Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Cesta k úspešnému transferu technológií: duševné vlastníctvo viacerých osôb

20. 06. 2014

JUDr. Zuzana Adamová, PhD.
INGENIUM Slovakia
zuzana.adamova@ingeniumslovakia.sk

Pravidlo „viac hláv, viac rozumu“ nepochybne platí aj pre tvorivú duševnú činnosť realizovanú v rámci vysokých škôl a iných vedeckovýskumných inštitúcií. „Viac hláv“ však môže znamenať aj viac problémov. Predstavuje to totiž nielen väčší tvorivý potenciál, ale aj  – viac či menej  – komplikované právne vzťahy medzi autormi, pôvodcami a inými nositeľmi práv.

Vysporiadanie práv medzi viacerými subjektmi je ďalším z nevyhnutných predpokladov na úspešný transfer technológií. V predchádzajúcich článkoch sme spomínali nahlasovanie výsledkov a úpravu vzťahov medzi zamestnancom a inštitúciou. Negatívnym následkom nenahlásenia výsledku pritom môže byť najmä zmarenie zhodnotenia predmetu duševného vlastníctva a jeho prípadnej komercializácie. Nesprávne alebo nevhodné vysporiadanie práv medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže zase narušiť vzájomné vzťahy do vnútra inštitúcie, prípadne môže mať aj ďalšie právne dopady. V prípade duševného vlastníctva viacerých osôb môže mať neadekvátne vysporiadanie alebo opomenutie vysporiadania vzťahov zásadné konzekvencie smerujúce napríklad až k požiadavke náhrady škody zo strany externého subjektu, ktorému napríklad vysoká škola udelí súhlas na používanie predmetu duševného vlastníctva s garanciou, že všetky práva sú vysporiadané. Iným dôsledkom zase môže byť spor medzi viacerými pôvodcami predmetu priemyselného vlastníctva, z ktorých jeden sa cíti ukrátený na svojich právach. Takýchto problémov môže v praxi vzniknúť pomerne veľa, a preto je veľmi dôležité venovať pozornosť situáciám, kedy práva k jednému predmetu duševného vlastníctva vykonávajú viaceré osoby. Už úvodom možno prezradiť, že nemusí ísť nevyhnutne vždy len o jedno právo k duševného vlastníctvu, keďže treba rátať aj s možnosťou súbehu právnej ochrany, kedy sa k jednému predmetu duševného vlastníctva viažu viaceré práva.

Pozrime sa na jednotlivé alternatívy a situácie postupne. Vytvorenie predmetu duševného vlastníctva viacerými osobami je situáciou typickou ako pre oblasť kultúry (autorské práva, právo výkonných umelcov), tak aj pre oblasť priemyslu. Je však potrebné odlíšiť viaceré právne režimy v závislosti od formy spolupráce alebo vzájomných vzťahov medzi subjektmi. V praxi tak môžu vzniknúť najčastejšie nasledovné prípady:

  1. viacerí tvorcovia jediného predmetu duševného vlastníctva (výsledok spoluautorstva/spolupôvodcovstva),
  2. spojenie rovnakých predmetov duševného vlastníctva (napríklad dve autorské diela) alebo rozličných predmetov duševného vlastníctva (napríklad dizajnový výrobok označený ochrannou známkou),
  3. využitie tvorby tretích osôb

         – zamestnancov (zamestnanecký režim) alebo
         – iných subjektov (napr. samostatne zárobkovo činná osoba – SZČO  –  v rámci právneho režimu spoločného diela),

  1. prepojenie vlastnej tvorby a tvorby iných subjektov (súborné dielo),
  2. výkon práva viacerými osobami na základe prevodu práv

         – pred podaním prihlášky predmetu priemyselného vlastníctva,
         – po podaní prihlášky predmetu priemyselného vlastníctva, avšak ešte pred jeho registráciou,
         – po registrácii predmetu priemyselného vlastníctva a v prípade iných majetkových práv duševného vlastníctva,

  1. výkon rozličných práv duševného vlastníctva k jednému predmetu,
  2. iné právne vzťahy.

Vo všetkých uvedených prípadoch nastáva situácia, kedy práva vykonáva viacero osôb, pričom tieto práva vykonávajú buď pôvodné subjekty, ktoré predmet duševného vlastníctva vytvorili (tvorcovia v prípade autorského práva alebo pôvodcovia v prípade práva priemyselného vlastníctva), alebo odvodené subjekty, ktoré svoje práva odvodzujú od pôvodných subjektov (napr. spolumajitelia patentu). Pre vysokú školu alebo iné vedeckovýskumné pracovisko je veľmi dôležité venovať zvýšenú pozornosť vtedy, keď sa k jednému predmetu duševného vlastníctva viažu práva viacerých osôb. Netreba tiež zabúdať na potenciálnu možnosť, kedy sa k jednému predmetu viažu viaceré práva duševného vlastníctva. V takomto prípade môže práva vykonávať naraz napríklad autor, vynálezca aj dizajnér, pričom v každej skupine môže ísť o viacero subjektov.

Spoluautorstvo/spolupôvodcovstvo jediného predmetu duševného vlastníctva Spoluautorstvo (v prípade autorských diel) (1) a spolupôvodcovstvo (v prípade predmetov priemyselného vlastníctva) (2) sú najtypickejšími situáciami výkonu práv viacerých osôb. (3) V oboch prípadoch platí, že vzniká predmet duševného vlastníctva, ku ktorému vykonávajú jeho tvorcovia práva spoločne a nerozdielne.

Pokiaľ sú v konkrétnom prípade všetci participujúci tvorcovia zamestnancami vysokej školy alebo vedeckovýskumnej inštitúcie, ku ktorým sa pristupuje rovnako, problém by nemal vzniknúť. Zvýšenú pozornosť je ale potrebné venovať takým situáciám, kedy je jeden zo spolutvorcov zamestnancom a druhý z externého prostredia či iným modifikáciám. Na takéhoto externého tvorcu sa interná smernica ani zamestnanecký právny režim nebudú vzťahovať, a preto je nevyhnutné, aby s ním boli práva vysporiadané osobitne. V praxi to môže napríklad znamenať uzavretie zmluvy o prevode práva na riešenie alebo uzavretie výhradnej široko koncipovanej licenčnej zmluvy s možnosťou udelenia sublicencie v prípade autorských diel.

Ak sa na tvorbe predmetu duševného vlastníctva zúčastnili viaceré osoby, je vhodný formulár Vyhlásenie o podieloch duševného vlastníctva (4) alebo Dohoda o určení podielov k právam duševného vlastníctva. Rozdiel spočíva v tom, že pri vyhlásení ide o jednostranný úkon, ktorým jeden z nositeľov práv (napríklad spolupôvodca) len oznámi, že práva k predmetu duševného vlastníctva vykonáva viacero osôb a aké sú ich podiely. Pri dohode o určení podielov ide o dvoj- alebo viacstrannú zmluvu medzi spolupôvodcami alebo inými osobami, ktoré vykonávajú práva. V rámci tejto dohody sa tieto osoby dohodnú, v akom pomere budú svoje práva vykonávať. Takúto dohodu musia podpísať všetky zúčastnené subjekty.

Spojenie predmetov duševného vlastníctva

Pri spojení možno uvažovať o dvoch základných alternatívach, a to spojenie rovnakých predmetov duševného vlastníctva alebo rozličných predmetov duševného vlastníctva. Pri spojení rovnakých predmetov sú spojené napríklad dve autorské diela, dva vynálezy atď. Kým však autorský zákon upravuje právny režim spojených diel (§ 9 AZ), v ostatných oblastiach takáto zákonná úprava absentuje, a preto je potrebné nakladanie so spojenými predmetmi duševného vlastníctva upraviť osobitne, napríklad uzavretím dohody o nakladaní s predmetmi duševného vlastníctva v rámci takéhoto spojenia a samostatne (mimo spojenia) a dohody o rozdelení odmeny za použitie daných predmetov duševného vlastníctva.

Viacero subjektov môže vstupovať do hry aj v prípade, ak ide o spojenie dvoch rozličných predmetov duševného vlastníctva, napríklad spojenie vynálezu a úžitkového vzoru, spojenie vynálezu s dizajnom. V rámci tejto kategórie môže vznikať súbeh ochrany popísaný nižšie (napríklad dizajnové výrobky označené ochrannou známkou, technické riešenie chránené vynálezom, ktorého vonkajšia úprava je chránená dizajnom, ochranná známka, ktorej súčasťou je autorské dielo  – napríklad grafické logo atď.). V takýchto prípadoch je nutné, aby boli vždy vysporiadané všetky práva, napríklad na základe zmluvy o prevode alebo licenčnej zmluvy.

Využitie tvorby tretích osôb

Pri využití tvorby tretích osôb treba rozlišovať či ide o tvorbu zamestnancov alebo tretích osôb. Pokiaľ ide o pracovnoprávny, služobný alebo štátnozamestnanecký vzťah, bude sa aplikovať zamestnanecký právny režim, ktorému sa venovala pozornosť v predchádzajúcom čísle časopisu TTb. Od toho treba odlíšiť aktivity, ktoré nie sú na báze závislej práce. Môže ísť napríklad o využitie práce samostatne zárobkovo činných osôb pri vytvorení počítačového programu, kedy sa bude aplikovať právny režim spoločného diela (§10 AZ). V takom prípade bude práva k dielu vykonávať osoba, ktorá iniciovala vytvorenie diela, usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia diela, keďže sa na dané dielo bude aplikovať právny režim zamestnaneckého diela. Na účely výkonu autorských práv sa osoba, ktorá iniciovala vytvorenie diela, usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia diela, bude „považovať“ za zamestnávateľa a autori diel za zamestnancov, a to aj napriek tomu, že medzi nimi pracovnoprávny vzťah nevznikne.

Prepojenie vlastnej tvorby a tvorby iných subjektov

Prepojením vlastnej tvorby a tvorby iných subjektov rozumieme špecifický prípad súborného diela, čo je právny režim upravený v autorskom zákone. Súborným dielom sa rozumie databáza, ktorá je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora (zostavovateľa). Klasickým príkladom súborného diela je zborník alebo časopis. V danom prípade je potrebné, aby najprv došlo k vysporiadaniu práv autorov, ktorých diela sú vybrané alebo usporiadané do súborného diela (napríklad autori jednotlivých článkov v časopise). Takéto vysporiadanie sa realizuje uzavretím licenčnej zmluvy, ktorou autori udelia súhlas so zaradením svojho diela do súborného diela.

Výkon práva viacerými osobami na základe prevodu práv

K výkonu práv viacerými osobami môže dôjsť aj na základe prevodu práv. Prevod práv sa môže realizovať len vo vzťahu k majetkovým právam, pričom vylúčený je prevod autorského práva a práva výkonných umelcov, prevod kolektívnej ochrannej známky a prevod zemepisných označení.

V prípade práv priemyselného vlastníctva sa môže prevod uskutočňovať vo viacerých fázach, a to  

        – pred podaním prihlášky predmetu priemyselného vlastníctva, (5)
        – po podaní prihlášky predmetu priemyselného vlastníctva, avšak pred jeho registráciou,
        – po registrácii predmetu priemyselného vlastníctva.

Prevod práva na riešenie, prevod práva z prihlášky aj prevod výlučných práv možno realizovať aj vo vzťahu k viacerým osobám. Po registrácii predmetu priemyselného vlastníctva sa tieto osoby označujú ako spolumajitelia (napr. spolumajitelia patentu, spolumajitelia dizajnu).

Výkon rozličných práv duševného vlastníctva k jednému predmetu

V danom prípade máme na zreteli súbeh ochrany, čo je pomerne častý jav. Ide  o situáciu, kedy sa k jednému predmetu duševného vlastníctva vzťahujú viaceré práva. Môže ísť napríklad o liek, ktorého liečivo je chránené patentom, tvar tabletky dizajnom a prípadne aj jeho označenie trojrozmernou ochrannou známkou. I keď v praxi nebude častým javom, aby tieto súbežne existujúce práva vykonávali viaceré osoby, treba brať do úvahy aj túto alternatívu.

Výkon práv duševného vlastníctva je pomerne bežnou súčasťou, s ktorou sa možno v rámci transferu technológií často stretnúť. Rozhodne je vhodné, aby bola táto oblasť upravená aj v rámci interných smerníc vysokej školy alebo vedeckovýskumnej inštitúcie, najmä pokiaľ ide o povinnosť nahlasovania a vysporiadanie práv medzi viacerými subjektmi. Príklady rozličných vzorových interných smerníc (6) možno nájsť aj na webovej stránke Národného portálu pre transfer technológií. (7) Pokiaľ ide o ďalšie nakladanie s predmetom duševného vlastníctva v rámci transferu technológií, netreba zabúdať na paralelný výkon práv a iné menej štandardné situácie, pri ktorých vznikajú práva viacerým subjektom.

________________________________________ 

1 Ustanovenie § 8 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj AZ).

2  Napríklad § 10 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 4 a 5 zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov. Ak si spolupôvodcovia zaregistrujú príslušný predmet priemyselného vlastníctva, stanú sa spolumajiteľmi (porovnaj § 20 patentového zákona, § 15 ods. 2 a § 16 zákona o dizajnoch). V kontexte transferu technológií sa však bude skôr realizovať prevod práva na riešenie na vysokú školu alebo vedeckovýskumnú inštitúciu ešte pred samotnou registráciou.

3  Obdobne môže spoločné právo viacerých osôb vzniknúť aj v oblasti šľachtiteľského práva. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín v znení neskorších predpisov, „Ak odrodu vyšľachtili alebo objavili viacerí šľachtitelia, majú títo šľachtitelia alebo ich právni nástupcovia spoločné právo na udelenie šľachtiteľského osvedčenia. Spoločné právo na udelenie šľachtiteľského osvedčenia majú aj šľachtitelia, z ktorých jeden alebo viacerí odrodu objavili.“

4 Vyhlásenie o podieloch duševného vlastníctva môže byť priamou súčasťou Oznámenia o vzniku predmetu duševného vlastníctva.

5 Pozri napr. § 6 ods. 3 zákona č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Spoločné právo na udelenie šľachtiteľského osvedčenia má aj šľachtiteľ a iná osoba, ak sa na tom písomne dohodli.“

6 Vzorové smernice vhodné na implementáciu jednotlivými vysokými školami alebo vedeckovýskumnými inštitúciami sú dostupné na http://nptt.cvtisr.sk/sk/poskytovane-vzorove-materialy/smernice.html?page_id=538.

7 NPTT SK, http://nptt.cvtisr.sk/. Do pozornosti dávame aj praktické príručky CVTI SR s názvom Akademické materiály a ich publikovanie http://nptt.cvtisr.sk/buxus/docs///Akademicke_materialy_a_publikovanie_-_2014.pdf a Duševné vlastníctvo a zachovanie mlčanlivosti http://nptt.cvtisr.sk/buxus/docs/DV_a_zachovanie_mlcanlivosti.pdf

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK