Ochrana duševného vlastníctva

24. 01. 2013

Rozhovor s Ľubošom KNOTHOM, predsedom Úradu priemyselného vlastníctva 

(17. 1. 2013; Televízna stanica TA 3; Labyrint; 16.45; 12,5 min.; ŠTEFANOVIČOVÁ Barbara)

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ, moderátorka: „Ochrana práv duševného vlastníctva je na Slovensku stále málo známy pojem a väčšina ľudí sa ním ani nezaoberá. Problém nastáva až vtedy, keď sa má jednotlivec, alebo organizácia rozhodnúť, kam sa obrátiť s konkrétnou ochranou svojho duševného produktu. Ochrana hudby, filmu, alebo priemyselného dizajnu. Čo vlastne právo na ochranu duševného vlastníctva je a kde, prípadne, hľadať pomoc, vám zodpovieme v aktuálnom vydaní relácie Labyrint. Príjemné sledovanie. V štúdiu vítam predsedu Úradu priemyselného vlastníctva, Ľuboša KNOTHA. Dobrý večer."

Ľuboš KNOTH, predseda Úradu priemyselného vlastníctva: „Dobrý večer."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Pán KNOTH, takže hneď na úvod si povedzme, čo máme rozumieť pod pojmom ochrana práv duševného vlastníctva."

Ľuboš KNOTH: „Tak pod tým pojmom by sme mali rozmýšľať a rozumieť to, čo tá ochrana je. Že je to vlastne ochrana výtvoru všetkej ľudskej mysle, čiže sú to produkty, ktoré sú zhmotnené do nejakých konkrétnych nástrojov. Napríklad, vidíme tento pohár plný vody, tak isto v tomto vidíme určité typy duševného vlastníctva. Či už ide o dizajn výrobku, môže mať tento pohár pod určitou značkou nejaké svoje meno, je vyrobený určitým spôsobom, čiže je tam pretavená nejaká technológia, čo môže byť formou patentu, alebo úžitkového vzoru. Toto je jeden príklad toho priemyselného vlastníctva. Tak isto, priemyselné vlastníctvo je len jednou časťou duševného vlastníctva. Priemyselné vlastníctvo preto, že veci sa priemyselne dajú vyrábať. Ale máme tu ešte duševné vlastníctvo a v rámci neho sú autorské práva. Či už ide o práva k piesni, k nejakému textu a tak ďalej."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Čiže mohli by sme sa konkrétne spýtať teraz, napríklad pieseň, kreatívne dielo, alebo výrobok,   kam sa obrátiť, čo urobiť, ak si chcem zabezpečiť, aby teda naozaj bolo to len moje?"

Ľuboš KNOTH: „Presne tak. Treba si chrániť všetky veci, ktoré vytvoríme. Toto už učíme vlastne naše malé deti, aby vedeli, že v budúcnosti, keď svojím spôsobom chcú niečo vytvoriť, tak mali by vedieť o tom, že toto nikto by im nemal ukradnúť. A keď už sa vrátim k tej vaše otázke. Pieseň. Pieseň spadá pod autorské právo. Tak isto aj článok. Autorské právo vlastne nestavia informácie tak, že by sme mali svojím spôsobom chrániť takéto záležitosti, pretože zákon nehovorí o registrácii. Toto sa týka len priemyselných práv. Čiže, ak niekto vytvorí pieseň, alebo vytvorí text, automaticky prináleží to právo, že je to jeho vlastníctvo. Bez jeho súhlasu, výslovného súhlasu by to vôbec nemal nikto používať. Toto si ľudia často mýlia, a preto sa obracajú na ministerstvo kultúry, ktoré je vlastne gestorom autorských práv, s tou požiadavkou, ako si to môžeme registrovať, kde si to môžeme registrovať. Zo zákona vyplýva to, že automaticky prináleží každému autorovi právo. Toto sa netýka vlastníctva, ktoré sa týka tých priemyselných práv. Čo sú priemyselné práva? Sú to práva patentu, sú to práva k ochranným známkam, k dizajnom. Tieto veci registruje jediný úrad na Slovensku, a to je Úrad priemyselného vlastníctva. Máme skupinu vysokošpecializovaných ľudí, ktorí roky študujú na to, aby tieto práva mohli na základe skúseností registrovať. Čiže túto registračnú úlohu robí úrad, a tak isto aj udeľuje ochranu na patent, na vynález."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Pán predseda, prečo je vlastne ochrana práv duševného vlastníctva podstatná, alebo dôležitá? Možno ste to už trochu naznačili, ale takto, pýtam sa priamo. Prečo?"

Ľuboš KNOTH: „Áno. No, dôležitá je hlavne kvôli tomu, aby si všetci tí, ktorí niečo vymyslia, mohli tieto veci dať chrániť, hlavne z tej takzvanej biznis scény. Čiže ak ide hlavne o podnikateľov, ktorí chcú vyrábať výrobky, chcú s nimi vlastne prejsť na trhy a ďalej poskytovať svoje produkty a profitovať z nich, to by mala byť jedna z primárnych záležitostí, prečo si dať chrániť ten svoj výrobok. Tým, že niekto si dáva chrániť vlastne výtvor tej ľudskej mysle zhmotnený do určitého produktu priemyselného vlastníctva, získava monopol a toto je veľmi dôležitá vec, ktorú si treba uvedomiť, pretože ten, ktorý získa monopol, by mal zabrániť ostatným profitovať z jeho originálnej myšlienky a parazitovať na jeho originálnej myšlienke. A toto je veľmi dôležité, hlavne v súčasnej dobe, kedy svojím spôsobom prechádzame krízami nekrízami, a práve preto je vhodná doba zamyslieť sa nad nejakými strategickými myšlienkami práve aj vo vedeniach firmy, kedy si prejsť to, čo je pre tú firmu cenné. A môžem skutočne zodpovedne povedať, že práve to duševné vlastníctvo, to nie hmotné vlastníctvo, ktoré svojím spôsobom stále ešte je nedocenené, je jedným z tých najdôležitejších vecí, ktoré tá firma má. Však už to vidíme pri registrácii firmy. To meno, ktoré tá firma na ten trh nesie, hovorí o všetkej tej kvalite, ktorá ju vlastne zhmotňuje. Čo za tým menom možno čakať."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Čiže naozaj opýtam sa tak laicky. Napríklad som šéf nejakej skupiny ľudí a ja teraz zistím, alebo objavím nejaký spôsob komunikácie, alebo spolupráce s tými ľuďmi, ktorý som ešte naozaj inde nezažila, nevidela, nepočula. Mám ja právo si dať tento spôsob komunikácie, ktorý napríklad zvyšuje produktivitu, alebo má iné pozitívne veci, patentovať?"

Ľuboš KNOTH: „Svojím spôsobom... Áno, nech sa páči."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Nech sa páči, vy."

Ľuboš KNOTH: „Svojím spôsobom sa tieto veci dajú nejako chrániť. Tu záleží od toho, či ten spôsob komunikácie je nejaký nový. Dá sa povedať, že existujú dosť zásadné rozdiely medzi americkým systémom a európskym systémom. Práve to, čo ste naznačili, to sú takzvané bussines methods, čiže metódy vedenia biznisu, a tak ďalej. Tieto v Amerike sú patentovateľné. V Európskej únii tieto veci patentovateľné nie sú, pretože nezhmotňujú vlastne až takú tú podstatu, ktorá sa týka, podstatu duševného vlastníctva."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Tak si teda povedzme, ako sme na tom my, Slováci, alebo Slovensko vôbec v tejto oblasti."

Ľuboš KNOTH: „Pokiaľ ide o legislatívne normy, dá sa povedať, že sme absolútne štandardným štátom v porovnaní s ostatnými štátmi, pretože naša legislatíva je už od začiatku veľmi, veľmi harmonizovaná, je na vysokej úrovni. V súčasnosti neočakávame z hľadiska legislatívy nejaké zásadné zmeny, pretože dá sa povedať, že veci sú harmonizované, ale ak vyvstane v Európskej únii prax, alebo na Slovensku prax niečo zmeniť, tak samozrejme, Úrad priemyselného vlastníctva ako garant práve priemyselného vlastníctva bude v tejto veci postupovať. Pokiaľ ide o autorský zákon, ten je tiež vlastne harmonizovaný, ale očakávame, že v priebehu tohto roka by mala byť novela autorského zákona, respektíve, sa pripravuje možno úplne nový text. Takže sme plne harmonizovaní, pokiaľ ide o oblasť legislatívy. Pokiaľ ide o oblasť povedomia verejnosti, ako my to voláme, je to patent public (...). Sú to veci, ktorými sa líšime od vyspelých štátov Európy. Žiaľ, musím to konštatovať aj na tejto pôde, pretože to povedomie podnikateľskej verejnosti je dosť nízke. A stále sa snažíme ako úrad, už niekoľko rokov pôsobiť aj v tejto oblasti. Pevne verím, že tento rok sa nám podarí troška viacej preniknúť aj do týchto vôd, pretože pripravujeme veľký projekt so Svetovou organizáciou duševného vlastníctva, ktorý by mal byť práve zameraný na zvyšovanie povedomia verejnosti o tejto oblasti."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Na váš úrad s akými problémami sa ľudia obracajú najčastejšie?"

Ľuboš KNOTH: „Tak najčastejšie chcú informácie, a to hlavne takého charakteru, ktoré by som začlenil do niekoľkých vlastne takých bodov. Sú to informácie toho charakteru, že niečo som vymyslel, čo s tým? Čiže toto sú veľmi široké otázky. V rámci toho k nám ľudia chodia s technickými riešeniami, niekedy môžem povedať, že sú to aj perpetuum mobile, a tak ďalej. Bodaj by takéto riešenia boli svojím spôsobom patentovateľné, alebo dokázateľné z tej druhej strany. Čiže hľadajú vlastne možnosť, či sú prví na svete, či takéto technické riešenie vytvorili alebo nie. V rámci toho, naši kolegovia v informačnom centre postupujú tým spôsobom, že ich oboznámia, oboznámia sa teda s informáciou, ktorú majú od prijímateľa a hľadajú v našich registroch či takéto podobné riešenie, alebo identické vo svete existuje."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Pardon, že vám skáčem do reči. Existujú nejaké verejné katalógy, alebo registre, kde si môže človek sám pozrieť, či náhodou niečo také už neexistuje?"

Ľuboš KNOTH: „Samozrejme, sú na úradnej stránke www.upv.sk, kde v sekcii registre, alebo databázy možno nájsť odpovede aj na to, čo práve hľadám. Či už ide o ochranné známky či už ide o dizajny, ide o úžitkové vzory alebo patenty. To je vlastne jedna z najzákladnejších databáz na Slovensku, kde máme sústredné všetky informácie týkajúce sa Slovenska, ale máme, samozrejme, aj strašne veľa informácií od zahraničných partnerov, čiže sú tam všetky registrované informácie."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Predpokladám, spomínali ste, že máte linku, kde ak som možno nie si istá príliš tým čo vidím v registroch ja sama, tak predpokladám, že dostanem radu od našich pracovníkov. Máte teda denne prístupnú linku?"

Ľuboš KNOTH: „Áno. Denne máme prístupnú linku, na úrade je vytvorené infocentrum. Telefónne číslo je 0484300131, pre tých, ktorí by mali záujem volať. Od 8. do 15. hodiny každý deň sú kolegovia vlastne na linke. Robia poradenskú činnosť nielen pre podnikateľov, ale pre každého, kto sa zaujíma o túto oblasť a potrebuje nejaké informácie. Čiže sme proklientsky, maximálne proklientsky orientovaný úrad, ktorý sa snaží pôsobiť v tejto oblasti."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Domnievate sa, že je dostatočné povedomie práve o tejto oblasti?"

Ľuboš KNOTH: „To povedomie na Slovensku, žiaľ, nie je, ako som sa už zmienil. Úrad sa veľmi snaží postupovať v rámci toho, aby tie informácie zverejňoval. Je to už v rámci niektorých kampaní, ktoré máme, a tak isto, často robíme povedomie už aj u verejnosti, tej našej mládežníckej, školskej. Vstupujeme v súčasnej dobe do škôl, kde sa snažíme už aj deťom vysvetliť, aké dôležité je vedieť o tom duševnom vlastníctve. Pretože každý dnes používa mobily, každý nosí značkové oblečenie, deti poznajú značky, ale už nevedia, keď chytia ten mobil do ruky, že za tým sa skrýva určitý patent na určitú technológiu, je tam dizajn, čiže je to pekné a má to svoju značku."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „A na záver možno, pán predseda,porovnať úroveň ochrany duševného vlastníctva u nás a vo svete. Vy máte skúsenosti aj zo zahraničia. Takže..."

Ľuboš KNOTH: „Áno. Tá úroveň ochrany, pokiaľ ide o legislatívnu bázu, je takmer identická. Slovenská republika sa snaží prispôsobovať sa trendom, ktoré tu sú, sme plno harmonizovaná republika, aj v rámci tejto oblasti. Nastávajú ale rozdiely v rámci vymožiteľnosti práv. Žiaľ, vzniká spoločenská objednávka, ktorá sa týka aj rozhodovania súdov a súdnictva práve aj v tejto oblasti. Kým to podnikateľské prostredie nemá možnosť, aby si riadne vedelo uplatniť tie svoje práva, ktoré úrad im dá, tak tuná nastáva problém. Tieto veci sú veľmi dobre rozpracované v zahraničí, postupne sa to skúšame rozbehnúť aj na Slovensku."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Čiže chce to ešte čas."

Ľuboš KNOTH: „Určite."

Barbara ŠTEFANOVIČOVÁ: „Ďakujem vám veľmi pekne za návštevu, aj za zaujímavé informácie. Dovidenia."

Ľuboš KNOTH: „Ďakujem pekne. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o., (prepis vysielania)
(MB)

Kľúčové slová:
podnikanie, komercializácia, technológia, výskum

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK