Vedecké poznatky v praxi

03. 07. 2012

Rozhovor s Františkom Simančíkom, riaditeľom Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV

(24. 5. 2012; Televízna stanica TA 3; Rozhovor; 14.20; 6 min.; R)

Martin STRIŽINEC, moderátor: A ďalšia téma Štúdia TA 3. Slovensko vie na vede zarábať. Centrum vedecko-technických informácií v projekte Transfer vedeckých poznatkov do praxe výrazne podporuje bádanie slovenských vedcov z eurofondov. Asi najlepším prípadom, ako sa dajú poznatky z vedy transferovať, teda prenášať do praxe, je Ústav materiálov Slovenskej akadémie vied. V štúdiu je teraz so mnou František SIMANČÍK, riaditeľ
Ústavu materiálov SAV. Želám pekný deň, vitajte.

František SIMANČÍK: Dobrý deň.

Martin STRIŽINEC: Pán SIMANČÍK, mali ste úspech, ktorý sa týkal hliníka. O čo presne išlo?

František SIMANČÍK: Tak teraz bolo v poslednej dobe medializovaných viac našich úspechov, ktoré teda spočívali v transfere našich poznatkov, alebo toho, čo sa nám podarilo na ústave vyvinúť do priemyselnej praxe. Asi taký najznámejší poznatok, alebo teda najznámejší výstup, bol ten penový hliník, ktorý sme aplikovali v nárazníkoch v železničných vagónoch. Ale ja sám osobne považujem za väčší úspech, že sa nám podarilo z jedného podniku slovenského, ktorý dovtedy vyrábal dlhé profily z hliníka, vyrobiť dnes podnik, ktorý inovuje, ktorý vyrába nové súčiastky do automobilov a už sa to vôbec nepodobá na dlhé profily. Sú to súčiastky motorov a je to vlastne jediný podnik na svete, ktorý to dokáže spraviť, čím teda jeho hodnota výrobku sa výrazne zvýšila a jeho konkurencieschopnosť sa zlepšila. No, a to je v podstate asi aj cesta, ktorú teda my dnes v Slovenskej akadémii vied sa snažíme sledovať. Znamená to, naším takým merateľným výsledkom by malo byť, koľko podnikov sa nám podarí naučiť robiť inovácie namiesto nejakej lacnej výroby, kde dominuje pracovná sila, alebo nejaká vysoká materiálová náročnosť. Chceme, aby v tých produktoch, tak ako aj hovoril pán FIGEĽ pred chvíľkou, dominovali inovácie, aby tam dominovali myšlienky, aby podstatná časť tej ceny toho produktu, ktorý predávame, bola za myšlienku a nie za prácu, teda aby boli nízke náklady. Tým pádom aj ten deficit, ktorý dnes máme, nebude taký vysoký, pretože získame viac peňazí za menšie náklady.

Martin STRIŽINEC: Povedzte mi, že čo vám prácu zjednodušuje a čo, naopak, komplikuje. Kde sú tie polená pod vašimi nohami a kde, naopak, máte to pole pôsobnosti otvorené?

František SIMANČÍK: Tak, v prvom rade, čo nám prácu zjednodušuje. Prácu nám zjednodušuje, keď vidíme, že niekto má o takúto prácu záujem. Najväčší problém slovenských vedcov a vedy vôbec je, že verejnosť nedoceňuje jej úlohu. Verejnosť si myslí, že veda je tu tak skôr taká nadstavba, ktorá patrí akoby nejakej kultúre, a že v podstate kultúrna, civilizovaná spoločnosť by nejakú vedu mala mať. Inak ak nemá nejaké dobré znamienko, ale veda je základňa, veda musí produkovať tie peniaze, tie prostriedky, aby tá ekonomika sa mohla rozvíjať, aby sme tu mohli mať nejaký komfort a teda hlavná brzda je v tom, že my nemáme podporu v spoločnosti, keď chceme niečo, čo je, povedzme, zaujímavé a potrebné z hľadiska, povedzme, vývoja a vedy uplatniť. A potom ani politici samozrejme nedoceňujú význam podpory financovania vedy a rozvíjania vedomostnej spoločnosti. Síce sa o tom veľa hovorí, ale pomerne málo sa pre to robí. Veľa pre to robiť znamená poriadne to financovať, poriadne to zreformovať, tak, aby teda naozaj tie vedecké poznatky sa tu vytvárali, aby sa aplikovali vo výrobkoch a ich cena sa zvýšila tým pádom, aby sa aj vyrovnal trošku ten nepriaznivý schodok, ktorý teda máme u verejných financií.

Martin STRIŽINEC: Veľmi veľa sa hovorí o tom, že nedokážeme vyčerpať eurofondy, ale vám tie eurofondy práve pomohli. Ako je to možné, že tu sa to podarilo?

František SIMANČÍK: Eurofondy v každom prípade sú istým spôsobom revolúciou a povedzme, vo vybavení prístrojovom už znamenajú veľmi významný pokrok. Na druhej strane, za všetko treba platiť a my platíme enormnou byrokraciou. A to je odpoveď na tú otázku predchádzajúcu, ďalšiu, že ďalšou brzdou, alebo čo by nám najviac pomohlo, je, keby sa výrazne odbúrala tá byrokracia. Keby sa v podstate nepovažovali veci v prvom rade za tých, ktorí teda nejakým spôsobom zneužijú tie peniaze. Keby ste si pozreli, na čo vedci tie peniaze použili, tam sa nedá prakticky nájsť nejaké zneužitie peňazí. Skôr všetci nakúpili drahé prístrojové vybavenie, to prístrojové vybavenie je tu teraz k dispozícii práve na to, aby sme do tých výrobkov zaviedli tie poznatky. No a čo sa dneska deje, dneska zase byrokracia, zase regulácie neumožňujú nám využívať tieto prístroje pre spoluprácu s praxou, lebo zase niekto vymyslel, že by to bola neoprávnená pomoc, povedzme, priemyselným podnikom zo strany štátu. Nuž, treba urobiť všetko pre to, aby to nebola neoprávnená pomoc, ale aby to bola pomoc.

Martin STRIŽINEC: A komplikujeme si to my sami tu na Slovensku, alebo je to celoeurópska záležitosť?

František SIMANČÍK: Väčšinou si to komplikujeme my sami na Slovensku. Tak ako sa vraví, sme pápežskejší ako pápež. Odvolávame sa na pravidlá Európskej únie, ale naše skúsenosti, pretože robíme aj na projektoch priamo z Európskej únie, napríklad jeden koordinujeme u nás na ústave vied, tam máme partnerov z Európy a spravujeme vlastne peniaze, ktoré idú priamo z Bruselu, tie nám ukážu tie skúsenosti, že tie pravidlá v Bruseli sú podstatne, podstatne jednoduchšie a tá administratíva podstatne menej je náročnejšia ako tá, ktorá je na Slovensku. Z toho teda vychádza to, také to konštatovanie suché, že zrejme si to komplikujeme sami.

Martin STRIŽINEC: Máme novú vládu. Ste v nejakom kontakte s ňou a rokujete o nejakých konkrétnejších projektoch, možno zmenách zákonov, ktoré by pomohli vašej práci?

František SIMANČÍK: Samozrejme, rokuje sa teda teraz momentálne o dočerpaní eurofondov, sú v pláne takzvané veľké projekty, na ktoré by bolo treba teda dať podstatne väčšie peniaze tak, aby sa nerozbilo to do maličkých projektov, ktoré sú administratívne potom viac náročné, ako ich prínos, ktorý je. Samozrejme, chystá sa reforma financovania vedy, chystá sa reforma transformácie akadémie vied, už to bolo niekoľkokrát tak isto medializované. V podstate, snahou je naozaj dostať tú vedu v spoločnosti do takého povedomia, aby teda mala väčšiu, vyššiu vážnosť a úctu, aby teda tým pádom získala aj vyššiu podporu, keď to bude potrebné, a všetkým sa nám to vráti naspäť v tom, že teda sa nám vyrovnajú verejné financie a že budeme si môcť zachovať, povedzme, ten komfort, ktorý dneska máme bez toho, aby sme museli vyrovnávať financie tým, že si z toho komfortu budeme odstrihávať, že si budeme teda vyrovnávať verejné financie drastickým šetrením.

Martin STRIŽINEC: Hovorí František SIMANČÍK, riaditeľ Ústavu materiálov Slovenskej akadémie vied. Veľmi pekne vám ďakujem za rozhovor a budem držať palce v projektoch, do ktorých sa pustíte v budúcnosti. Ďakujem.

Publikované z monitoringu STORIN , s. r. o. (prepis vysielania)
(MB)

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK