Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Cesta k úspešnému transferu technológií: Zmluvný výskum a konzultácie

16. 01. 2015

JUDr. Zuzana Adamová, PhD.
INGENIUM Slovakia

Zmluvný výskum a poskytovanie konzultácií na zmluvnom základe sú štandardnými oblasťami výkonu transferu technológií. Je zaujímavé, že najmä pri konzultáciách si školy a vedeckovýskumné inštitúcie často ani neuvedomujú, že fakticky realizujú transfer technológií. I keď v tomto smere ide skôr o širšie chápanie tohto pojmu (keďže v praxi pôjde skôr o transfer poznatkov), poskytovanie konzultácií bežne vedie k častým a opakujúcim sa príjmom pre inštitúciu, s ktorými sú spojené minimálne náklady. Nepriamym výsledkom môže byť aj vytvorenie technológie v pravom slova zmysle, ku ktorej bude zvyčajne vykonávať práva osoba odlišná od poskytovateľa konzultácií.

Zmluvným výskumom sa rozumie najmä výskum na zákazku (objednávku) tretej osoby a spoločný výskum, v rámci ktorého dochádza ku spolupráci viacerých subjektov. Pri zákazkovom výskume väčšinou platí, že škola alebo vedeckovýskumná inštitúcia, ktorá výskum realizuje si – zjednodušene povedané – urobí svoju prácu, za ktorú dostane zaplatené. Avšak aj v tomto prípade môžu existovať mnohé modifikácie spojené napríklad s výkonom práv, formou konzultácií, priebehom konzultácií a podobne.

Na rozdiel od zákazkového výskumu, ktorý v prevažnej miere iniciuje objednávateľ výskumu, podnet na realizáciu spoločného výskumu, môže pochádzať od ktoréhokoľvek subjektu zúčastneného na tejto forme výskumu. Najčastejšie pôjde o viaceré vysoké školy, kombináciu vysokej školy a vedeckovýskumnej inštitúcie alebo spoluprácu medzi školou/vedeckovýskumnou inštitúciou na jednej strane a súkromným subjektom (napr. zástupcom priemyslu) na strane druhej. Postavenie jednotlivých subjektov je vyváženejšie ako pri zákazkovom výskume, nakoľko je založené na vzájomnej kooperácii. Opätovne však platí, že modifikácie budú bežné. Zmluvné strany sa môžu napríklad dohodnúť na špecifickom výkone práv k predmetom duševného vlastníctva, na osobitnom riešení otázok spojených s tým, keď je výskum financovaný z verejných zdrojov, ktorými disponujú len niektoré zúčastnené subjekty, či na tom, ako bude prebiehať spolupráca medzi súkromným a verejným sektorom.

Východiskom pre správny postup v rámci jednotlivých inštitúcií by mali byť smernice implementované a využívané centrami transferu technológií, na ktoré sa rovnako poukáže v rámci tohto textu. (1)

POSKYTOVANIE KONZULTÁCIÍ

Inštitúcia, ktorá sa zameriava na transfer technológií a myslí inovatívne a perspektívne, sa v súvislosti s poskytovaním konzultácií bude zrejme často stretávať s jedným problémom: ako zabrániť zamestnancom, aby neobchádzali svoju inštitúciu a neposkytovali konzultácie mimo svojej inštitúcie?

Situácia, keď je zamestnanec oslovený z externého prostredia za účelom poskytnutia konzultácií a ten sa rozhodne ísť „na vlastnú päsť“, je pomerne bežná a nie nepochopiteľná. Štandardne sa mnohí vedeckovýskumní a odborní zamestnanci na Slovensku na svojich pracoviskách pravidelne stretávali s faktormi ako veľká administratívna zaťaženosť, vykazovanie nadpráce, nedostatočné finančné ohodnotenie, nedostatočné morálne ohodnotenie či nedostatok motivácie. Tieto a podobné negatívne skúsenosti potom prirodzene vedú k tomu, že zamestnanec, ktorý je oslovený tretím subjektom zvonka za účelom poskytnutia konzultácií sa bude snažiť ponuku utajiť a dohodnúť sa mimo formálneho postupu s potenciálnym záujemcom priamo. Táto situácia sa môže zdať z pohľadu zamestnanca aj objednávateľa konzultácií na prvý pohľad výhodná, prináša so sebou však aj viaceré riziká. V prípade zamestnanca pôjde často o daňové úniky v súvislosti s nepriznaním príjmu, do úvahy tiež prichádza porušenie pracovnoprávnych predpisov, pokiaľ zamestnanec vykonáva konkurenčnú činnosť. (2) Z pohľadu objednávateľa konzultácií zase pôjde o konzultáciu, ktorá môže mať obsahové nedostatky, nakoľko konzulant nemusí byť nevyhnutne odborníkom v danej oblasti, pričom škola v takomto prípade nezodpovedá za prípadné nedostatky poskytovanej konzultácie. Tiež v takomto prípade nie je možné, aby zamestnanec uvádzal alebo odkazoval v takto poskytnutej konzultácii na svojho zamestnávateľa vo forme referencie, hlavičkového papiera a podobne.

Možností, ako sa tejto situácii vyhnúť, je niekoľko. Ako bolo uvedené vyššie, prístup zamestnanca je do určitej miery pochopiteľný, pre inštitúciu je však nežiaduci, niekedy aj neakceptovateľný. Z toho dôvodu je potrebné jednak jasne vymedziť pravidlá postupu v takýchto situáciách, jednak sa zamerať na motivovanie zamestnancov. Pokiaľ ide o pravidlá postupu, je nutné, aby si inštitúcia zodpovedala otázku, či poskytovanie konzultácií zamestnancom je súčasťou jeho pracovných povinností. Pokiaľ je odpoveď kladná, v takom prípade by obídenie zamestnávateľa bolo porušením zákazu konkurencie spomenutého vyššie, keďže zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

Ak poskytovanie konzultácií nie je súčasťou pracovných povinností zamestnanca, situácia je odlišná a zamestnanec obmedzený z hľadiska konkurencie nie je. A práve v tomto smere zohráva veľký význam motivácia, pri ktorej absencii hrozí, že zamestnanec bude poskytovať konzultácie mimo svojho pracoviska. Správna motivácia zamestnancov je veľmi dôležitá, pričom uvažovať možno o finančnej motivácii aj o morálnej motivácii. Tou druhou môže byť uvedenie mena konzultanta, pochvala alebo rozličné výhody poskytnuté zamestnancovi. Pokiaľ ide o finančnú motiváciu, jej výška môže závisieť napríklad od odmeny za poskytnutú konzultáciu, prípadne môže byť stanovená v závislosti od počtu hodín alebo môže byť poskytnutá na osobitnej báze.

V prípade, ak záujemca o konzultácie osloví priamo inštitúciu, plnenie by sa malo realizovať cez príslušné centrum transferu technológií (CTT) pôsobiace na vysokej škole alebo vo vedeckovýskumnej organizácii (VVO). CTT by malo požiadavku o konzultáciu spracovať, vyhodnotiť, či téma konzultácie spadá do predmetu činnosti školy/VVO a vybrať vhodného konzultanta z radov zamestnancov. V tejto súvislosti by malo CTT preskúmať okrem iného aj to, či poskytovanie takýchto konzultácií spadá do pracovnej náplne zamestnanca. Pokiaľ vysoká škola/VVO chce, aby konzultácie poskytoval konkrétny zamestnanec, ktorému to nevyplýva z jeho pracovnej náplne, je potrebné, aby s ním uzatvoril osobitnú dohodu. V danom prípade môže ísť napríklad aj o dohodu o vykonaní práce, keďže poskytovanie konzultácií vo väčšine prípadov nebude predstavovať plnenie, ktoré by bolo chránené autorským zákonom. (3) V opačnom prípade je potom vhodnejšie uzatvoriť inú zmluvu, napríklad zmluvu o dielo alebo zmluvu o vytvorení diela podľa autorského zákona.

Ideálne je, ak je celý proces poskytovania konzultácií regulovaný aj na úrovni internej smernice, ktorá môže riešiť okrem iného aj otázky odmeňovania zamestnancov, ktorí pôsobia ako konzultanti. V rámci takejto smernice by sa mal riešiť postup, keď je konzultant oslovený inštitúciou priamo, a mal by informáciu posunúť CTT zriadenému na jeho pracovisku, prípadne kompetentnej osobe uvedenej v smernici. Tiež by sa mal riešiť proces uzatvárania zmluvy o poskytovaní konzultácií, formy konzultácií, zodpovednosť, povinnosť mlčanlivosti a ďalšie otázky, ktorých povaha bude závisieť aj od druhu konzultácií. (4)

 

ZMLUVNÝ VÝSKUM

Zmluvným výskumom možno chápať každú situáciu, keď dva alebo viaceré subjekty, z ktorých aspoň jeden je vysokou školou a/alebo VVO uzavrie zmluvu, na základe ktorej sa výskum realizuje. Formy realizácie výskumu môžu byť rôzne s množstvom modifikácií, ale v zásade rozlišujeme spoločný výskum a zákazkový výskum.

Zákazkovým výskumom je výskum realizovaný na objednávku, pričom najčastejšie prichádza zákazka z externého prostredia (z praxe). Zákazkový výskum sa najčastejšie rieši uzatvorením zmluvy o dielo alebo nepomenovanej zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Na základe takejto zmluvy si objednávateľ, ktorým je zvyčajne obchodná spoločnosť alebo iný podnikateľský subjekt, objednáva zrealizovanie výskumu. Ten môže spočívať v práci, ktorá je špecifikovaná len všeobecne alebo je determinovaná dosiahnutým výsledkom. Výskum by mal byť zároveň limitovaný z hľadiska času a/alebo iných náležitostí. Je veľmi dôležité presne špecifikovať konzultáciu samotnú, najmä či ide o ústnu alebo písomnú konzultáciu, či ide o jednorazovú alebo opakovanú konzultáciu alebo či je konzultácia vymedzená oblasťou, konkrétnymi otázkami alebo inými faktormi. (5)

Pri spoločnom výskume ide najčastejšie o situácie, keď sa dva alebo viaceré subjekty dohodnú, že budú realizovať výskum spoločne. Ich vklady alebo zapojenie pritom nemusí byť nevyhnutne rovnocenné a zvyčajne ani nebýva. V praxi tak môže napríklad dochádzať k situáciám, keď jeden subjekt poskytne finančné prostriedky, druhý materiálne vybavenie a tretí personálne obsadenie. Platí pritom, že spoločný výskum sa môže realizovať buď so zapojením podnikateľského subjektu (spoločný výskum verejného a súkromného sektora), alebo aj bez neho - len so zapojením viacerých VVO/vysokých škôl (spoločný výskum v rámci verejného sektora). V druhom prípade však nepôjde o transfer technológií smerom navonok, i keď aj v tomto prípade môže dochádzať ku zdieľaniu poznatkov a výstupov výskumu. Výhodou v oboch prípadoch je, že pri spoločnom výskume dochádza ku spojeniu viacerých zdrojov, kapacít, informácií a infraštruktúry, čo môže viesť k úspešnejšej a rýchlejšej vedeckovýskumnej aktivite smerujúcej k následnému transferu do praxe.

Pre zákazkový výskum aj pre obe formy zmluvného výskumu platí, že by si strany mali vždy dohodnúť, kto bude vykonávať práva duševného vlastníctva, ktoré môže vzniknúť ako výsledok spolupráce alebo v priamej súčinnosti s takouto spoluprácou. Pri poskytovaní konzultácií bude výstupom predmet chránený duševným vlastníctvom síce zriedkavejšie, ale nie je to vylúčené. Najčastejšie pôjde o analýzu alebo stanovisko chránené autorským právom. V prípade spoločného výskumu bude však takmer pravidlom, že výsledok bude zároveň chránený (resp. potenciálne ochrániteľný) právom duševného vlastníctva. Môže pritom ísť nielen o predmety podliehajúce autorskoprávnej ochrane, ale fakticky o akékoľvek predmety, napríklad vynález chránený patentom alebo úžitkovým vzorom, dizajn, novú odrodu, topografiu polovodičového výrobku, či know-how. Toto je jedna z najdôležitejších otázok, na ktoré by sa nikdy nemalo zabúdať. I keď z hľadiska práva je možné, aby práva k vytvorenému predmetu vykonával len jeden zo zúčastnených subjektov (napr. len podnikateľ financujúci výskum), zvyčajne budú práva spoločne vykonávať všetky subjekty. To má samozrejme tiež svoje nevýhody, nakoľko to vyžaduje spoločnú akciu a súhlas zainteresovaných osôb. Ako alternatívu možno zvažovať dohodu, na základe ktorej budú všetci účastníci spoločného výskumu vykonávať práva k predmetu duševného vlastníctva, práva však budú vykonávať samostatne a individuálne. Tiež možno uvažovať o iných modifikáciách, napríklad keď jeden subjekt bude vykonávať všetky práva, ale zároveň sa zaviaže, že ďalším spoločníkom na výskume udelí licenciu, na základe ktorej budú môcť predmet duševného vlastníctva tiež využívať. Práve posledná spomenutá možnosť sa javí ako najpraktickejšia a pritom stále dostatočne spravodlivá.

Podobne ako pri poskytovaní konzultácií aj pri zmluvnom výskume, môžu byť základné pravidlá regulované v internej smernici školy alebo VVO. Tá môže regulovať jednotlivé alternatívy výkonu práv, postup pri spolupráci, povinnosť mlčanlivosti, zákaz konkurenčnej činnosti, konflikt záujmov alebo nevyhnutné minimálne kritériá pre zapojenie sa do spoločného výskumu.   

 

1 Vzorové smernice vhodné na implementáciu jednotlivými vysokými školami alebo vedeckovýskumnými inštitúciami sú dostupné na http://nptt.cvtisr.sk/sk/poskytovane-vzorove-materialy/smernice.html?page_id=538.

2 Podľa § 83 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

3 Podľa § 223 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je možné uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.

Bližšie CVTI SR: Duševné vlastníctvo a transfer technológií 2. 2013 http://nptt.cvtisr.sk/buxus/docs///Dusevne_vlastnictvo_a_transfer_technologii_2.pdf (21.11.2014).

5 Bližšie CVTI SR: Duševné vlastníctvo a transfer technológií 3. 2013 http://nptt.cvtisr.sk/buxus/docs///Dusevne_vlastnictvo_a_transfer_technologii_3.pdf (21.11.2014).

 

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK