Podpora inovatívnych firiem na Slovensku a v zahraničí

02. 09. 2014

Ing. Silvester Sališ, CVTI SR
[silvester.salis@cvtisr.sk]

Malé a stredné podniky zohrávajú v hospodárstve krajiny dôležitú úlohu. Majú významný vplyv na zamestnanosť a rast ekonomiky, na ktorých sa podieľajú viac ako polovicou. Sú vysoko flexibilné, jednoduchšie zavádzajú zmeny a inovácie. Jednotlivo však neoplývajú výraznou ekonomickou silou, čoho dôsledkom môže byť aj nedostatočne venovaná  pozornosť ich potrebám. Neexistuje ani jednotný názor na ich podporu, kde na jednej strane je zdôrazňovaný nutný stimul v ich počiatkoch s cieľom umožnenia ich vzniku, rozvoja a prežitia. Zo strany kritikov tohto prístupu počuť argumenty  zdôrazňujúce neefektívne vynakladanie verejných prostriedkov, ktoré navyše zabraňujú prirodzeným trhovým zákonitostiam.

Je náročné prikloniť sa na stranu argumentov jednej či druhej strany, najmä pokiaľ neexistuje relevantná analýza  malých a stredných podnikov, ktorá by sa týkala dynamiky ich vzniku, zániku, odvetvovej štruktúry a podobných ukazovateľov, ktoré by boli previazané na existujúcu podporu. V prípade jej existencie by bolo jednoduchšie nastaviť systém v zmysle ich priamej alebo nepriamej podpory s jediným cieľom, a to zvyšovaním ich podielu na raste pridanej hodnoty, ktorá by sa následne mala prejaviť v raste kvalifikovanej pracovnej sily,  a tým aj životnej úrovne. Pre tento účel sú nevyhnutné spoločnosti s inovatívnym potenciálom nielen v zavádzaní prevádzkových inovácií, ktoré vedú nepochybne  k zefektívneniu činností podniku, ale najmä v produktovej oblasti, ktorá prináša nielen vyšší zisk, ale hlavne konkurenčnú výhodu oproti ostatným subjektom. Tým si zabezpečujú svoje postavenie a dlhšie pôsobenie na trhu.

Je náročné vybudovať úspešný podnikateľský projekt v prostredí bez rozvinutého finančného systému, podporných služieb a trhových subjektov skúsených v tejto oblasti. Vybudovanie takéhoto prostredia si vyžaduje čas a je ovplyvnené spätnou väzbou. Jednou z možností je vypracovanie pravidiel,  za akých by sa štát mohol stať spúšťacím mechanizmom pre vybudovanie celého systému inovatívneho podnikania a priamo by podporil rozvoj profesionálnej infraštruktúry potrebnej pre zabezpečenie podnikateľsky orientovanej znalostnej ekonomiky. Najmä v počiatočnom štádiu sa ukazuje podpora potrebná od iných ako trhových síl. Začínajúce inovatívne firmy s malým objemom investícií sú neatraktívne pre investorov aj z dôvodu, že vyžadujú rovnakú pozornosť a náležitosti ako veľké investície, avšak neprinášajú väčšinou adekvátne príjmy. Aj preto mnohé krajiny vrátane Európskej únie pristúpili k iniciatívam pokryť túto „dieru“ na trhu a začali vytvárať rôzne nástroje, ako napr. daňové výhody pre začínajúce podniky, daňové výhody pre rizikové fondy a „businness angels“, priame dotácie, podporu vytvárania technologických inkubátorov, sietí mentorov a pod.

Cieľom je, aby verejné prostriedky boli prerozdeľované ľuďmi, ktorí vedia, kde budú efektívne investované. Toto všetko môže byť naviazané na vplyvy ekonomických cyklov a ich hrozby, kedy aktivita bankárov, investorov klesá a ich prístup je obozretnejší (napríklad návrat k investíciám do stabilnejších projektov). Štátne investície do podnikania by mali zabezpečiť najmä lepšiu informovanosť súkromných investorov o existencii potenciálne kvalitných projektov, firmách či technológiách. Priama podpora štátu sa môže pretaviť cez súkromného sprostredkovateľa, ktorý bude vyberať perspektívne projekty. Štát, ako priamy účastník, by mal byť posledná inštancia, na ktorú by sa mali potenciálni začínajúci podnikatelia obracať a ak je to potrebné, mali by prichádzať do styku s pracovníkmi patrične skúsenými v danej oblasti. Dlhodobá vízia v tejto oblasti, ktorá zohľadňuje dopyt aj ponuku po tomto type služieb a ktorá reflektuje aktuálne dianie a vie svoje správanie prispôsobiť danej situácii, by mala byť samozrejmosťou.

Pravdou je, že mnohé krajiny vytvorili programy, ktoré sa ukázali ako neúčinné. Avšak namiesto zamietnutia intervencií sa z nich poučili a vytvorili nové, ktoré viedli k založeniu úplne novej kultúry prostredia, napr. v oblasti rizikového investovania a dostavili sa aj pozitívne výsledky. Dnes zrejme neexistuje vyspelá krajina, ktorá by neintervenovala v prípade podnikateľského prostredia, a týka sa to aj ekonomicky najliberálnejších krajín, ako USA alebo Veľká Británia. V druhej menovanej krajine sú podporované investície pod dva milióny libier, kde súkromný sektor prejavuje slabý alebo žiadny záujem. Dva milióny však pre technologické spoločnosti nepredstavujú vysokú mieru investovania, a tak stále spadajú do kategórie investícií v počiatočnom štádiu. Čo sa týka systému podpory, jednotlivé krajiny sa veľmi líšia v prístupe jej napĺňania. Je možné stretnúť sa so systematickým prístupom krajín, ako USA alebo Izrael, no existujú aj štáty, ako napr. Švédsko, kde verejné organizácie vykonávajú mnohé aktivity, ktoré sa navzájom prekrývajú. Je preto pomerne ťažké adaptovať konkrétny model ako všeobecne funkčný, a to dokonca aj v zmysle inšpirácie. Severské krajiny často predstavujú práve takýto zdroj pre iné krajiny, hoci aj medzi nimi sú výrazné rozdiely.

Napríklad podpora fínskej inovačnej a technologickej agentúry TEKES pre firmy je určená na výskum a vývoj, vývoj produktu, služieb a rozvoja procesov vo firme. TEKES podporuje taktiež malé začínajúce podniky s cieľom rýchleho rastu a medzinárodného pôsobenia. Formy podpory sú granty, príspevky, pôžičky ako aj ich kombinácie. Výška podpory sa líši, počíta sa však v desiatkach tisícov až miliónoch eur. Podpora je samozrejme naviazaná na kritériá, ktoré je potrebné dodržať na získanie danej podpory. Celková podpora určená malým podnikom sa počíta v stovkách miliónov eur ročne.

 Vo Švédsku funguje niekoľko verejných inštitúcií, ktoré podporujú začínajúce podniky v rôznych štádiách rozvoja. Existujú schémy, ktoré podporujú vznik prototypov už na univerzitách, a to prostredníctvom najmä priamych grantov, pričom množstvo firiem patrí práve do portfólia univerzít (spin-off firmy). Na financovanie v skorých štádiách existujú inštitúcie ako NUTEK alebo VINNOVA (švédska vládna agentúra pre inovačný systém), ktoré poskytujú priame granty, pôžičky alebo kapitálovo vstupujú do týchto podnikov. VINNOVA je prepojená s inováciami vychádzajúcimi z výskumu a vývoja, zatiaľ čo NUTEK je všeobecnejšie konštituovaná inštitúcia s množstvom zamestnancov operujúca vo viacerých regiónoch. V rámci krajiny operuje sedem fondov (tzv. bridge funds), ktorých kapitálový pôvod tvoria z väčšej časti zdroje verejných rozpočtov. Tieto obhospodarujú finančné zdroje v hodnotách stoviek miliónov eur. Tieto prostriedky idú v rôznych formách na podporu najmä počiatočných fáz technologických firiem ako start-up, vývoja technológií v rámci podniku alebo ranného štádia expanzie. Podobné schémy existujú aj v iných severských krajinách.

Dánska štátom podporovaná investičná spoločnosť Veakstfonden spravuje prostriedky v hodnote viac ako tristo miliónov eur. Veakstfonden predstavuje priameho investora v zmysle rizikového kapitálu, predstavuje v rámci krajiny fond fondov a zároveň administruje národnú garančnú pôžičkovú schému. Dánsky systém má však aj jasný cieľ, ktorý je zhrnutý v niekoľkých bodoch. Jeho úlohou je najmä výrazne zvýšiť podiel komercializácie z verejných výskumných inštitúcií, zabezpečiť zvýšenie rizikových zdrojov zo súkromných zdrojov, otvoriť trh s rizikovým kapitálom a prepojiť ho smerom zo zahraničia, podporiť rôzne formy podnikateľských stimulov a podobne.

Zdá sa, že na Slovensku neexistuje komplexný systém podpory inovatívneho podnikania a hoci existujú inštitúcie, ktoré majú túto agendu vo svojej pôsobnosti, ich kapacitné a finančné možnosti sú do veľkej miery obmedzené. Preto sa stretávame často s odkazmi na pomoc v zmysle štrukturálnych fondov, ktoré by však mali existovať len ako doplnkové zdroje a nie ako jediná reálna možnosť. Navyše podpora podnikania v zmysle budovania infraštruktúry alebo financovania je len časťou chýbajúcej mozaiky. Podnikateľská prax si vyžaduje aj podnikateľské myslenie, dobrý nápad a v neposlednom rade jeho realizáciu. Názor, že ľuďom chýba podnikateľské myslenie a zmysel pre tento druh uplatnenia, sa môže v porovnaní s krajinami, ako USA alebo iné, zdať pravdivý, čo súvisí s množstvom faktorov, ktoré je ťažké ovplyvniť. Výskumy však zdôrazňujú, že len určité percento populácie sa dokáže venovať podnikateľskej činnosti. Je dôležité však v ľuďoch vyvolávať a nachádzať vnútorné odhodlanie pre iný kariérny postup ako zamestnanecký pomer a napomôcť tak vytváraniu nových firiem.

Existuje niekoľko subjektov venujúcich sa tejto problematike, ako napr. Junior Achievement Slovakia, ktorí na základných, stredných a vysokých školách aktívne vedú kurzy podnikania a podnikateľského myslenia.  Samotné podnikateľské myslenie však nie je postačujúce, pokiaľ chýba vhodná myšlienka a v konečnom dôsledku jej uskutočnenie. Nápad môže vzniknúť takmer kdekoľvek, avšak pre účely inovatívneho podnikania vo svete sú liahňou najmä akademické inštitúcie, ako vysoké školy, univerzity a výskumné pracoviská. Orientácia množstva študentov k jednoduchším, menej technickým smerom s ľahšie dostupným vzdelaním uberá krajine na jej technickom potenciáli, a tým aj na nových nápadoch a riešeniach. Zároveň klasický model komercializácie výskumu a vývoja na Slovensku je oslabovaný niekoľkými faktormi. Na jednej strane je to zanedbávaný aplikovaný výskum, na strane druhej sú to stále nejasné legislatívne podmienky, ktoré sa týkajú vzniku „spin-off” firiem, teda súkromných subjektov  vznikajúcich pri univerzitách a výskumných inštitúciách. Zároveň chýba rozvinutý segment mediátorov medzi akademickou sférou a súkromnou praxou.  Realizácia nápadu si vyžaduje fyzické vykonávanie  činností spojených s manažmentom, marketingom, práce na produkte a pod., ale aj získavanie financií a prostriedkov, teda určitých obchodných zručností.

Ak bolo spomenuté, že získavanie financií je v našich podmienkach komplikované, existujú názory, ktoré hovoria o komplikovanosti získať prostriedky len na nekvalitné projekty. Hodnotný produkt alebo projekt si podporu v tomto zmysle získa. Dôležitejšie sú však tzv. smart money, ktoré zahŕňajú nielen financovanie, ale aj  reálnu pomoc od skúsených mentorov, podnikateľov alebo aj investorov, ktorí sú kľúčoví pre umiestnenie produktu na globálnom trhu. Túto myšlienku podporuje aj prieskum Združenia mladých podnikateľov Slovenska, ktorý konštatuje, že hlavné bariéry v podnikaní predstavuje jednak nedostatok štartovacieho kapitálu, no hneď na druhom mieste sa uvádza nedostatok skúseností, vedomostí a užitočných kontaktov. 

Trh inovatívnych myšlienok na Slovensku patrí medzi málo rozvinuté trhy, no kvalita týchto myšlienok je porovnateľná s najvyspelejšími krajinami sveta. Je tu preto veľký priestor pre podnikanie v tomto smere nielen pre samotných nositeľov takýchto myšlienok, ale aj pre súvisiace činnosti, ktoré reprezentujú konzultačné, poradenské alebo investičné spoločnosti. Dôkazom môže byť aj záujem a postupné zoznamovanie sa so slovenským prostredím zo strany štátov, kde tento segment je ďaleko rozvinutejší. Záujem o spoluprácu z Fínska alebo Izraela naznačuje, že aj okolitý svet si uvedomuje význam vplyvu iných vznikajúcich trhov a ich dopad na domáce prostredie, a preto tento trend pozorne sleduje. Je dôležité nielen vyhľadávať vlastníkov existujúcich myšlienok, ale aktívne podporovať vznik nových, ktoré následne treba vhodnými nástrojmi podporiť. Nemusí ísť automaticky o podporu v zmysle priamych zásahov.

Vytváranie vhodného prostredia pre podnikanie, ale aj možnosť vzniku nových nápadov, umožnenie transparentnejšieho networkingu, no v neposlednom rade umožnenie širšej osvety o inovatívnom podnikaní, sú len niektoré z opatrení, ktoré by mali celkovo zdynamizovať proces.  Termín spoločnosť založená na poznatkoch by pre krajinu ako je Slovensko mal byť alfou a omegou vzhľadom na veľkosť a charakter územia, kde sa nachádzame, nakoľko ľudský potenciál je prakticky jediným skutočným kapitálom, ktorým ako krajina disponujeme. Je zároveň možné, že s prihliadnutím na geopolitickú situáciu a vývoj svetovej ekonomiky, tento trend bude jediný možný v prípade, že nebudeme chcieť stagnovať, čo v konečnom dôsledku znamená prehlbujúci sa odstup nielen od vyspelejšej časti sveta, ale aj nových rozvíjajúcich sa oblastí.

 

 

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK