Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Výskum a vývoj v praxi

25. 09. 2014

Logo TA3(24.06.2014; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová/-)

Simona Frantová, moderátorka: "O kyslíkovej terapii v hyperbarickej komore ste možno už niečo počuli. Účinky podávaného kyslíka v takomto špeciálnom prostredí skúmajú vedci v Trenčíne. Výsledkom ich práce je univerzálny projekt, o ktorom sa dnes budem rozprávať s Jozefom Habánikom, rektorom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne a Mariánom Kostolányim, generálnym riaditeľom Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie. Vitajte v našom štúdiu."

Marián Kostolányi, generálny riaditeľ ASFEU: "Dobrý deň."

Jozef Habánik, rektor TnUAD: "Dobrý deň prajem."

Simona Frantová: "Páni, v januári ste sa obaja osobne zúčastnili na slávnostnom otvorení pracoviska hyperbarickej oxygenoterapie. Začnime teda dnešnú diskusiu krátkou reportážou z tejto udalosti "

Redaktorka: "Okysličenie krvi v takejto podobe už dnes prináša pacientom pozitívne výsledky. Lekári týmto spôsobom liečia reumatické ochorenia, problémy predčasne narodených detí sklerózu mutliplex či cukrovku. Vďaka kyslíku sa tak mnohí pacienti vyhnú amputácii končatiny či komplikovanej operácii."

Oto Herman, primár interného oddelenia FN Trenčín: "Kyslík znamená život. Nielen v tom umeleckom slova zmysle, ale aj v tom skutočnom slova zmysle. Komora v pretlakovom prostredí, ktoré je tou komorou vytvorené, dokáže zvýšiť koncentráciu kyslíka v tkanivách a tie rozbehnú reparačné procesy."

Redaktorka: "V Trenčíne doteraz liečili v dvoch jednomiestnych komorách. Táto ponorka ale bude slúžiť aj na vedecké účely."

Študentka: "Je to veľká príležitosť pre nás študentov, že máme možnosť práve tu v trenčianskej nemocnici praxovať a že je tu tento vzácny prístroj"

Oto Herman: "Čo očakávam? Kvantum práce."

Simona Frantová: "O pracovisku sme počuli skutočne zaujímavé informácie. Pán rektor, prečo sa vaša univerzita rozhodla zamerať práve na výskum kyslíkovej terapie?"

Jozef Habánik: "Fakulta zdravotníctva našej univerzity poskytuje vzdelávanie v študijných programoch, ktoré sú zamerané na nelekárske študijné odbory do oblasti vyšetrovacie laboratórne metódy v zdravotníctve, fyzioterapia a ošetrovateľstvo. Ak chceme naozaj poskytovať kvalitné vysokoškolské vzdelanie, musíme ho previazať s vedou a výskumom. Dôležité je zabezpečiť transfer vedeckých poznatkov do praxe, v tomto prípade do klinickej praxe. Preto sa odborníci z fakulty zdravotníctva a odborníci z fakultnej nemocnice Trenčín podujali pripraviť projekt hyperbarickej oxygenoterapie. Projekt bol úspešný. Projekt v sebe zahŕňa dvanásťmiestnu komoru s monitorovacím systémom A  ďalších jedenásť prístrojov tak, aby sme dobudovali kompletne pracovisko, či už vo Fakultnej nemocnici Trenčín alebo aj priamo v laboratóriách a fakulte zdravotníctva. Prečo práve projekt s Fakultnou nemocnicou Trenčín? Pretože tam sú vybudované odborné personálne kapacity, je tam tradícia, je tam technická podpora pre umiestnenie tej dvanásťmiestnej hyperbarickej komory. Samozrejme v spolupráci s Fakultnou nemocnicou sme vytvorili špecializovaný vedecký tím plný odborníkov ako z fakulty zdravotníctva tak z Fakultnej nemocnice Trenčín. Našim cieľom je identifikovať v tom projekte nové postupy, ktoré zabezpečia popri štandardnej liečbe v spolupráci s liečbou, ktorá je poskytovaná v hyperbarickej komore plnú komplexnú zdravotnícku a lekársku ošetrovateľskú starostlivosť. Samozrejme, vo svete metóda bežná. Našim cieľom je pripraviť model takzvanej personalizovanej medicíny. Je to liečba šitá na mieru pacientovi, pri ktorej sa zvyšuje jednak účinok podávanej liečby a na druhej strane sa znižujú aj náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť."

Simona Frantová: "To znamená, že už máte v rukách konkrétne výsledky výskumu, ktoré môžu byť užitočné pri liečení pacientov?"

Jozef Habánik: "V tejto etape ešte nemôžeme hovoriť o konkrétnych výsledkoch alebo výstupoch vedeckého projektu, nakoľko slávnostné otvorenie výskumno-vývojového centra hyperbarickej oxygenoterapie prebehlo len v januári tohto roka. Momentálne prebieha vo výskumno-vývojovom centre takzvaná testovacia prevádzka. Stanovil sa vedecký tím. Vedecký tým pozostáva z odborníkov z fakulty zdravotníctva našej univerzity a odborníkov z Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Stanovili si plán na najbližšie obdobie, ciele, metódy a postupy s tým, že samozrejme výsledky, ktorú budú dosahované v tomto výskumno-vývojovom centre, budú publikované v domácich alebo zahraničných a impaktovaných časopisoch, budú prezentované na domácich alebo zahraničných vedeckých kongresoch, konferenciách alebo sympóziách. Čiže dá sa povedať, že v tejto etape, v tej testovacej prevádzke identifikujeme, či všetky podmienky tak, aby hyperbarická komora mohla fungovať, boli splnené a naplnené. Popri tom samozrejme funguje aj existujúca komora, ktorú má v zariadení Fakultná nemocnica Trenčín. Vedecký tím rozdeľuje jednotlivých probandov do vedeckých činností tak, aby mohli byť zabezpečované činnosti na celom pracovisku komplexne."

Simona Frantová: "Pán Kostolányi, ako som spomínala, vy ste sa osobne tiež zúčastnili na otvorení tohto pracoviska: zaujíma ma, ako vnímate investície do takýchto typov projektov?"

Marián Kostolányi: "Význam projektov z operačného programu Výskum a vývoj financované prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja je o to dôležitejší, ak sú zamerané práve na prenos poznatkov teoretických do praxe a hlavne v tomto prípade v zdravotníctve a v medicíne, ktoré slúži na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Cieľom tohto projektu bola modernizácia a skvalitnenie infraštruktúry pracoviska hyperbarickej komory s cieľom, aby sa zefektívnila a skvalitnila spolupráca s inými vedeckovýskumnými pracoviskami nielen na Slovensku, v Európskej únii ale aj mimo nej, samozrejme aj z hospodárskymi a spoločenskými subjektmi, kde dochádza práve k takémuto prenosu tých teoretických poznatkov do praxe. V súčasnosti alebo pred touto modernizáciou tejto hyperbarickej komory boli len dve jednomiestne hyperbarické komory. Jedna bola dokonca stará ponorka upravená na to, aby slúžila ako hyperbarická komora na nejaký výskum práve pre prísun toho kyslíka, prínos predávania kyslíka pre tých ľudí. A práve tá modernizácia nám zlepšuje tie vedecké poznatky, ktoré veríme, že sa v budúcnosti použijú práve na liečenie týchto chorých pacientov."

Jozef Habánik: "Možnože by som ešte ja doplnil, že tá komora je dvanásťmiestna. Je kompletná s monitorovacím systémom. Pacient v komore môže sedieť alebo ležať počas prípravy na terapiu samozrejme môže relaxovať, môže počúvať hudbu, môže relaxovať, takže aj tie účinky tej liečby sa zvyšujú tým, ako sa zvyšuje komfort toho pacienta v danej komore. Necíti sa tak stiesnene ako v tých klasických komorách. Možnože by som mohol ešte spomenúť, že je to vlastne jediné pracovisko verejného charakteru na Slovenskou v takom tom rozmere alebo rozsahu. Sú ešte štyri súkromné pracoviská s menšími komorami na Slovensku, ale jedinečnom toho nášho pracoviska je v tom, že nebude len liečba, ale bude sa aj realizovať výskum a  vývoj. To znamená, že poznatky, ktoré sa nadobudnú v rámci výskumu v danej oblasti samozrejme poslúžia pre skvalitnenie liečby nielen v domácich ale ja v medzinárodných podmienkach."

Simona Frantová: "Prejdime teraz na konkrétne čísla, akou sumou podporila vaša agentúra projekt univerzity za tých uplynulých sedem rokov?"

Marián Kostolányi: "Univerzita patrí medzi tie mladšie univerzity, preto aj počet projektov, kde vystupovala ako prijímateľ nie je taký veľký ako u tých klasických a veľkých slovenských univerzít, ktorých tradícia je niekoľko desaťročí. A aj viac samozrejme niektoré. Napríklad Univerzita Komenského má viac ako desať alebo viac desaťročí. S tým, že mala dva projekty a jeden z týchto projektov je práve hyperbarická komora. Kde bol prenos poznatkov z teórie do praxe v celkovej hodnote do troch miliónov eur. A druhý projekt v hodnote milióna eur práve na modernizáciu a infraštruktúru výskumu a vývoja na Trenčianskej univerzite s tým, že vstupujú ešte aj ako partneri z iných projektov, kde hlavnými prijímateľmi sú ústavy Slovenskej akadémie vied alebo iné univerzity alebo iné súkromné vedecké pracoviská."

Simona Frantová: "Pán rektor, ako využila univerzita túto spomínanú sumu na modernizáciu učební a celkovo priestorov univerzity?"

Jozef Habánik: "Samozrejme, nám sa podarilo vybudovať a zmodernizovať infraštruktúru z hľadiska prístrojového vybavenia, budovali sme laboratórium chemických technológii, vybudovali sme dve moderné jazykové učebne, vybudovali sme učebňu pre geografické informačné systémy a pre personálne informačné systémy. Kompletne sme vybudovali pracovisko 3D skeneru a 3D tlačiarne na podporu CAD systémov. Máme dve video konferenčné miestnosti, ktoré sú zamerané na online výučbu, ale samozrejme prebiehajú v nich aj online porady na našej univerzite. Tak ako bolo spomenuté pánom generálnym riaditeľom, samozrejme ja by som ešte rád vyzdvihol spoločné pracovisko dvoch ústavov Slovenskej akadémie vied a našej univerzity - Centrum excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály, kde prijímateľom pomoci bola Slovenská akadémia vied, ale partnerom bola naša univerzita a pracovisko je umiestnené v priestoroch našej univerzity. Zároveň sme partnermi aj projektov s priemyselnou sférou, kde budujeme výskumno-vývojové centrum pre solárne systémy a sme partnermi v ďalších významných projektoch, ktorý z hľadiska tej infraštruktúry, výskumu a vnímania vývoja obrovsky obohacujú našu univerzitu."

Simona Frantová: "Ktorý z týchto projektov, ktoré teraz spomínate, je taký užitočný, pokrokový, na ktorý môže byť univerzita hrdá?"

Jozef Habánik: "Samozrejme, je to viacero projektov. Ja by som sa ešte vrátil k výskumno-vývojovému centru hyperbarickej oxygenoterapie. Už tu boli spomínané niektoré metódy a účinky, či už v prípade cievnych mozgových príhod, od liečenia diabetu alebo črevných ochorení, ale samozrejme hyperbarickej oxygenoterapie má účinky liečenia aj pre zdravých jednotlivcov, pre ich organizmus, napríklad je vhodná pre športovcov. Ale samozrejme to využitie je širšie, pretože včasná aplikácia kyslíkovej terapie a pozitívne účinky tejto kyslíkovej terapie, tým že človek dýcha takmer stopercentný kyslík pri vysokom tlaku asi tri atmosféry, samozrejme ten kyslík sa dostáva aj do tých častí organizmu, pri ktorých sa pri prirodzených podmienkach nemôže dostať a de facto môže pôsobiť ako liek, samozrejme za podmienky tej štandardnej liečby. Čiže tu by som vyzdvihol prínos projektu. A samozrejme, je to aj Centrum excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály. Čiže to znamená, že sa zameriavame na dve oblasti výskumu. A to je materiálový výskum v chemických technológiách, pretože máme celý rad priemyselných partnerov v regióne, ale aj v zahraničí,  s ktorými môžeme na týchto projektoch spolupracovať. My sme sa stali tiež členmi združenia Progres tri, to sú slovenské, české, poľská univerzita a hlásime sa, tieto naše špičkové pracoviská, ktoré máme dnes vybudované a myslím si, že na medzinárodnej úrovni zaradiť do programu Európskej únie Horizont 2020, aby sme samozrejme rozvíjali vedu a výskum v tých oblastiach ďalej v novom programovom období."

Simona Frantová: "Presne ako hovoríte, blíži sa nové programové obdobie. Na aké ďalšie oblasti výskumu a vývoja by ste sa chceli zamerať?"

Jozef Habánik: "My sme spracovali a predložili vláde Slovenskej republiky na hodnotenie zámer vybudovania technologického centra univerzity, kde by sme spojili dva ústavy Slovenskej akadémie vied a niekoľko firiem z Trenčianskeho regiónu a univerzitu do jedného integrálneho centra v dvoch respektíve troch oblastiach výskumu, ktoré sú už v súlade so stratégiou, ktorá je na nové programové obdobie. Momentálne čakáme na to, že bude schválená partnerská dohoda, že bude schválený operačný program nový a že pôjdu výzvy a my sa v rámci nových výziev budeme uchádzať o stroje zo štrukturálnych fondov práve na vybudovanie tohto technologického centra. Momentálne si pripravujeme projektovú dokumentáciu, projekčnú časť, aby sme mohli operatívne reagovať na výzvy, ktoré Agentúra pre štrukturálne fondy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyhlási a ja pevne verím, že vyhlási ešte v priebehu tohto roka."

Simona Frantová: "Pán Kostolányi a myslíte si, že eurofondy môžu pozitívne ovplyvniť aj neustály odliv vedeckých kapacít do zahraničia?"

Marián Kostolányi: "Práve tieto univerzitné vedecké parky a takéto komplexy organizácii, ktoré sa dávajú dokopy za nejakým cieľom vedeckých poznatkov a vedeckého výskumu môžu prilákať, respektíve udržať našich mladých ľudí, ktorí sa chcú venovať vede a výskumu a verím, že nielenže udržíme našich ľudí, ale prídu sem aj kapacity z Európy, respektíve zo sveta. V niektorých tých vedeckých parkoch sa to počíta, ktoré sú budované z toho starého alebo z tohto súčasného programového obdobia, ktoré teraz ešte dokončievame."

Simona Frantová: "Páni, ďakujem, že ste prijali naše pozvanie do štúdia a prajem ešte pekný deň. Dovidenia."

Jozef Habánik: "Dovidenia, pekný deň."

Marián Kostolányi: "Ďakujeme, dovidenia."

Simona Frantová: "Priatelia, verím, že aj v dnešnom vydaní ste si našli tému, ktorá vás zaujala. Ak máte nejaké otázky, pošlite nám ich na e-mailovú adresu euroskop@ta3.com. Odpovedať však budeme až v septembri, v ďalších častiach relácie Euroskop. Želám vám pekné a hlavne slnečné leto."

Publikované z monitoringu STORIN, s.r.o. (prepis relácie)

(AO)

 

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK