TransTechDesign – transfer technológií do dizajnu

22. 03. 2013

PhDr. Marta Bartošovičová, Mgr. Eva Vašková

Centrum vedecko-technických informácií SR zorganizo­valo v spolupráci s Ústavom dizajnu Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity medzinárodnú vedeckú konferenciu zameranú na nové technológie a dizajn.

Medzinárodnú konferenciu pod názvom TransTechDesign – transfer technológie do dizajnu otvoril prof. akad. soch. Peter Paliatka, vedúci Ústavu dizajnu Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, ktorý bol tiež predsedom vedeckého výboru konferencie. Účastníkov podujatia pozdravila dekanka Fakulty architektúry STU doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD. Vo svojom príhovore vyzdvih­la aktivity Ústavu dizajnu, ktorý považuje za lídra fakulty poki­aľ ide o vedecko-výskumné projekty orientované na realizačné výstupy. Zdôraznila nevyhnutnosť prepojenia dizajnu a tech­nológie. V tejto súvislosti ocenila, že na konferencii dostali priestor práve študenti dizajnu.

Konferencia sa konala 13. – 14. marca 2013 v rámci projek­tu Národná infraštruktúra pre podporu transferu technoló­gií na Slovensku – NITT SK. Predovšetkým pre doktorandov boli jednotlivé prednášky inšpiratívnym zdrojom informácií ako nasmerovať svoju kreatívnu aktivitu. Počas dvoch konferenčných dní odznelo šestnásť predná­šok od odborníkov a doktorandov, predovšetkým z Ústavu dizajnu Fakulty architektúry Slovenskej technickej univer­zity, ale tiež z Technickej univerzity v Košiciach, Vysokého učení technického v Brne, Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne, zástupcov spoločností MCAE Systems, s. r. o., Hmat s. r. o. a tiež hosťujúcej organizácie Centra vedecko-technických informácií SR.

Prvý deň konferencie


Účastníci konferencie sa oboznámili s viacerými témami, ktoré sa týkali najmä nových technológií a ich využitia v di­zajnérskej tvorbe. Úvodné slovo bolo zamerané na ochra­nu duševného vlastníctva.

Národný systém podpory transferu technológií

RNDr. Jaroslav Noskovič, PhD., Centrum vedecko-tech­nických informácií SR, Odbor transferu technológií

V prezentácii predstavil národný projekt Národná in­fraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slo­vensku – NITT SK. Jeho cieľom je vybudovať efektívne fungujúci systém podpory prenosu výsledkov vedeckovýs­kumnej činnosti do spoločenskej a hospodárskej praxe.

Jaroslav Noskovič priblížil ciele projektu aj vzhľadom na ich aktuálny stav riešenia. K tým najdôležitejším patrí po­skytovanie expertných podporných služieb a zabezpečenie prostriedkov na poplatky súvisiace so zabezpečením ochra­ny duševného vlastníctva. K ďalším cieľom patrí prevádzka informačného Národného portálu pre transfer technológií (NPTT) a inštitucionálne zastrešenie konkrétnych krokov podpory v procese transferu technológií (TT).

V závere prezentácie informoval o už realizovaných prí­kladoch podpory. Predovšetkým ide o projekty z radov univerzít a Slovenskej akadémie vied, týkajúce sa podania patentových prihlášok, vypracovania komerčných zmlúv, výber predmetov priemyselného vlastníctva vhodných na ochranu a podobne

 

Dizajn, inovácie, konkurenčná stratégia — profit či hazard

Ing. Branislav Jelenčík, ArtD., Slovenská technická uni­verzita, Fakulta architektúry, Ústav dizajnu

Prednáška bola zameraná najmä na fakty, ktoré si dizajnér musí uvedomiť pred tým, ako pristúpi k ochrane duševné­ho vlastníctva. Pred každou svojou prácou je dizajnér, tvor tvorivý, postavený pred otázku: „Čo bolo predo mnou?“ Pokladá si ju z pohľadu originality pripravovaného diela, ale aj z dôvodu etickosti voči kolegom. Branislav Jelenčík upozornil na vybudovanie si akejsi vnútornej citlivosti na tvorivú činnosť ostatných. Doslovne povedané – neupadať do vlastnej geniality. Nevybudovanie si takéhoto pomysel­ného dizajnérskeho svedomia môže viesť nielen k zámer­nému, ale i neúmyselnému plagiátorstvu.

Ďalej pripomenul, že dielo sa stáva produktom až vtedy, keď spĺňa atribút funkčnosti, dostupnosti a identifikácie. Dizajnér je podľa neho ten, kto „poľudšťuje.“ Ochrana vy­tvoreného duševného vlastníctva je nielen prínosom, ale aj šancou ako z novej veci profitovať. Využiť túto príleži­tosť je možné práve vďaka projektu NITT SK a spolupráci s CVTI SR.

Využitie digitálnych technológií v procese rieše­nia dizajnu závodného ťahača

doc. akad. soch. Ladislav Křenek, ArtD., Vysoké učení technické v Brně, Fakulta strojního inženžýrství

Vo svojej prezentácii priblížil spoluprácu Fakulty strojné­ho inžinierstva na Vysokom učení technickom v Brne so spoločnosťou Frankie Truck Racing. V prednáške postup­ne prešiel od úvodnej skice a návrhov dizajnu závodného ťahača, cez digitálny model a ďalšie návrhy skíc, až po sa­motnú realizáciu modelu.

Ladislav Křenek poukázal predovšetkým na prepojenie digitálnych technológií pri vytváraní konkrétneho modelu. Na príklade priblížil výhody, ale aj niektoré „zradné“ strán­ky využitia moderných digitálnych technológií pre dizajn.

 

Dizajn moderných ocelí pre ľahké nosné a škrupi­nové konštrukcie

prof. Ing. Emil Evin, CSc., Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta

V prednáške boli kľúčovými slovami dizajn, moderné oce­le a automobilový priemysel. V úvode sa prof. Evin zame­ral na pojem technologickosť výrobku, ktorá predstavuje pomer požiadaviek zákazníka, výrobcu ku nákladom spo­jených s výrobou. K dosiahnutiu najvyššieho pomeru sa podľa prednášajúceho využíva tzv. PLM – Product Lifecycle

Managment. Je založený na operatívnych zmenách, ktoré sú zaradené priebežne podľa potreby a počas celej fázy tvorby produktu.

Prednáška obsahovala konkrétne príklady aplikácií mo­derného dizajnu ocelí pre automobilový priemysel. Na­príklad materiály pre konštrukčné prvky bočného rázu, čelného rázu. Spomenutá bola problematika návrhov stra­tégie pre inováciu materiálov, návrhov stratégií pre výrobu prototypov a podobne. V závere prof. Evin popísal postup pri získavaní informácií v jednotlivých fázach vývoja a výroby výrobku, napr. konštrukčné požiadavky vo fáze plá­novania výrobku, charakteristiky komponentov či výrobné požiadavky vo fáze plánovania výroby.

Umelá inteligencia a dizajn

doc. akad. soch. Peter Humaj, Slovenská technická uni­verzita, Fakulta architektúry, Ústav dizajnu

Prezentácia zaviedla účastníkov konferencie do sveta sú­časných robotických zariadení.

Pozostávala zo série obrázkov, ktoré reprezentovali súčas­né stvárnenia robotov v priemysle či vo filme.

V prednáške doc. Humaj neopomenul ani etický problém súvisiaci s robotmi a ich využívaním. Na margo etiky a ro­botiky si neodpustil žartovnú poznámku, že raz sa možno dopracujeme k legalizácii manželstva s robotom. Okrem virtuálnych robotov spomenul aj reálna ženu – Adu Love­lace, ktorá bola prvou programátorkou na svete a jej práca súvisela s prvými mechanickými počítačmi.

 

Virtuálne sochárstvo

Ing. Miroslav Drápela, MCAE Systems, s. r. o., Brno

Vo svojom vystúpení na tému Virtuálne sochárstvo Ing. Drá­pela predstavil zameranie a aktivity spoločnosti, ktorá je orientovaná na prototyping, design, 3D merania a počítačom podporované navrhovanie i modelovanie, tzv. CAD /CAM.

Priblížil dotykový systém firmy Geomagic, zariadenia, ktoré umožňujú používateľom manipulovať a dotýkať sa virtuál­nych objektov a tiež software FreeForm Modeling Plus pre počítačové sochárstvo. Prezentované príklady boli zamerané na oblasť 3D tlačiarní, 3D skenovania a ukážky projektov, kde boli tieto technológie využité. Po ukončení prednášky nasle­dovali aj praktické ukážky 3D tlače či 3D skenu.

Aplikace technologie 3D tvarování dýhy v interiéro­vém designu

MgA. Martin Surman, ArtD., Univerzita Tomáše Bati ve Zlí­ně, Fakulta multimediálních komunikací

Oblasť odborného a umeleckého záujmu Martina Surmana je priemyselný, produktový, interiérový, dopravný a grafický dizajn, dizajnérska kresba a ergonómia. Vo svojej prezentácii predstavil niektoré svoje nápady i konkrétne segmenty, ktoré boli zakomponované pri navrhovaní sedacieho nábytku. Ide mu o to, aby boli sedadlá pohodlné a umožňovali regenerá­ciu. Inšpiroval sa pri tom aj ľudským embryom, zárodkom v prenatálnej fáze vývoja.

Poukázal na dominantné prvky pri sériovej výrobe sedacieho nábytku, ale aj pri výrobe sedadiel v turistických autobusoch a špeciálnych vozidlách, v motorovom vlaku a ďalších. Jeho realizované výrobky, prototypy a koncepcie vznikali v spolu­práci s konkrétnymi výrobcami.

 

3D tlač – jej história, stav v súčasnosti a horizonty budúcnosti

Mgr. art. Ondrej Štefík, Hmat s.r.o., Bratislava

V úvode poznamenal, že firma Hmat sa venuje 3 D tlači na Slovensku už piaty rok. Vo svojej prednáške sa zameral na vývoj 3 D tlače, na jej parametre a perspektívy. Zdôraznil, že na začiatku je vždy nejaký zámer a na základe toho sa robí dizajn. Na základe toho sa vstúpi do procesu „dizajno­vania“ a vytvárania prototypu. Do tejto fázy sú zapojení nielen dizajnéri, ale aj inžinierske služby. 3 D tlač umožnila aj to, že dnes je možné produkovať aj malosériovú výrobu alebo výrobu na mieru a nie sú obmedzení ani z ekono­mického hľadiska na strojárskych postupoch.

Oblasť 3D tlače alebo aj aditívnej výroby (additive manu­facturing) zahrňa širokú paletu technológií, zoskupuje po­stupy, pri ktorých dochádza k spájaniu materiálov, s cieľom vytvoriť objekty z 3D dát modelov. Na rozdiel od klasic­kých postupov výroby, pri ktorých dochádza k substraktív­nemu opracovaniu určitého materiálu (rezanie, brúsenie, frézovanie, kutie atď.) pre vyhotovenie objektu, resp. jeho častí, additívna výroba funguje na opačnom – prídavnom princípe, teda od častí/vrstiev k celku.

Dizajn Manažment

Ing. Tomáš Nagy, ArtD., Slovenská technická univerzita, Fakulta architektúry, Ústav dizajnu

Firmy prisudzujú rôznu hodnotu implementácie dizajnu v ich spoločnosti, čím sa odlišuje aj ich úspech v konku­rečnom prostredí. Prisudzovanie dôležitosti inováciám v dizajne ako integrovanému procesu rozvoja je pri ma­lých a stredných firmách zatiaľ ojedinelé. Zvyšovaním sa nárokov zákazníkov na kvalitu a inovatívnosť ako aj no­vým otvoreným možnostiam globálneho trhu sa mení aj prístup k dizajnu a inováciách vo firmách. Kedže dizajn je nasledovníkom kreatívneho myslenia, ovplyvňuje tak priamo inováciu, produktivitu aj výkon firiem. Samotná implementácia dizajnu však k úspešnosti firmy nepostaču­je, pokiaľ je spravená len na parcialnej úrovni. Častým na­príkladom v oblasti dizajnu je forma konkrétneho riešenia projektu a nie komplexného dlhodobého riešenia firemnej stratégie. Podstata úspešnej firmy spočíva v komplexnom nastavení procesov spolupráce, inovačného myslenia a podpore kreativity na všetkých úrovaniach v spoločnosti za účelom dosiahnutia stanovených cieľov a to čo najefek­tívnejším spôsobom. Komplexnosť týchto procesov v sebe zahŕňa dizajn manažment.

 

Vizuálna komunikácia

Ing. Michal Brašeň, ArtD., Slovenská technická univerzi­ta, Fakulta architektúry, Ústav dizajnu

Vizuálna komunikácia je nositeľkou myšlienok a infor­mácií, prostredníctvom obrazov, znakov a farieb, ktoré v nás vyvolávajú emotívny zážitok. Ostať bez povšimnutia znamená neúspech. Často je síce využívaná „reklamným marketingom“, ako prostriedok k podpore predaja, ale aj napriek tomu jej najzákladnejším zmyslom je znázorňo­vanie určitého, respektíve konkrétneho posolstva. Doká­že pozorovateľovi (užívateľovi, spotrebiteľovi) napomôcť k správnemu používaniu a porozumeniu nových produktov, potrieb alebo služieb. Záujem spoločnosti o nové vymože­nosti a čoraz väčšie pohodlie, ženie vizuálnu komunikáciu k neuveriteľným predstavám a výtvorom, mnohokrát len za účelom zisku. Vytváranie vizuálnej komunikácie zna­mená oveľa viac, ako len jednoducho zostavovať, formovať alebo upravovať.

Technológie nezávislého umeleckého bádania

Mgr. art. Martin Baláž, ArtD., Slovenská technická uni­verzita, Fakulta architektúry, Ústav dizajnu

Umelecký odbor dizajn vníma ako vyvážený vzťah vedy

a umenia a z pohľadu témy transferu technológií dizajnér­sku kresbu, ako základný nástroj komunikácie a transferu dizajnérskeho myslenia.

Poznávania podstaty a spontánna výpoveď dizajnéra pro­stredníctvom tejto „najjednoduchšej“ technológie sú zákla­dom procesu navrhovania. Technik klasickej aj digitálnej dizajnérskej kresby najlepšie dokumentujú samotné práce študentov, ako výsledok metódy mojej výuky.

Martin Baláž vo svojej prezentácii, okrem iného, uvie­dol: „Dizajnérske kreslenie je vo svojej podstate myslenie v najprirodzenejšej forme a myslím, že pokiaľ nepoužívam kresbu pri navrhovaní, limitujem svoje myslenie a reduku­jem vývoj dizajnu. Kresba od navrhovania sa nedá oddeliť. Nemôžem kresliť bez toho, aby som nemyslel, nemôžem myslieť bez toho, aby som si nepredstavoval čo chcem nakresliť, ale nemusím si to uvedomovať. A načo by som myslel a predstavoval si bez toho, aby som komunikoval najjednoduchšou technológiou, technológiou nezávislého umeleckého bádania, dizajnérskou kresbou.“

 

Druhý deň konferencie


Doktorandi z Ústavu dizajnu, Fakulty architektúry, Slo­venskej technickej univerzity dostali priestor na prezen­tovanie svojej práce a myšlienok, ktorými ako mladí di­zajnéri disponujú.

 

Remeslo ako opensource – dizajn výrobkov pra­cujúci s kultúrnym dedičstvom v postindustriál­nej spoločnosti

Mgr. art. Michala Lipková, Slovenská technická univer­zita, Fakulta architektúry, Ústav dizajnu

Michala Lipková prezentovala aktivity projektu crafts.sk, ktorý hľadá tzv. zdrojový kód slovenského dizajnu. Inšpi­ruje sa princípmi, ktoré tu už boli používané v ľudovej tvorbe a majú potenciál dostať druhý dych v súčasných výrobkoch.

V roku 2011 sa v rámci projektu realizovala spolupráca s ÚĽUV-vom v rámci platformy Otvorený ateliér, kde vzniklo 12 originálnych konceptov inšpirovaných ľudo­vou tradíciou. Rok 2012 prichádza s projektom na kolene / makeshift, ktorý sa sústredí na experiment s materiálmi a výrobnými technológiami.

Hlavným dlhodobým cieľom formujúcej sa platformy crafts.sk je transfer vzniknutých prototypov a konceptov na slovenský trh. Michala Lipková vyzdvihla tiež lokál­ny aspekt projektu, ktorý sa prejavil práve pri spolupráci s ÚĽUV-om, kedy jedným z hlavných kritérií bolo osloviť slovenského spotrebiteľa, ktorý by novovzniknuté di­zajnérske práce mal vnímať ako spotrebný, úžitkový to­var a nie ako suveníry.

Transformácia ľudského tepla na elektrickú ener­giu v dizajne bezpečnostnej reflexnej vesty

Mgr. art. Zuzana Turlíková, Slovenská technická univer­zita, Fakulta architektúry, Ústav dizajnu

Prednáška bola teoretickým vysvetlením ako funguje princíp transformácie ľudského tepla na elektrickú ener­giu a zároveň praktickou ukážkou toho, ako sa dajú tieto poznatky zúročiť. Prax tu reprezentovala reflexná vesta, ktorá bola navrhnutá na základe vedomostí o termoregu­lácii.

Zuzana Turlíková využila pri dizajne reflexnej vesty člo­veka ako tepelný generátor. Následne vznikol prototyp takejto vesty s termočlánkami. Pri tvorbe návrhu vychádzala z poznatkov vo svojej diplomovej práci.

 

Aplikácia virtuálnej reality v tvorivom procese

Ing. arch. Ondrej Miklánek, Slovenská technická univer­zita, Fakulta architektúry, Ústav dizajnu

Prednáška približovala tvorivý proces od svojho začiatku v myšlienke až po konečné spracovanie vo výrobku.

Ondrej Miklánek sa zameral na virtuálnu realitu ako možnosť prezentačného nástroja. Pozornosť upriamil na vzťah medzi interaktivitou a realitou, ktorá sa dnes spája v rôznych simulačných nástrojoch.

 

Ako technológia (de)formuje dizajnéra?

Mgr. art. Jozef Turlík, Slovenská technická univerzita, Fakulta architektúry, Ústav dizajnu

Príspevok analyzuje komplikovaný vzťah medzi technoló­giou a osobnosťou dizajnéra. Autor príspevku ponúka svoj pohľad na túto problematiku a opisuje možnosti formova­nia a deformovania súčasnými digitálnymi technológiami a tiež klasickými technológiami. Výsledok predloženej re­flexie je, že iba dobré výtvarné schopnosti dizajnéra môžu zabrániť možnosti deformovania technológiou.

Úloha tradície v kontexte súčasného dizajnu a spoločnosti

Mgr. art. Zuzana Labudová, Slovenská technická uni­verzita, Fakulta architektúry, Ústav dizajnu

Autorka príspevku sa pri snahe bližšie určiť význam tra­dície v dizajne opiera o interpretáciu pojmu sociálnymi vedami. Tradícia v kontexte dizajnu môže byť vnímaná dvomi spôsobmi: ako odovzdávanie skúseností či vedo­mostí nahromadených v odbore a postupné pomalé zlep­šovanie výrobkov, ktoré je podobné s evolučným vývojom živočíšnych a rastlinných druhov; alebo ako prejavenie sa spoločenských tradícií a s nimi spojených hodnôt, myšlie­nok, zvykov, noriem, postojov prostredníctvom produktu. Produkt, ktorý by zohľadnil obe tieto hľadiská, by sa mal vyznačovať svojou jednoduchosťou v zmysle ľahkého po­rozumenia, ale aj intuitívneho používania, mal by pôsobiť známo až dôverne.

Zapojením tradície do navrhovania môže dôjsť k posilneniu kultúrnej kontinuity, prepojeniu minulosti s budúcnosťou a k uvedomeniu si, čo je možné považovať v danej kultúre za autentické. Tradícia taktiež umožní prinášať výrobky s nezameniteľnou identitou, ktorá však nebude postavená na odlišnosti od minulých riešení, ale bude odvodená od úspešných predchodcov výrobku.

Foto: CVTI SR

<< < | 1 | 2 | > >>
Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK