Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Cesta k úspešnému transferu technológií: od vzniku po registráciu

27. 10. 2014

JUDr. Zuzana Adamová, PhD.
INGENIUM Slovakia
zuzana.adamova@ingeniumslovakia.sk

Registrácia predmetov priemyselného vlastníctva je nepochybne jedným z najdôležitejších momentov spojených s transferom technológií. Aj v súvislosti s registráciou však jednotlivé predmety duševného vlastníctva vzhľadom na svoju osobitosť vykazujú viaceré významné rozdiely. Tie súvisia nielen so samotným posúdením predpokladov ochrany, ale aj s formulovaním prihlášky, súvisiacim prieskumom či voľbou primeraného rozsahu ochrany.

Existuje však aj množstvo takých predmetov duševného vlastníctva, ktoré sa vôbec neregistrujú a pritom môžu byť významné z hľadiska transferu technológií aj komercializácie. Na zreteli treba mať nielen počítačové programy, databázy a iné predmety chránené autorským zákonom (1), ale aj predmety ako know-how alebo logo. Okrem toho netreba zabúdať, že sú predmety duševného vlastníctva, ktorým sa poskytuje rozličná úroveň a doba ochrany priamo v závislosti od registrácie. Ako príklad možno uviesť dizajny, ktoré môžu byť chránené až 25 rokov, neregistrovaným dizajnom Spoločenstva sa však poskytuje maximálne 3-ročná doba ochrany.

Okrem samotnej registrácie má veľký význam aj rozsah ochrany z územného hľadiska. Základným princípom medzinárodnej ochrany práv duševného vlastníctva je princíp teritoriality, v zmysle ktorého je rozsah ochrany limitovaný na územie štátu, v ktorom sa právo poskytuje. Vzhľadom na uvedený princíp sa ochrana predmetov duševného vlastníctva bude vzťahovať vždy na konkrétne územie, a preto si prípadný prihlasovateľ musí zodpovedať, aké výhody a nevýhody má registrácia aj z hľadiska vymedzeného územia. Rozhodne totiž automaticky neplatí princíp, že čím väčšie územie, tým je predmet duševného vlastníctva viac chránený. V praxi to totiž môže platiť aj naopak. Ak si niekto zaregistruje ochrannú známku Spoločenstva, ale ochrannú známku využíva len v jednom štáte EÚ, môže to predstavovať dôvod na výmaz ochrannej známky. Ak prihlasovateľ podá prihlášku na registráciu Dizajnu Spoločenstva, ale nesplní predpoklady ochrany čo i len v jednom štáte EÚ, celoeurópska ochrana je tým zmarená, atď.

Predmetom nasledovného článku bude analýza dvoch základných oblastí týkajúcich sa registrácie predmetov duševného vlastníctva. Jednak to bude systematika predmetov duševného vlastníctva z hľadiska ich ochrany odvíjajúcej sa od registrácie a následne analýza najvhodnejšej stratégie registrácie, či už z hľadiska územia alebo z pohľadu iných faktorov, napr. ekonomických alebo legislatívnych.

Ochrana registrovaných predmetov duševného vlastníctva

Na úvod treba zdôrazniť, že registračný princíp sa týka len predmetov priemyselného vlastníctva – vynálezov, resp. iných technických riešení, dizajnov, topografií polovodičových výrobkov, nových odrôd a ochranných známok. Netýka sa žiadnych predmetov chránených autorským zákonom ani predmetov duševného vlastníctva, pri ktorých nevznikajú absolútne práva (napr. logo, zlepšovací návrh, know-how) (2).

Rozhodnutiu registrovať predmet priemyselného vlastníctva by mala vždy predchádzať podrobná analýza daného predmetu, ako aj ďalších okolností a potenciálny prihlasovateľ by mal byť presvedčený o výhodách registrácie. Registrácia nie je ani jednoduchá, ani lacná záležitosť, pričom od podania prihlášky po registráciu môže v niektorých prípadoch prejsť aj niekoľko rokov. Nie je preto nič výnimočné, že pôvodca riešenia, resp. jeho zamestnávateľ (ak predmet vznikol v rámci plnenia jeho pracovných povinností) prevedie právo na inú osobu. K prevodu práv tak môže dôjsť ako pred podaním prihlášky (prevod práva na riešenie), tak aj po podaní prihlášky (prevod práva z prihlášky).

Vyššie uvedené platí aj vtedy, ak bol predmet priemyselného vlastníctva vytvorený na vysokej škole. Aj škola – podobne ako akýkoľvek iný nositeľ práv - by mala zvážiť nielen to, či je vytvorený predmet vhodný na ochranu (či sú splnené zákonné predpoklady) (3), ale aj to, či je vytvorený predmet komerčne zaujímavý a či prevyšujú výhody registrácie jej nevýhody. Inými slovami, skôr ako sa pristúpi k podaniu prihlášky (registrácii), je potrebné posúdiť prínosy technológie (napr. výsledok výskumu), je nutné zvoliť si vhodnú stratégiu ochrany duševného vlastníctva a až následne začať realizovať ochranu. (4) V rámci tohto procesu potom môže vysoká škola prehodnotiť svoj pôvodný plán uchádzať sa o priemyselno-právnu ochranu a od ochrany úplne ustúpiť (napr. keď zistí, že náklady na ochranu by zďaleka prevyšovali potenciálny zisk) alebo riešenie previesť na inú osobu (napr. ak škola preferuje „rýchle“ peniaze pred zdĺhavým procesom transferu technológie do praxe). Vzhľadom na náročnosť celého procesu a množstvo alternatív, ktoré môžu v procese vzniknúť, je preto vhodné, aby škola regulovala možné situácie v rámci interných smerníc. Tie by sa mali primárne týkať zamestnancov, sekundárne však napríklad aj študentov. Na zreteli máme najmä smernicu o ochrane duševného vlastníctva, resp. smernicu o ochrane konkrétnych predmetov priemyselného vlastníctva, ale aj ďalšie súvisiace smernice, napríklad smernicu o prevode práv duševného vlastníctva. (5)

Po posúdení prínosov technológie, avšak ešte pred podaním prihlášky, je teda nutné klásť dôraz na stratégiu ochrany duševného vlastníctva. Faktory, ktoré stratégiu ovplyvňujú sú viaceré: trhové (napr. na akom trhu bude technické riešenie potenciálne využívané), ekonomické v kontexte obchodnej perspektívy danej technológie založenej na analýze nákladov a prínosov (napr. aké sú predpokladané náklady na získanie a udržiavanie patentovej ochrany), legislatívne (najmä v kontexte získania národnej ochrany v cudzom štáte) atď. Existujú prípady, keď nositeľ práv namiesto registrácie zvolí stratégiu utajovania, musí však rátať s tým, že v prípade prezradenia riešenia nemá žiadnu ochranu. Z hľadiska stratégie je, najmä pri vynálezoch, potrebné zdôrazniť aj správne načasovanie podania prihlášky. Podaniu prihlášky by tak mala predchádzať rešerš na stav techniky, ale aj jasná koncepcia ohľadne využívania riešenia v budúcnosti, o potenciálnych zmluvných partneroch a o podmienkach na danom trhu. Predčasné podanie prihlášky môže mať inak negatívny ekonomický dopad.

Veľmi dôležitá je aj stratégia z hľadiska územia, na ktorom nositeľ práv získa ochranu. Územie je determinované dvoma základnými faktormi. V prvom rade je územie determinované potenciálnym trhom, prípadne aj súvisiacou legislatívou, keďže právo duševného vlastníctva vykazuje v jednotlivých štátoch sveta a dokonca aj v rámci Európy viaceré špecifiká. Výber územia však súvisí aj s úrovňou ochrany, ktorá môže byť národná, európska alebo medzinárodná, pričom jednotné právo pre celú EÚ sa v súčasnosti týka len troch oblastí práva duševného vlastníctva, konkrétne ochrannej známky Spoločenstva, dizajnu Spoločenstva a odrody Spoločenstva. Aj v tomto smere je potrebné zvážiť všetky výhody a nevýhody registrácie z hľadiska teritória, na ktorom bude predmet duševného vlastníctva chránený. Ako príklad možno uviesť ochrannú známku Spoločenstva registrovanú pre celé územie EÚ (CTM). Majiteľ takejto ochrannej známky by však mal ochrannú známku aj používať, nakoľko v opačnom prípade mu hrozí výmaz ochrannej známky z dôvodu jej nevyužívania. Vplyv majú aj ekonomické faktory. Registrácia dizajnu vo vybraných štátoch EÚ totiž môže vyjsť v zásade drahšie ako registrácia dizajnu Spoločenstva, ak však bude dizajn využívaný len na území Slovenska, Čiech a Maďarska, národná dizajnová ochrana sa javí ako vhodnejšia. Netreba tiež zabúdať na zákonné požiadavky, keďže tie musia byť splnené v každom štáte, kde sa o registráciu žiada.

Ochrana neregistrovaných predmetov duševného vlastníctva

Ochrana neregistrovaných predmetov je oproti registrovaným predmetom v zásade jednoduchá. Postačí, ak sú splnené zákonné predpoklady a ochrana vznikne fakticky automaticky. Ako príklad možno uviesť monografiu, ktorú autor napíše a keďže autorské právo vzniká neformálne už momentom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami, autorské právo vznikne bez potreby realizácie dodatočných úkonov. I keď vznik práva duševného vlastníctva k neregistrovaným predmetom ochrany je jednoduchší, výhody sa stávajú nevýhodami v momente porušenia týchto práv. Problémom býva najmä preukázanie splnenia zákonných predpokladov na vznik ochrany, keďže o tomto vzniku nerozhoduje žiaden osobitný orgán. S tým súvisia aj ďalšie problémové otázky – odkedy dané právo trvá, kto k nemu vykonáva práva, v prípade existencie dvoch „rovnakých“ predmetov ochrany určenie, ktoré z nich je plagiátom a pod. Neexistencia verejného registra sa ukazuje ako problém, ktorý má vplyv na vymožiteľnosť práv. Najmä z toho dôvodu sa nositelia práv v prípadoch, keď je to možné, snažia o paralelnú ochranu aj formou registrácie. Ako príklad možno menovať ochranu diel úžitkového umenia autorským právom a zároveň dizajnovým právom alebo trojrozmernou ochrannou známkou. Podobne je snaha chrániť počítačové programy nielen autorským právom, ale aj formou tzv. počítačom implementovaných vynálezov (6) alebo logá formou ochranných známok.

Každopádne platí, že aj v týchto prípadoch je vhodné dôsledne zvážiť stratégiu ochrany, aby rozsah ochrany, náklady na registráciu a teritórium, na ktorom dôjde k ochrane, zodpovedali požiadavkám na úspešný a efektívny transfer v budúcnosti.

 

1Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

2 Predmetná úprava je typická nielen pre Slovensko, ale v zásade pre všetky štáty EÚ. Existujú však štáty sveta, ktoré môžu podmieňovať vznik ochrany registráciou aj v iných oblastiach, napr. registrácia autorských diel v USA.

3 Napríklad, či je vynález svetovo nový a priemyselne využiteľný.

4 Bližšie CVTI SR: Duševné vlastníctvo a transfer technológií 2. 2012. http://nptt.cvtisr.sk/buxus/docs///Dusevne_vlastnictvo_a_transfer_technologii_2.pdf (29. 9. 2014).

5 Vzorové smernice vhodné na implementáciu jednotlivými vysokými školami alebo vedeckovýskumnými inštitúciami sú dostupné na http://nptt.cvtisr.sk/sk/poskytovane-vzorove-materialy/smernice.html?page_id=538.

 6 Uvedený pojem vychádza z pôvodného návrhu znenia smernice o počítačom implementovaných vynálezoch. Aktuálne sa samotné počítačové programy v zmysle §5 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z. z.  o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov nepovažujú za vynález.

 

 

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK