Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Ako transferujú výsledky výskumu vo svete Inšpirácie z Kancelárie Tech Transfer na Kodanskej univerzite v Dánsku

14. 01. 2015

Spracovala a preložila: Adriana Shearmanová
[adriana.shearman@cvtisr.sk]

Príspevok je pokračovaním série článkov zameraných na prácu zahraničných centier transferu technológií. V minulom čísle sme predstavili BTO v Bergene v Nórsku. V tomto čísle ešte zostaneme v severskej krajine a priblížime Kanceláriu Tech Transfer na Kodanskej univerzite v Dánsku.

Sídlo Kancelárie Tech Transferna Kodanskej univerzite
Sídlo Kancelárie Tech Transfer na Kodanskej univerzite

O svoje skúsenosti a názory sa podelila Karen Laigaardová, vedúca Kancelárie Tech Transfer a riaditeľka divízie Výskum a inovácie, ktorej súčasťou je Tech Transfer

Karen Laigaardová, vedúca Kancelárie Tech Transfer a riaditeľka divízie Výskum a inovácieAkým spôsobom je vo vašej inštitúcii manažovaný a organizovaný transfer technológií?

Kancelária Tech Transfer, pracovisko pre transfer vedomostí a technológií na Kodanskej univerzite (KU), bolo založené v roku 2003 ako spojivo medzi svetom vedy a výskumu a svetom podnikania. V roku 2008 sa stalo súčasťou divízie KU Výskum a inovácie.

Hlavným poslaním Tech Transferu sú činnosti súvisiace s komercializáciou duševného vlastníctva: identifikácia výsledkov výskumu s komercializačným potenciálom, ochrana duševného vlastníctva KU, správa portfólia duševného vlastníctva KU, komercializácia výsledkov výskumu a pomoc pri vypracovávaní a uzatváraní zmlúv o spolupráci vo výskume a licenčných zmlúv. Považujem za dôležité zdôrazniť, že transfer vedomostí, ktorý je pre nás na KU samozrejmým poslaním a povinnosťou univerzity, zahŕňa okrem publikovania, vzdelávacích aktivít, zapájania sa do verejných diskusií aj spoluprácu s externými partnermi. Pre KU je prvoradý transfer vedomostí, príjmy nie sú tak dôležité.

Počet zamestnancov v divízii Výskum a Inovácie je 34. Z nich 14 pracuje v Tech Transfere. Piati starší špeciálni právni poradcovia poskytujú právne poradenstvo pri príprave zmlúv o spolupráci a jeden právny poradca má na starosti všeobecné právne poradenstvo. Traja komerční manažéri, z nich jeden služobne starší, sú zodpovední za marketing a komercializáciu duševného vlastníctva. Po jednej osobe sú obsadené pracovné miesta projektovej manažérky pre klaster Copenhagen Cleantech Cluster a pre spin-out firmy, ktoré majú pôvod na KU. Pre spin-out firmy pracuje aj služobne starší poradca. Administratívu vykonáva jedna pracovníčka. Ja som vedúcou Kancelárie Tech Transfer a aj riaditeľkou divízie. Celá divízia sa zaoberá určitými aspektmi transferu, získavaním financií, spoluprácou verejných a súkromných podnikov, ale i výchovou študentov na KU k podnikaniu. Je kontaktným bodom pre zamestnancov, študentov univerzity a externé subjekty, ktoré majú záujem o spoluprácu s KU. Našou úlohou je sprostredkovať kontakty, vytvoriť priaznivé podmienky na spoluprácu a zabezpečiť jej úspešný priebeh. Veríme v spoluprácu s ľuďmi od nás i zo zahraničia s podobným zmýšľaním ako my. Sme aktívni v združeniach Association of University Technology Managers (AUTM) a ASTP Proton, kde som v roku 2009 pôsobila ako prezidentka.

Aké služby poskytuje Kancelária Tech Transfer interne a externe?

Naša kancelária má vždy slovo tam, kde ide o ochranu duševného vlastníctva KU. Sme jednou zo štyroch univerzít na svete, ktoré uplatňujú stratégiu komercializácie ľahko prístupného duševného vlastníctva, tzv. Easy Access IP. Portfólio Easy Access IP obsahuje duševné vlastníctvo s určitou komerčnou hodnotou, ktoré je však ťažké komercializovať tradičnými formami. Sú to prvé výsledky výskumu, ktoré je nutné ďalej a nákladne overovať alebo príliš riziková technológia, ktorá vyžaduje investíciu na to, aby na ňu bolo možné ponúknuť komerčnú licenciu; v niektorých prípadoch by bolo pre univerzitu príliš zložité pokračovať vo vývoji technológie do takého štádia, v ktorom by tieto riziká boli dostatočne nízke. Takéto projekty si nevedia nájsť tradičné cesty na trh a KU odstraňuje bariéry a umožňuje pokračovať vo vývoji duševného vlastníctva prostredníctvom Easy Access IP zadarmo, len uzavretím jednoduchej licenčnej zmluvy, ktorá neobsahuje žiadne finančné záväzky. Zmluva je voľne prístupná na našej webovej stránke. Dúfame, že KU takto získa na spoluprácu nových komerčných partnerov a upevní spoluprácu s už existujúcimi partnermi z priemyslu. Firmy alebo jednotlivci, ktorí majú záujem o licenciu Easy Access IP, nám predkladajú plán na vývoj a využitie takéhoto duševného vlastníctva. V ňom je uvedené, ako bude vynález komercializovaný a ako bude využitý v prospech spoločnosti. Ďalšie licenčné podmienky stanovujú, že vynálezca súhlasí s formou marketingu Easy Access IP; prijímateľ licencie platí všetky patentové poplatky; v prípade komercializácie musí prijímateľ licencie uviesť, že duševné vlastníctvo vzniklo na Kodanskej univerzite a uviesť aj pôvodcu; musí informovať KU o ďalšom vývoji vynálezu. Univerzita si vyhradzuje právo využívať toto duševné vlastníctvo na vlastné výskumné účely a vyučovanie. Ak počas troch rokov prijímateľ licencie duševné vlastníctvo ďalej nerozvíja alebo nevyužíva, vráti ho späť univerzite. Výhody pre vynálezcu spočívajú v tom, že sa darí rozvíjať viac nápadov a nájsť ich uplatnenie v praxi, získa možnosť začať spoluprácu s novými partnermi z priemyslu. Podnikatelia a investori získajú prístup k niektorým predmetom duševného vlastníctva univerzity bez prekážok na základe flexibilnej licenčnej zmluvy s KU a spoločnosť profituje z intenzívnejšej spolupráce medzi univerzitou a externými partnermi.

 Okrem tejto formy využívame aj tradičné spôsoby komercializácie poskytovaním licencií na technológie, ktoré sú dostatočne prepracované alebo na také technológie, ktoré sme sami schopní doviesť do štádia vhodného na komercializáciu ešte pred ponukou licencie. KU rozlišuje medzi duševným vlastníctvom vznikajúcim v kľúčových oblastiach výskumu KU a tým, ktoré je z tohto hľadiska okrajovejšie. V prvom prípade obvykle uzatvárame nevýhradné licenčné zmluvy alebo aj výhradné licenčné zmluvy s veľmi presne špecifikovanými oblasťami spolupráce/geografickou oblasťou. Pri výhradných licenciách očakávame, že komerčný partner uhradí všetky poplatky súvisiace s prihlásením vynálezu, udržiavacie patentové poplatky, ale aj súdne poplatky a odškodné v prípade porušenia práv vrátane výnosov ako percenta celkovej tržby (zníženej o dane a náklady na distribúciu a pod.) a poukazuje KU platby pri každej udalosti definovanej v zmluve ako míľnik.

Skôr, ako vstúpime do licenčného vzťahu, môže byť z nášho hľadiska vhodné uzavretie zmluvy na zákazkový výskum alebo opčnú zmluvu, ktorých súčasťou sú obvykle preddavkové platby, platby za patentovú ochranu a výskumný grant na vypracovanie dokumentácie a práce na vývoji vynálezu v rámci univerzity prv, než podáme medzinárodnú patentovú PCT prihlášku. Takáto zmluva dokonca môže obsahovať článok o prednostnom práve odmietnutia. Ak predmet duševného vlastníctva nespadá do kategórie nosného výskumu KU, zvažujeme úplný prevod existujúceho duševného vlastníctva na komerčného partnera. Štandardne sa týmto prevodom univerzita vzdáva práva na ďalší vývoj takéhoto duševného vlastníctva. Vo všetkých prípadoch však kladieme veľký dôraz na to, aby sme mohli publikovať len s minimálnym časovým oneskorením. Vždy si ponechávame právo pokračovať vo výskume v špecifickej oblasti v závislosti od priorít KU.

Komerčný manažér Tech Transferu pre záujemcu o technológiu pripraví zoznam vhodných technológií a opis projektu. Sprostredkuje stretnutie s výskumníkmi, na ktorom detailnejšie priblíži technológiu. Jednania o licenčných podmienkach sú v rukách Tech Transferu.

Aké zdroje financovania používate na zabezpečenie svojich činností?

Veľký podiel financií pramení zo spolupráce so súkromnou sférou. Zaviedli sme štyri modely spolupráce s podnikmi, ktoré sa líšia rozsahom a organizáciou, nákladmi, požiadavkami na výskum a postupmi na uzavretie zmluvy:

1. Model spolufinancovania. V ňom finančne (ale aj personálne a časovo) prispievajú obe strany, obe majú práva na výsledky výskumu, ktoré sú dohodnuté ešte pred podpisom zmluvy o nekomerčnej spolupráci. Zameranie výskumu musí byť v súlade s činnosťou vykonávanou KU a v súlade s jej cieľmi a poslaním, nemôže byť úzko orientované len na riešenie problémov partnera, ale musí sa v ňom odzrkadľovať akademický aspekt. Výsledky výskumu je nutné publikovať aj v prípade, ak výskum nevedie k očakávaným záverom. Zamestnanci KU, ktorí pracujú v projekte, pri ktorom sa uplatňuje model spolufinancovania, majú právo vykonávať výskum v tej oblasti, ktorej sa tento projekt týka a aj spolupracovať s inými spoločnosťami a inštitúciami. V závislosti od toho, kto prispel k vytvoreniu výsledkov výskumu, externá strana môže získať licenciu alebo odkúpiť takéto výsledky výskumu.

2. Analýzy a služby súvisiace s výskumom (zákazkový výskum). V ňom sú využívané špeciálne zariadenia, spôsobilosti a znalosti pracovníkov KU na riešenie určitej výskumnej úlohy špecifikovanej externou stranou. Externá strana určuje predmet výskumu a ovplyvňuje aj jeho plánovanie. Zákazník hradí celý výskum, t. j. priame a nepriame náklady a administratívne výdavky KU. Tie naposledy uvedené obvykle predstavujú plat  + 180 % (pre fakulty vied, zdravotníctva a medicíny) a plat + 150 % (pre fakulty humanitných a spoločenských odborov). Majiteľom vynálezov je externá strana a univerzita si obvykle ponecháva právo výsledky výskumu publikovať. Externá strana môže pozdržať publikovania najviac na tri mesiace; mesiac na posúdenie rukopisu pripraveného na odoslanie vydavateľovi a dva mesiace, počas ktorých robí opatrenia vedúce k ochrane duševného vlastníctva. Ak neexistujú špeciálne dôvody na predĺženie lehoty, povinnosť mlčanlivosti voči externému partnerovi stráca účinnosť po troch rokoch od ukončenia projektu.

3. Konzultačné služby. Vykonávajú zamestnanci KU ako súkromné osoby. Podnikatelia vyhľadávajú konzultanta sami. Konzultácie nemôžu prebiehať v riadnom pracovnom čase, ani v priestoroch univerzity, nesmú pri nich byť použité materiály a zariadenia KU a trvajú len obmedzený čas. Snažíme sa firmy presvedčiť, že výhodnejšou formou je zákazkový výskum.

4. Možnosti financovania formou projektov. Existuje viacero typov projektov v rámci programu Výskum a inovácie dotovaných dánskym Ministerstvom pre vysoké školy a vedu. Doktorandský študijný program zameraný na priemysel je trojročný projekt doktorandského štúdia zameraného na aplikovaný výskum, pri ktorom firma prenajme PhD. študenta KU. Firma mesačne dostáva z balíčka Absolventi v priemyselnom sektore príspevok na jeho plat takmer 2000 eur a KU sú hradené výdavky za školiteľstvo a pod. PhD. študent pracuje na priemyselnom projekte na plný úväzok a svoj čas rovnomerne delí medzi prácu pre firmu a univerzitu. Podobný je balíček Inovačný asistent, zameraný na pomoc malým a stredným podnikom (MSP) s 2 až 100 zamestnancami. Inovačný asistent je vysoko kvalifikovaný absolvent KU, minimálne magister, ktorého prenajme firma na vyriešenie určitého problému (napr. vývoj a skvalitnenie výrobku, vývoj marketingových stratégií a príprava nových trhov, strategický rozvoj, strategický manažment a rozvoj pracovnej sily, optimalizácia výrobných procesov, zlepšenie a plánovanie pracovných a organizačných procesov). Riešenie musí byť aplikované vo firme minimálne po dobu 6 mesiacov. Príspevok na mesačný plat je 1700 eur počas 6 – 12 mesiacov.

Z balíka projektov hradených z Inovačného fondu (Innovations Fonden), ktorý bol založený 1. 4. 2014 a spojil granty na výskum, technologický vývoj a inovácie Dánskej rady pre strategický výskum, Dánskeho národného fondu pre pokročilé technológie a Dánskej rady pre technológie a inovácie do jedného fondu, je program PhD. pre priemyselný výskum. Je určený talentovaným absolventom KU do troch rokov po ukončení PhD. štúdia. Je zameraný na špičkové riešenie strategického výskumu. Všetky zúčastnené strany hradia výdavky rovnako a KU a aj firma poskytujú školiteľa.

Inovačná poukážka je projektom partnerstva medzi výskumnou inštitúciou a dánskym súkromným podnikom. Je zameraný na rozvoj podnikania založeného na výskume. Spolufinancuje ho štát do výšky 40 % oprávnených nákladov, maximálne asi 14 000 eur prostredníctvom Dánskej rady pre vedu, technológie a inovácie. Spoluprácu medzi verejnými výskumnými inštitúciami a firmami tiež podporujú Projekty pokročilých technológií. Ich výstupom, za 2 - 4 roky trvania projektu, je nový výrobok alebo nová generácia výrobkov s použitím novej technológie. Rovnaký cieľ, avšak dlhodobý charakter spolupráce medzi verejnými výskumnými inštitúciami a firmami v oblasti špičkových technológií, zabezpečujú Platformy pokročilých technológií, plánované na obdobie 3 – 5 rokov.

Ďalším verejným zdrojom na podporu dánskeho strategického výskumu je aj Fond na strategický výskum a INNO+ programy, Otvorený fond na fincovanie spolupráce medzi verejnými výskumnými inštitúciami a súkromnou sférou, ktoré vedú k výsledkom uplatniteľným v širšom rozsahu ako len u zúčastnených strán (napr. nové metódy konsolidácie interakcií medzi súkromnými firmami a verejnými výskumnými inštitúciami, zapojenie nových partnerov, ktorí sa nezúčastňujú na projektoch spolupráce financovaných z verejných zdrojov, nové oblasti, ktoré poskytujú obrovský potenciál, ale stoja na mŕtvom bode vzhľadom na požiadavky existujúcich schém týkajúcich sa súčasného podnikateľského potenciálu), ktoré nie sú pokryté podobne zameranými schémami a sú financované z Ministerstva pre vysoké školy a vedu. Ponúkame tiež prístupy do databáz, na prenájom laboratórne vybavenie a výskumné zariadenia, priestory pre sídla firiem a na organizovanie podujatí, ktoré musia súvisieť s činnosťou KU. Istý príjem tvorí sponzorstvo a dary. Zdrojmi externého financovania sú aj rôzne programy EÚ, bilaterálne medzinárodné dohody a BONUS program – výskumom a inováciami za lepší Baltský región a i. 

V roku 1998 sme zaregistrovali 227 prípadov formálnej spolupráce medzi výskumníkmi na KU a podnikateľmi; do roku 2008 sa počet zvýšil na 800. Celkový ročný dopad spolupráce je 1,5 miliardy eur KU a podnikateľská sféra vytvárajú pre spoločnosť hodnoty, akými sú vynálezy a vedomosti, ktoré firmám prinášajú inovačné alebo výrobné efekty. Spolupráca sa zvyčajne vyvíja pomerne dlhú dobu a často je založená na neformálnych kontaktoch medzi výskumníkom a firmou.

Už len doplňujúca informácia o sponzorstve, ktoré má základ v písomnej zmluve medzi súkromným sponzorom a KU alebo jej organizačnými zložkami, nikdy však nie zamestnancami. Slúži na zabezpečenie kľúčových činností KU, nie však na financovanie výskumu.

Aké kritériá považujete za kľúčové pre rozhodnutie – komercializovať alebo nie?

Kancelária Tech Transfer na Kodanskej univerzite disponuje kolektívom externých pracovníkov v oblasti práva a rozvoja podnikania. Po získaní informácie od zamestnanca KU, že došlo ku vzniku duševného vlastníctva, posudzujeme, či duševné vlastníctvo je skutočne vynálezom, či máme vhodného externého partnera, ktorý bude na vývoji vynálezu ďalej pracovať do štádia jeho komerčného využitia. Kladieme si otázku, či je vynález patentovateľný a zisťujeme, či vynálezca, prípadne kolektív vynálezcov sú ochotní podstúpiť namáhavú prácu, ktorá ho/ich ešte očakáva. Stávajú sa totiž prípady, že k oznámeniu vzniku duševného vlastníctva zo strany zamestnancov KU dochádza len z dôvodu splnenia zákonnej povinnosti a nie preto,  aby ich vynález priniesol prospech a bol využitý aj za „bránami“ univerzity. To je tiež jedno z kritérií, ktoré pri posudzovaní berieme do úvahy.

Aké sú podľa vášho názoru hlavné problémy v procese transferu technológií a ako ich riešite?

Pravdepodobne tým klasickým je nedostatok financií. Ak by sme v Tech Transfere mali, obrazne povedané, viac rúk, boli by sme schopní urobiť oveľa viac. V súčasnosti realizujeme projekt EÚ zameraný na regionálny rozvoj s názvom Copenhagen Spin-outs. Vďaka tomuto grantu sme získali viac zdrojov, ktoré sme využili na založenie siedmich firiem typu spin-out (od roku 2011), a tiež sme mali príjmy z väčšieho množstva licenčných dohôd. Na sľubnej ceste je založenie 15 potenciálnych firiem typu spin-out.

V oblasti oznamovania vzniku duševného vlastníctva stojíme pred dilemou; boli by sme radi, ak by akademici boli pri oznamovaní oveľa aktívnejší, aby bol počet oznámení vyšší. To sa snažíme docieliť zvýšenou činnosťou skautov, ktorí monitorujú situáciu na výskumných pracoviskách. Avšak keď skauti aktívne vyhľadávajú duševné vlastníctvo, nemôžu sa venovať uzatváraniu licenčných dohôd ... je to trochu začarovaný kruh.

Istý čas nás trápili vynálezy v raných štádiách, do rozvoja ktorých je nutné ešte veľa investovať. Počas niekoľkých rokov dánska vláda subvencovala fond na overenie funkčnosti vynálezov. KU sa o tento fond  delila s ďalšími troma inštitúciami v regióne. Po určitom čase však vláda fond zrušila a požiadala univerzity, aby sa o túto „dolinu smrti“ postarali samy; preniesla ťarchu financovania na ne. V Tech Transfere sme vypracovali dokument, v ktorom sme demonštrovali potenciálne výsledky vynálezov v prípade, že by bolo zabezpečené financovanie overenia ich funkčnosti. Dokument sme predložili riadiacemu orgánu univerzity, ktorý následne schválil ročnú podporu 680 tisíc eur na prevádzku tohto fondu.

Trápia nás ešte mnohé ďalšie problémy, uviedla som len tie najvýznamnejšie. V súčasnosti je celá oblasť transferu technológií podrobená hodnoteniu zo strany vlády. Ministerská správa by mala byť vypracovaná a predložená vláde v priebehu 1 – 2 mesiacov. Veľmi rada sa s čitateľmi podelím o jej hlavné závery.

Okrem problémov, ktoré musíme riešiť, nás tešia dosiahnuté výsledky. Máme veľmi dobrú spoluprácu s akademickou komunitou a našimi priemyselnými partnermi ako napr. spoločnosťami Arla, najväčším producentom mliečnych výrobkov v Škandinávii, AgroKorn, producentom krmovín a ich vývozcom do Európy a Ázie, Dong Energy, Genoptics, GenoSkan, InFuser, Maersk, NovoNordisk, Schafers, Velux a ďalšími partnermi z Dánska a aj zo zahraničia, napr. farmaceutickou firmou Glaxo-Smith-Klein.

V čom vidíte prínos zapojenia zamestnancov a študentov do procesu transferu technológií?

Osobne vidím viacero dôvodov, prečo by sa akademická komunita mala zapájať do procesu transferu technológií:

  • Kariérny rast, najmä v priemysle. Táto informácia v životopise nepochybne predstavuje pridanú hodnotu.
  • Priemyselná sféra obvykle kontaktuje akademických pracovníkov, ktorí majú najväčšie skúsenosti so spoluprácou s priemyslom. Títo pracovníci sú obvykle riešiteľmi projektov a majú vysoký podiel na príjme univerzity z  financovania z externého prostredia.
  • V súvise so spustením programu Horizont 2020 bude pre akademickú komunitu stále dôležitejšie pochopiť procesy týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva a jeho komercializácie.
  • Mnohých vynálezcov teší skutočnosť, že výsledky ich výskumu prijíma priemyselná sféra so záujmom a nadšením.
  • Niektorí akademici (samozrejme, nie všetci) majú podnikavého ducha a radi by založili a viedli svoj vlastný podnik. A práve kolektív v Tech Transfere na Kodanskej univerzite je tu na to, aby im v tom pomohol.

Na záver by sme sa radi dozvedeli o úspešnom transfere výsledkov výskumu, ktorý ste  realizovali v nedávnej dobe.

Veľmi rada predstavím úspechy našich vedeckých pracovníkov. Príkladov z nedávneho obdobia je viac.

Brachyspinou je fatálne postihovaný hovädzí dobytok
Brachyspinou je fatálne postihovaný hovädzí dobytok

Test na brachyspinu

Začnem genetickým testom na identifikáciu brachyspiny. Nositeľom ochorenia je hovädzí dobytok a prejavuje sa výrazne skrátenou chrbticou a inými deformáciami, ktoré sú pre postihnuté zvieratá fatálne. Ochorenie prvýkrát opísal profesor Jørgen Agerholm z bývalej Fakulty prírodných vied KU, ktorý už niekoľko rokov aktívne spolupracoval s dánskymi chovateľmi dobytka a skúmal teľatá, ktoré sa narodili mŕtve. Spoločne s kolegami z KU, Meretou Fredholmovou, a Michelom Georgesom z univerzity v Liège v Belgicku a v spolupráci s dánskymi producentmi dobytka, zistili zmeny v sekvencii genómu vedúce k brachyspine a vyvinuli metódu na jej testovanie. V roku 2009 kúpila licenciu na test dánska firma Genoskan A/S, pre ktorú to bola  vynikajúca investícia vedúca k ďalšej expanzii firmy. Nasledovali podpisy ďalších licenčných zmlúv s firmami z Francúzska, Španielska, Nemecka, Holandska, USA a Japonska. V súčasnosti je licencia poskytnutá deviatim spoločnostiam. Je to príklad medzinárodnej spolupráce vedcov, spolupráce s domácimi poľnohospodárskymi producentmi a úspechu dánskej vedy na medzinárodnej pôde.

Od vynálezu k továrni – efektívne využitie bôbov

Na ďalšom príklade ukážem nový model transferu medzi akademickou sférou a priemyslom, ktorý sme aplikovali  v oblasti biotechnológií. Traja pôvodcovia z Katedry potravinárstva KU, Jens Chr. Sørensen, Keld Ejdrup Markedal and Hilmer Sorensen, vyvinuli veľmi účinný spôsob extrakcie bielkovín z lupiny (vlčieho bôbu) a sójových bôbov pestovaných v Dánsku na potravinárske a kŕmne účely. Pôvodcovia tohto vynálezu vyhrali súťaž KU Cena za inováciu roku 2012. KU v partnerstve s firmami Agro Korn A/S a Hornsyld Købmandsgaard A/S na základe patentu, udelenému na tento vynález, vybudovali za necelých 14 miliónov eur novú továreň v Hornsylde v Jutlande, ktorej výstavba  poskytla ľuďom prácu v období krízy. Na jar roku 2013, bola továreň spustená do prevádzky a očakáva sa, že prinesie ročný obrat 350 miliónov dánskych korún.

Podnikateľský model je založený na výrobe bielkovinovej frakcie, ktorá je šetrná voči  životnému prostrediu.  Vyvinutá patentovaná technológia využíva celú rastlinu, recyklovanú vodu, obnoviteľné zdroje energie a šetrné chemikálie. Motiváciou pre výskumníkov sú uzavreté licenčné zmluvy s poplatkami odvodenými od ročného obratu, ktoré plynú KU a pôvodcom technológie. Tí majú možnosťou pokračovať vo výskume a ďalšom vývoji v budúcnosti. Motiváciou pre priemysel je realizácia výskumu v prostredí firmy vedcami z univerzity. Aj tento príklad z reálneho života môže slúžiť ako čiastočná odpoveď na Vašu predošlú otázku.

Fotochemický urýchľovač
Fotochemický urýchľovač

Revolučný spôsob čistenia vzduchu vo fotochemickom urýchľovači chráni nosy Aarhusanov

Je ukážkou, ako je možné technológiu vyvinutú a vlastnenú KU využiť v praxi. Spoločnosť Jysk Miljørens A/S so sídlom v Aarhuse bola doslova bombardovaná sťažnosťami na zápach, šíriaci sa z jej továrne. Vytvorenie partnerstva s KU pomohlo vyriešiť tento problém využitím novej metódy vyvinutej na KU, na ktorú univerzita získala patentovú ochranu v roku 2008. Odvtedy ju pôvodca metódy Matthew S. Johnson z Katedry chémie ďalej zdokonaľoval, na čo využil preklenovací fond z klastra Copenhagen Cleantech, v ktorom je KU partnerom. Po realizácii projektu na financovanie ďalšieho vývoja technológie z preklenovacieho fondu, KU a spoločnosť Infuser A/S podpísali licenčnú zmluvu na komerčné využitie patentu. V roku 2012 počas šiestich mesiacov profesor Johnson spolupracoval s Infuser A/S na optimalizácii procesu, aby technológia splnila požiadavky spoločnosti Jysk. Technológia využíva prirodzenú samočistiacu schopnosť atmosféry založenú na tvorbe tuhých častíc, ktoré vznikajú reakciou znečisťujúcich plynov s látkami prirodzene sa vyskytujúcimi v ovzduší, napr. ozónom. Chemickú reakciu iniciuje slnečné žiarenie a vytvorené častice unášané zrážkami (dažďom, snehom) padajú smerom na zem. V zariadení vyvinutom prof. Johnsonom je tento proces urýchlený pôsobením ultrafialového žiarenia a prídavkom ozónu a častice sú zachytávané na filtri.

 

Príspevok bol pripravený použitím informácií z osobnej korešpondencie, rozhovoru, publikácií a z web stránok:

http://fi.ku.dk/english/

http://innovationsfonden.dk/in-english/

AUTZEN, Charlotte, HALDRUP, Anna, and HANSEN Sidsel, eds. Profile / MATCHING KNOWLEDGE. [Copenhagen, Denmark]: University of Copenhagen. 2011. 12 pp. ISBN 978-87-90655-93-8.

DENMARK. Consolidation Act No. 210 of 17 March 2009 on inventions at public research institutions.

LAIGAARD, Karen, ed. RESEARCH & INNOVATION. Collaborating with the University of Copenhagen. The University’s Overall Principles. A guide for our collaboration partners. [Copenhagen, Denmark]: Research & Innovation University of Copenhagen. 2012. 13 pp.

LAIGAARD, Karen, ed. RESEARCH & INNOVATION. Collaborating with External Partners. The University’s Overall Principles. A Guide for Researchers at the University of Copenhagen. [Copenhagen, Denmark]: Research & Innovation University of Copenhagen. July 2012. 15 pp. 

 

 

 

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK