Š. Luby: Potrebujeme viac preraziť v medzinárodnej prestíži vedy

07. 02. 2013

Zhovárala sa: PhDr. Marta Bartošovičová

Rozhovor s Dr. h. c., prof. Ing. Štefanom Lubym, DrSc., vedúcim vedeckým pracovníkom Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave.

Známy slovenský fyzik, medzinárodne uznávaná osobnosť, úspešný manažér vedy a pedagóg , autor ôsmich patentov prof. Ing. Štefan Luby, DrSc. (1941) – bývalý riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV a dlhoročný predseda Slovenskej akadémie vied (1995 – 2009) výraznou mierou ovplyvnil vývoj a smerovanie SAV. Reprezentoval Slovensko v Európskom poradnom výbore, ktorý sformuloval obsah výskumu bezpečnosti na našom kontinente. 

V súčasnosti sa venuje najmä nanovede a nanotechnológii vo Fyzikálnom ústave SAV, je delegátom programového výboru 7. rámcového programu EÚ so zameraním na bezpečnosť. Zapojil sa do prípravy prognostických štúdií v Centre excelentnosti SAV CESTA. Podieľa sa na tvorbe encyklopédie Beliana. Je členom viacerých vedeckých spoločností, o. i. je príslušníkom Nadácie A. von Humboldta (od r. 1971), je viceprezidentom Academie Europaea Scientiarum et Artium v Salzburgu, členom Učenej spoločnosti SAV a ďalších domácich i zahraničných organizácií a vedeckých spoločností. 

Získal vyše 50 ocenení a medailí, medzi nimi sú napr. Humboldtova medaila (1995) a Pamätná medaila (1998) Nadácie Alexandra von Humboldta, čestný doktorát udelený Univerzitou Lecce, Salento, Taliansko (Dr. h. c., 1996), De scientia et humanitate optime meritis, Akadémia vied ČR (2001), Kríž 1. triedy prezidenta SR (2003), Štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy (2005), Zlatá medaila SAV 2006, Cena SAV za budovanie infraštruktúry (2011, člen kolektívu) a ďalšie. Popri rozsiahlej vedeckej publikačnej činnosti je autorom 8 kníh z oblasti literatúry faktu, ktoré vyšli vo Vydavateľstve SAV VEDA, známa je najmä trilógia Moji intelektuáli I. – III. 

V rámci popularizácie vedy a techniky bol Dr. h. c., prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., dňa 31. 1. 2013 hosťom stretnutia verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré pod názvom Veda v CENTRE organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI  SR). Pri tejto príležitosti poskytol Vedeckému kaleidoskopu rozhovor, z ktorého vyberáme.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah  Vašej prednášky na tému: Čo má fyzika spoločné s bezpečnosťou?

Š. LUBY: Civilná bezpečnosť, ktorú treba rozlišovať od štandardnej bezpečnosti na pracovisku alebo v doprave, zahrňuje najmä bezpečnosť ľudí, infraštruktúry a hraníc. Čelíme tu mnohým nebezpečenstvám, lebo globalizácia odstránila hranice medzi štátmi a klimatická zmena spôsobuje prírodné katastrofy, straty na životoch a majetku. Napätá situácia má odraz v raste kriminality, v terorizme. Pre terorizmus ako asymetrickú hrozbu je typické, že s malými prostriedkami spôsobuje veľké škody a čelí sa mu ťažko. K prostriedkom voči týmto ohrozeniam patrí výskum v téme bezpečnosť 7. rámcového programu EÚ a nadviaže naň výskum v programe Horizont 2014 – 2020. Slovensko je v tomto výskume aktívne a úspešné. Výskum bezpečnosti je prierezový a zahrňuje  všetky vedné disciplíny. Osobitný dôraz sa v ostatných rokoch kladie na nanobezpečnosť, t. j. zapojenie nanotechnológií do zhotovenia nových materiálov, elektronických súčiastok obvodov, zariadení i odevov na eliminovanie rozličných hrozieb. Za týmto výskumom stojí fyzika pevných látok a materiálov, čo je moje celoživotné zameranie. Význam tu majú aj senzory plynov. Nanočasticové senzory plynov skúmané vo Fyzikálnom ústave SAV majú veľký efektívny povrch a tým veľkú citlivosť, ktorá umožňuje na úrovni ppb (jedna molekula v miliarde iných molekúl) identifikovať prítomnosť výbušnín i zdravie a životné prostredie ohrozujúcich látok. Dajú sa použiť aj  pri monitorovaní pokazených potravín a podobne. V ére rastúcej populácie a napätej bilancie prírodných zdrojov musí veda vynakladať veľké úsilie, aby zabezpečila rozvojovému svetu zvyšujúci sa životný štandard a rozvinutému udržanie aspoň toho, čo má.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

Š. LUBY: Po absolvovaní Elektrotechnickej fakulty SVŠT v Bratislave som dostal umiestenku na Prírodovedeckú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Venovali sa tam magnetizmu a ja ako absolvent fyziky polovodičov u prof. Krempaského som dostal za úlohu budovať nové polovodičové laboratórium. Boli sme na to dvaja, s Mariánom Kováčikom. (...) Po absolvovaní vojenčiny som sa prihlásil do konkurzu na ašpirantúru v Elektrotechnickom ústave SAV. Podobne, ako v Košiciach, bol som tu odkázaný sám na seba, lebo v oddelení obvodovej elektroniky som dostal technologickú úlohu zhotoviť zosilňovač využívajúci Esakiho tunelovú diódu. Postavil som si vákuovú aparatúru a pripravil aspoň tzv. p-n priechody – metódou naprašovania. Na obhajobu to stačilo. Keby som bol mal kvalifikovaného školiteľa, bol by ma od toho asi odradil, ale to by bola škoda. Prvý, kto prerušil moju cestu osamelého bežca, bol  V. Bezák, dnes profesor fyziky na Univerzite Komenského, ktorý mi poradil venovať sa paramagnetickej rezonancii v amorfných polovodičoch. Tam som vyprodukoval prvé práce, ktoré bodujú do tzv. Hirschovho indexu. Potom Tesla Piešťany kúpila japonskú licenciu na výrobu integrovaných obvodov a nám sa otvorili veľké možnosti spolupráce. Rozvinul som metódy zvyšovania spoľahlivosti obvodov, obhájil som vedecký doktorát a vychoval niekoľko ašpirantov.  

Po menovaní za riaditeľa Fyzikálneho ústavu SAV som prešiel do nového prostredia a vystriedal som postupne niekoľko tém, ako laserové technológie v elektronike v spolupráci s prof. A. Luchesom z Univerzity Salento v Taliansku a multivrstvové zrkadlá pre mäkké rtg. žiarenie v spolupráci s prof. U. Heinzmannom z Univerzity Bielefeld v Nemecku. Pomohla mi podpora Nadácie Alexandra von Humboldta. Teraz sa venujem nanotechnológiam a nanočasticovým senzorom plynov. 

M. B.: Ktoré svoje vedecké úspechy považujete za najvýznamnejšie?

Š. LUBY: Príchuť originality mal výskum elektrónovej paramagnetickej rezonancie a mikrovlnových vlastností amorfného germánia s I. Kneppom, výskum spoľahlivosti a elektromigrácie v spojoch integrovaných obvodoch s I. Vávrom a P. Lobotkom, dodnes citovaná práca s M. Ožvoldom z roku 1995 o pásovej štruktúre silicidu železa, samousporiadanie nanočastíc a senzory plynov s E. Majkovou, M. Jergelom, P. Šiffalovičom, J. Ivančom a R. Rellom z Talianska. Z aplikovaného výskumu a využitia mojich ôsmich patentov na prvom mieste je zariadenie na presné justovanie rezistorov pomocou hydrofilných gelov prof. O. Wichterleho v spolupráci s ním, E. Sumbalovou a J. Kopečkom. Takéto zariadenia sa predali doma aj v zahraničí. 

M. B.: Čo si ceníte na skúsenostiach zo zahraničia?

Š. LUBY: Cením si to, že som mal možnosť vidieť, ako sa robí špičkový výskum a zapojiť sa do neho, aj keď na prenesenie týchto poznatkov na Slovensko sa zatiaľ podmienky nevytvorili. K pracoviskám v Taliansku a v Nemecku, ktoré som už spomenul, by som pridal ešte pôsobenie v Japonsku a v USA. Aplikujú sa tu mierne odlišné modely organizácie výskumu ako v Európe, ale podobnosť je veľká. Základný výskum sa opiera o študentov, doktorandov, postdoktorandov, ľudí s vysokou motiváciou niečo dokázať a etablovať sa v živote. Školitelia ich vedú z pozadia, nemusia kráčať na čele tohto záprahu. V Nemecku figuruje na publikáciách na prvom mieste doktorand, profesor je na poslednom mieste. Je neprípustné stvrdnúť na celý život na jednom pracovisku. Pozície sa obsadzujú výberovými konaniami. Do zahraničia sa chodí v prvom rade na kvalitné výskumné inštitúcie, zárobky sú na druhom mieste. Našťastie, obvykle sa tieto dva aspekty prekrývajú. Vykonávanie akademických funkcií nesmie ohroziť opätovné začlenenie sa do výskumu. Držanie sa vo funkcii až do dôchodku v dôsledku straty vedeckého zázemia je všeobecným nešťastím. Treba tiež ešte kultúrne ošetriť proces generačnej výmeny pri zachovaní vzájomnej úcty mladých a starých. V tomto smere je súčasné Slovensko slabo zavlažovaným „mičurínskym“ experimentálnym políčkom.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK