných technológií), 8 (Podporovať konkurencieschopnosť podnikov vrátane rozvoja zoskupení) a 9 (Investovať do ľudí a zručností) Stratégie EÚ pre dunajský región.

Hlavnými rečníkmi stretnutia boli:

  • Štefan Chudoba, štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a zároveň slovenský koordinátor EUSDR/PA7,
  • Miroslav Veskovic, srbský koordinátor EUSDR/PA7,
  • Hans-Peter Herdlitschka, koordinátor z Baden-Wuerttembergu — EUSDR/PA8,
  • Dragica Karaic, chorvátska koordinátorka EUSDR/PA8,
  • Roland Hanak, rakúsky koordinátor EUSDR/PA9,
  • Jürgen Schick, rakúsky koordinátor EUSDR/PA9,
  • Ion Gumene, moldavský koordinátor EUSDR/PA9.

Následne, dňa 16. mája 2013 sa v Bratislave uskutočnilo podujatie na najvyššej úrovni, na ktorom Európska komisia spolu s vedcami a tvorcami politík zo 14 krajín podunajskej oblasti predstavila šesť vedeckých zoskupení, ktoré majú podporiť hospodársky rozvoj regiónu. Šesť zoskupení sa má zameriavať na vyššie spomínané témy: voda, pôda, bioenergia, vzduch, výmena a harmonizácia údajov a inteligentná špecializácia. Tieto zoskupenia poskytnú vedecké dôkazy, ktoré podporia Dunajskú stratégiu a posilnia vedeckú spoluprácu v celom regióne. Podujatie spoluorganizovalo Spoločné výskumné centrum EÚ (JRC) a vláda SR.

Podujatie otvoril premiér SR Robert Fico, spolu so štátnym tajomníkom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Štefanom Chudobom.

Premiér v svojom prejave zdôraznil, že Európska únia sa nachádza v rozhodujúcom zlomovom bode. Problémy už nie je možné riešiť len na národnej úrovni, ale východiská je nutné hľadať v spolupráci na cezhraničnej alebo širšej nadnárodnej úrovni.

Podľa premiéra koncepcia Dunajskej stratégie vytvára potenciál pre celý dunajský priestor na návrat k reálnym tradičným európskym hodnotám a k zodpovednosti krajín za seba, ako aj za celok. Dunajská stratégia musí vytvoriť aj mechanizmus spoločnej zodpovednosti za rozvoj podunajských krajín a za jeho úspešnosť v rámci celej Únie. „Dunajská stratégia Európskej únie je spoločnými projektmi, riešeniami a nadregionálnym významom príležitosťou lepšie zohľadňovať globalizáciu a reagovať na ňu. Ak totiž spoločenstvo nevyužije potenciálne možnosti a výhody, ktorými v súčasnosti ešte disponuje, stratí šancu ďalšieho rozvoja a v globálnom meradle sa môže stať chudobnejúcim a bezvýznamným regiónom. Toto je podstatou snahy Európskej únie, zostať vysoko atraktívnym, konkurencieschopným, sociálno-trhovým hospodárstvom a súčasne zachovať európske sociálne modely." skonštatoval Robert Fico.

K úlohám našej krajiny poznamenal : „Slovenská republika má eminentný záujem realizovať v rámci Dunajskej stratégie projekty, ktoré budú v synergii s ďalšími politikami a iniciatívami na úrovni Európskej únie. Ako koordinátor prioritnej oblasti 7 — rozvoj znalostnej spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania a informačných technológií, spolu so Srbskom musíme úspešne lídrovať projekt výskumu a informačných frontov Dunajského regiónu. Zameriavať sa na mobilizáciu interných podporných zdrojov, na rozvoj infraštruktúry aktivít v oblasti vedy, výskumu vzdelávania, tretieho stupňa inovácií, pretože dostatok zdrojov pre tieto aktivity je prvým predpokladom konkurencieschopnej Európy."

„V záujme ekonomického rastu a zamestnanosti je poslaním stratégií inteligentnej špecializácie vo výskume, vývoji a inováciách na Slovensku do roku 2020 nasmerovať štátne a regionálne stratégie tak, aby sa výrazne zvýšil podiel využívania vlastného výskumu, inovácií, kreativity a podnikavosti" povedal premiér, ktorý je presvedčený, že aj realizáciou týchto krokov bude Slovensko po roku 2020 prosperujúcou krajinou Európskej únie s vysokou udržateľnou zamestnanosťou a kvalitou života.

Otvorenie podujatia svojimi príhovormi obohatili generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie Dominique Ristori a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Maroš Šefčovič vo svojom prejave prehlásil, že už sa v súčasnosti podarilo vytvoriť veľmi dobrú sieť ľudských kontaktov a vedeckej spolupráce, ktorá momentálne zahŕňa 180 vedeckých pracovníkov. Dôležité je i to, ako sa veda na tejto vysokej úrovni spája s jej praktickým využitím pre občanov, pre regióny, pre konkrétne krajiny. Zdôraznil: „Čo si veľmi vážim na tomto projekte je, že ide po prvýkrát o unikátnu snahu vytvoriť geo-informačný systém, ktorý bude k dispozícií pre všetkých. Bude k dispozícií pre prijímanie politických rozhodnutí, bude k dispozícií pre prijímanie veľmi dôležitých podnikateľských rozhodnutí, bude k dispozícii pre podnikateľov, ale aj pre informáciu občanov."

V prvej sekcii programu podujatia vystúpili so svojimi prejavmi Karlheinz TÖCHTERLE — spolkový minister pre vedu a výskum, Rakúsko, Zoltán Cséfalvay — štátny minister pre hospodársku stratégiu, Maďarsko, Mihnea Costoiu — delegátka Ministerstva pre vysoké školstvo, vedu, výskum a technologický rozvoj, Rumunsko, Walter Deffaa — generálny riaditeľ, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, Európska komisia a Edit Herczog — poslankyňa Európskeho parlamentu.

Hlavné referáty týkajúce sa podpory inovácií v podunajskej oblasti predniesli Szabolcs Fazakas - člen Európskeho dvora audítorov, Susanne Burger — riaditeľka pre európske záležitosti, Spolkové ministerstvo vzdelávania a výskumu v Nemecku, Barbara Weitgruber — generálna riaditeľka pre vedecký výskum a medzinárodné vzťahy, Spolkové ministerstvo pre vedu a výskum, Rakúsko a José Manuel Leceta — riaditeľ Európskeho inštitútu pre inovácie a technológie.

Manuel Leceta v svojom prejave povedal: „Európa na začiatku bola nad osou svetového vývoja, ale teraz čelíme populácii starnúcej a máme problém s novou generáciou mladých, inovatívnych. Takže čo s tým môžeme urobiť? Môžeme sa zameriavať na propagáciu odborníkov, patentov a spoločností a snažiť sa, aby ľudia nielen vyvíjali nové poznatky, ale ich aj využívali, aby si zakladali firmy a tieto firmy spolu s nimi rástli. Toto je presne to, čo je mandátom nášho inštitútu — zároveň myslieť nekonvenčne a zároveň sa snažiť propagovať obchod a podnikanie. Našim kľúčom je takzvaný inovačný a vedomostný trojuholník, prepájanie podnikateľskej sféry v množstvách klastrov na európskej úrovni. Práve našou úlohou je, aby sme pripravili univerzity na to, aby sa stali podnikavejšie, čiže európska agenda na európskej úrovni."

Účastníkov podujatia informoval o snahách Európskeho inštitútu pre inovácie a technológie a uviedol: „Snažíme sa byť inovačným laboratóriom, snažíme sa propagovať tie úspešné projekty, ktoré už existujú na európskej úrovni, ale tiež sa snažíme robiť zo študentov podnikateľov, pretože to je práve ten nástroj ako umiestniť ľudí do stredobodu pozornosti a ako ich uplatniť v spoločnosti. Snažíme sa podporovať také komunity, ktoré sú naozaj vhodné, či už v podnikateľskej oblasti alebo inovatívnej oblasti. Tu máme významné osobnosti, generálnych riaditeľov, ktorí sa angažujú v tejto debate. Toto sú naozaj živé partnerstvá, ktoré realizujeme. Nie sú to iba nejaké obmedzené exkluzívne kluby." Práve toto podujatie vytvorilo priestor, kde sa na najvyššej úrovni hovorilo o tom, ako takéto partnerstvá fungujú a ako budú fungovať v budúcnosti.

Hlavné referáty o problémoch súvisiacich s efektívnym a udržateľným využívaním základných zdrojov pre podunajskú oblasť reprezentovali Nikolina Nikolova — námestníčka ministra, Ministerstvo pre miestny rozvoj a verejné práce, Bulharsko, Saša Zelenika — námestník ministra, Ministerstvo pre vedu, vzdelanie a šport, Chorvátsko, Urban Krajcar — generálny riaditeľ vysokoškolského vzdelávania a vedy, Ministerstvo školstva, vedy a športu, Slovinsko a Darko Petrušić — generálny riaditeľ, Ministerstvo pre vedu, Čierna Hora.

Podnetné boli i vystúpenia týkajúce sa aktivít pre inteligentnú špecializáciu a pilotného projektu s názvom Danube Reference Data and Service Infrastructure (DRDSI), ktorý poskytne globálny pohľad na rôzne dáta o podunajskej oblasti.

Dunajská stratégia je príkladom nadnárodnej spolupráce v oblasti vedy a tvorby politík, ktorou sa stanovuje referenčná úroveň pre EÚ i mimo nej a môže povzbudiť vedeckú a hospodársku výkonnosť v tomto regióne.

Príhovor Roberta Fica na konferencii

Foto: PhDr. Marta Bartošovičová, Mgr. Ján Petráš, Ing. Alena Oravcová

Zdroj:
Dunajská stratégia
Aj vďaka spolupráci krajín podunajského regiónu môžeme nájsť cestu na zlepšenie situácie v EU
Šesť nových vedeckých zoskupení na podporu Podunajskej stratégie

<< < | 1 | 2 | > >>
Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK