Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Výskum, vývoj, inovácie a nová Európska komisia

30. 10. 2014

Logo Európskej komisieDaniel Straka
vedúci Styčnej kancelárie SR 
pre výskum a vývoj (SLORD) v Bruseli        

Napoludnie 10. septembra 2014 oznámil designovaný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker návrh nových európskych komisárov na nasledujúce päťročné obdobie. Nové zloženie kolégia a hlavne rozdelenie jednotlivých portfólií vyvolávalo široké diskusie medzi odborníkmi viac ako dva mesiace. Jednou z veľkých otázok bolo aj kto bude zodpovedný za vedu, výskum a inovácie.

Voľba 44 ročného Carlosa Moedasa bola prekvapením pre všetkých, ktorí sledujú dianie v tejto oblasti. Týždeň pred oficiálnym ohlásením zloženia Komisie prevažoval všeobecný konsenzus, že nových komisárom bude Španiel Miguel Arias Cañete, ktorý sa však nakoniec stal komisárom pre klimatické akcie a energetiku.

Nováčik v európskej politike

Samotný Moedas, rodák z portugalského Beja, je označovaný viac za technokrata ako za politika. Do portugalskej politiky vstúpil v roku 2011, keď bol zvolený za poslanca a následne ho predseda vlády vymenoval za svojho štátneho tajomníka. V tejto funkcii sa zaslúžil najmä o vystúpenie krajiny z bailout programu v objeme 78 miliárd Eur.

Okrem krátkeho pôsobenia na poste inžiniera v skupine Suez-Lyonnaise des Eaux vo Francúzsku, nemá širšie skúsenosti s výskumom a inováciami. Má však vedecké vzdelanie, absolvoval lisabonský Instituto Superior Técnico a neskôr Harvard Business School, kde získal titul MBA. Svoju kariéru však následne rozbehol vo finančnom sektore, keď pôsobil ako bankár v Goldman Sachs a v Eurohypo Investment Bank a následne ako výkonný riaditeľ Aguirre Newman, firmy zaoberajúcej sa nehnuteľnosťami v Španielsku. V súvislosti s procesom schvaľovania kandidátov v Európskom parlamente sa nepredpokladajú väčšie komplikácie a Carlos Moedas by sa mal novej funkcie ujať 1. novembra 2014.

Nová Európska komisia – nový spôsob fungovania

Z hľadiska predchádzajúcich skúseností komisárov ide o najsilnejšie zloženie v histórii, keď členské štáty nominovali až 5 bývalých predsedov a 4 podpredsedov národných vlád. Tým musel Juncker ponúknuť aj adekvátne funkcie. Zároveň tiež Európsky parlament jasne vyhlásil, že neschváli zloženie Komisie, ktorá bude mať menej ako 9 žien. Juncker sa však navyše rozhodol prísť s úplne novým spôsobom fungovania samotného kolégia komisárov. Medzi najdôležitejšie novinky patrí zriadenie funkcie prvého podpredsedu, ktorým sa stal Holanďan Frans Timmermans. Ten by mal byť pravou rukou predsedu. Okrem neho vymenoval ďalších šiestich podpredsedov, z ktorých až piati nebudú mať vlastné portfólio. To je tiež najväčšou zmenou vo fungovaní novej komisie.

Samotných komisárov rozdelil do 6 tímov, na čele ktorých budú podpredsedovia. Žiadny z komisárov nebude môcť prísť s novou iniciatívou alebo legislatívou bez predchádzajúceho odsúhlasenia zodpovedným podpredsedom. Samotný Juncker tak veľkú časť právomocí presunie na podpredsedov, ktorí nebudú priamo riadiť generálne riaditeľstvá. Cieľom tohto prístupu je zlepšiť koherentnosť pri príprave iniciatív Komisie. Juncker odmieta reči o členoch Komisie prvej a druhej kategórie, ale hovorí o „tímových lídroch a tímových hráčoch“.

Výskum, vývoj a inovácie by mali prioritne patriť pod podpredsedu pre Pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, ktorým bude Fín Jarki Katainen. Podľa Junckera by však mal Moedas úzko spolupracovať aj s ďalšími tromi podpredsedami – Valdisom Dobrovskisom (Euro a sociálny dialóg), Andrusom Ansipom (Spoločný digitálny trh) a Alenkou Bratušekovou (Energetická únia). Už toto rozdelenie napovedá o pomerne veľkej fragmentácií inovácií naprieč celou Komisiou.

Inovácie ako priorita?

Za posledných 10 rokov sa neustále zvyšoval rozpočet, ako aj celkový dôraz na výskum, vývoj a inovácie na európskej úrovni. O tom svedčí nielen navýšenie rozpočtu na obdobie 2014 - 2020 o 30 %, ale aj to, akú úlohu hrá samotné slovo „inovácie“ v dokumentoch Európskej komisie. Zatiaľ čo v roku 2008 sa vyskytovalo v menej ako 5 000 prípadoch, v roku 2013 to už bolo viac ako 23 000-krát. Nové zloženie Komisie a rozdelenie portfólií však vzbudzuje skôr obavy, či budú inovácie prioritou aj v budúcnosti. Dôraz je kladený skôr na energetiku a digitálnu agendu. Obe oblasti majú vlastných komisárov, ako aj podpredsedov komisie. Inovácie, ako horizontálna priorita, však nie sú dostatočne reflektované. Pritom z hľadiska rozpočtu je oblasť výskumu, vývoja a inovácií treťou najväčšou v období 2014 - 2020. Väčší rozpočet má len regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo.

Navyše Carlos Moedas získal oproti svojej predchodkyni Márie Geogheganovej-Quinnovej oslabené portfólio. V prvom rade stratil absolútny vplyv v niektorých výkonných agentúrach, ktoré implementujú rámcové programy (napr. Research Executive Agency – REA). REA bude mať po novom povinnosť reportovať až piatim komisárom, namiesto jedného. Ak pôjde napríklad o projekty v oblasti vesmíru, tak bude pod priamou kontrolou Maroša Šefčoviča, ako nového komisára pre dopravu a vesmír. Najdôležitejšou zmenou je však presun Spoločného výskumného centra (Joint Research Centre – JRC) do kompetencie Tibora Navracsicsa zodpovedného za vzdelávanie, kultúru, mládež a občianstvo. JRC so svojimi 3 000 zamestnancami je druhým najväčším generálnym riaditeľstvom v Európskej komisii. Prostredníctvom svojich 7 inštitútov poskytuje vedeckú podporu pri tvorbe európskych politík. Zároveň však prevádzkuje aj vlastné vedecké laboratóriá, napríklad v oblasti nukleárneho výskumu. Na jeho čele stojí od roku 2014 Slovák Vladimír Šucha. Presné dôvody tohto presunu v súčasnosti nie sú verejne známe. Podľa Junckerovho hovorcu cieľom má byť posilniť horizontálnu úlohu v poskytovaní vedecko-technologického poradenstva všetkým ostatným generálnym riaditeľstvám.

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) ostáva tiež v rukách komisára Navracsicsa, a to napriek tomu, že jeho podstatná časť je financovaná z Horizontu 2020. Pritom v oveľa väčšej miere sú jeho znalostné a inovačné spoločenstvá (KIC) zamerané na výskum a inovácie ako na vzdelávanie.

Na druhej strane nespochybniteľnými prioritami, nielen výskumnými, sa pre celú Európsku komisiu stanú oblasti energetiky, zdravotníctva a najmä digitálna agenda. Vo všetkých čelí EÚ viacerým aktuálnym a akútnym výzvam. V zdravotníctve je to najmä starnutie obyvateľstva, v energetike je to energetická bezpečnosť a digitálna agenda by sa mala stať jedným z motorov európskeho hospodárstva. Na základe odhadov by mal jednotný európsky digitálny trh vygenerovať v priebehu piatich rokov dodatočný rast až 250 miliárd Eur.

Priority a výzvy na nasledujúcich päť rokov

Jean-Claude Juncker poslal každému novému členovi Komisie list, v ktorom okrem iného načrtol aj okruh priorít, na ktoré by sa mali zameriavať. Carlos Moedas by sa tak mal zamerať najmä na zlepšenie výskumnej infraštruktúry, lepšie využívanie výsledkov výskumu v praxi, podporu excelentného medzinárodného výskumu, posilnenie výskumných a inovačných kapacít v členských štátoch a maximalizáciu synergií s jednotným digitálnym trhom a energetikou. Väčší dôraz by mal klásť na aplikovaný výskum a zvýšenie účasti podnikateľských subjektov, špeciálne malých a stredných podnikov, vo výskumných projektoch. List však vôbec nespomína základný výskum.

Okrem toho bude musieť v najbližších rokoch Moedas riešiť ďalšie výzvy a čaká ho pomerne ostrý štart. Európska komisia aktuálne čelí chýbajúcim platbám zo strany niektorých členských štátov, čo ovplyvňuje aj oblasť výskumu a inovácií a najmä Horizont 2020. Nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte má už aj prvé následky, keď boli posunuté uzávierky približne 30 výziev  na rok 2015. Pričom tento posun v niektorých prípadoch predstavuje takmer pol roka. Na základe nových pravidiel nastavených v Horizonte 2020 totiž musí Komisia do 8 mesiacov od ukončenia výzvy podpísať zmluvy s úspešnými žiadateľmi. Nie je tak možné predlžovať negociačnú fázu, ako to bolo napríklad v 7. rámcovom programe, a tak posúvať finančné záväzky do ďalšieho roku. Druhou možnosťou je znížiť predfinancovanie projektov zo 40% na 25%, čo by postihlo najmä malé a stredné firmy. Podľa odchádzajúcej komisárky Geogheganovej-Quinnovej bude tvoriť výpadok vo financovaní na rok 2015 až 1 miliardu Eur.

Ďalšie výzvy sa týkajú budovania európskeho výskumného priestoru. Integrácia členských štátov v oblasti výskumu a inovácií je stále na veľmi nízkej úrovni a Európska únia stále ostáva viac súborom národných inovačných systémov ako jednotným európskym priestorom. S týmto súvisí aj úplné otvorenie pracovného trhu pre výskumníkov. To prináša zvýšenie konkurencie, prenositeľnosť výskumných grantov, ale aj sociálne zabezpečenie a s tým súvisiace dôchodky. Veľkou výzvou bude tiež presadzovanie otvoreného prístupu (open access) a vyššie zapojenie nových členských krajín do spoločných európskych projektov. V druhej polovici svojho funkčného obdobia bude musieť Carlos Moedas začať pracovať na návrhu nového rámcového programu pre výskum a inovácie, nástupcu Horizontu 2020.

 

 

Kľúčové slová:
semináre, projekty, podnikanie, technológia, výskum

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK