Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Od slnečného žiarenia k leteckému petroleju: Projekt EÚ prináša prvý „solárny“ kerozín

22. 05. 2014

V rámci výskumného projektu SOLAR-JET, ktorý je financovaný Európskou úniou (EÚ), bol vyrobený prvý „solárny“ letecký petrolej z vody a oxidu uhličitého (CO2) na svete. Výskumní pracovníci po prvýkrát úspešne predviedli kompletný výrobný proces obnoviteľného kerozínu, pričom ako zdroj vysokoteplotnej energie využili koncentrované svetelné žiarenie. Projekt je stále v skúšobnej fáze – pomocou simulovaného slnečného žiarenia sa v laboratórnych podmienkach vyrobilo zatiaľ len malé množstvo leteckého petroleja. Výsledky však naznačujú, že v budúcnosti by sa mohli zo slnečného žiarenia, CO2 a vody vyrábať akékoľvek tekuté uhľovodíkové palivá.

Európska komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geogheganová-Quinnová uviedla: „Význam tejto technológie spočíva v tom, že by sme v budúcnosti mohli vyrábať dostatok ekologickejšieho paliva pre lietadlá, autá a iné druhy dopravy. Týmto spôsobom by sa výrazne zvýšila energetická bezpečnosť a zároveň by sa našlo využitie pre jeden z hlavných skleníkových plynov zodpovedných za globálne otepľovanie.“

Solárny reaktor

Solárny reaktor premieňa CO2 a vodu na syntézny plyn

 

Výrobný proces

V prvom kroku sa koncentrované svetlo, ktoré simulovalo slnečné žiarenie, použilo na premenu oxidu uhličitého a vody na syntézny plyn (synplyn) vo vysokoteplotnom solárnom reaktore (pozri obrázok hore) obsahujúcom látky na báze oxidov kovov vyvinuté na technologickom inštitúte ETH v Zürichu. Zo synplynu (zmesi vodíka a oxidu uhoľnatého) následne Shell pomocou Fischerovej-Tropschovej metódy vyrobil kerozín.

Hoci výroba syntézneho plynu pomocou koncentrovaného slnečného žiarenia je stále v počiatočnom štádiu vývoja, spoločnosti na celom svete vrátane Shellu už začínajú používať synplyn na výrobu kerozínu. Kombinácia týchto dvoch prístupov má potenciál poskytovať bezpečné, udržateľné a dostatočne veľké dodávky leteckého paliva, ako aj motorovej nafty a benzínu, alebo dokonca plastov. Palivá vyrobené Fischerovou-Tropschovou metódou už získali osvedčenie a môžu sa využívať pri existujúcich vozidlách a lietadlách, pričom nie je potrebná žiadna úprava ich motora ani palivovej infraštruktúry.

Súvislosti

Štvorročný projekt SOLAR-JET, ktorý sa začal realizovať v júni 2011, čerpá finančné prostriedky EÚ vo výške 2,2 milióna EUR zo siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (RP7). Na projekte SOLAR-JET sa spoločne podieľajú výskumné organizácie z akademického prostredia a oblasti priemyslu (ETH Zürich, Bauhaus Luftfahrt, Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt (DLR), Shell Global Solutions a partner v oblasti manažmentu ARTTIC).

V ďalšej fáze projektu plánujú partneri optimalizovať solárny reaktor a posúdiť, či bude táto technológia fungovať aj vo väčšom meradle a za konkurencieschopné ceny.

Hľadanie nových, udržateľných zdrojov energie bude naďalej prioritou sedemročného programu Horizont 2020 zameraného na výskum a inovácie, ktorý sa začal realizovať 1. januára 2014. V rámci výzvy „Konkurencieschopná nízkouhlíková energia“, ktorá bola zverejnená 11. decembra minulého roku, navrhla Európska komisia  investovať do tejto oblasti v priebehu dvoch rokov 732 miliónov EUR. Výzva sa týka aj témy vývoja technológií novej generácie pre biopalivá a udržateľné alternatívne palivá.

Zdroj:

Tlačová správa EK

SOLAR-JET

(MI)

 

 

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK