Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Ako transferujú výsledky výskumu vo svete

20. 06. 2014

Spracovala a preložila: Adriana Shearmanová

Inšpirácie z BTO v nórskom Bergene

Transfer technológií z verejných výskumných inštitúcií je úspešne uplatňovaný vo svete už niekoľko desaťročí. Aj vďaka národnému projektu Národná infraštruktúra podpory transferu technológií na Slovensku – NITT SK sa tento pojem a činnosti, ktoré sa za ním skrývajú, dostáva do povedomia širšieho okruhu predstaviteľov akademickej obce a postupne sa zavádzajú do života. Prenos výsledkov výskumu do praxe, odetý do nového šatu s názvom transfer technológií, nadväzuje na úspešné technologické transfery v minulosti. Určité obdobie stagnácie v tejto oblasti spôsobilo zaostanie Slovenska za trendmi vo svete. Jednou z možností, ako sa poučiť a inšpirovať skúsenosťami druhých, je séria rozhovorov na spoločnú tému so zástupcami pracovísk pre transfer technológií z rôznych krajín. Rôznorodosť prístupov môže slúžiť na optimalizovanie činnosti práve vášho pracoviska, na lepšie porozumenie úlohy a prospešnosti týchto špecializovaných pracovísk a na získanie nových kontaktov. V tomto príspevku je spracovaný rozhovor s Andersom Hauglandom, riaditeľom Bergen Teknologioverføring (BTO), úradu pre transfer technológií v nórskom Bergene, v ktorom pracuje od septembra 2006.

Anders Haugland – BTO Bergen

Na úvod stručne predstavíme prvého hosťa tejto rubriky. Doktorát získal na Nórskom vedeckom a technickom inštitúte (NTNU) v odbore aplikované chladiarenské technológie. Na NTNU a neskôr aj vo Vedecko-technickej výskumnej základni (SINTEF) v Trøndheime sa špecializoval na výskum v oblasti energetiky, ktorému sa venoval aj v pozícii vedúceho výskumného pracovníka viac ako desať rokov. V tomto období sa venoval aj vlastnej vynálezcovskej činnosti. V roku 2009 bol zvolený za viceprezidenta a v rokoch 2011 – 2013 zastával funkciu prezidenta  združenia ASTP (v súčasnosti ASTP-Proton, popredné združenie profesionálov v oblasti transferu znalostí a technológií v Európe). Prednášal na seminároch, školeniach a kurzoch pre pokročilých a tiež bol zapojený do procesu certifikácie expertov v oblasti transferu technológií (ATTP). Je predsedom rady v niekoľkých spin-out spoločnostiach. Jeho krédom je kvalita: „BTO odovzdáva kvalitu vo všetkom, čo robíme. Ak má niekto pocit, že je to inak, prosím, okamžite ma kontaktujte.”

Akým spôsobom je vo vašej inštitúcii manažovaný a organizovaný proces transferu technológií?

Bergen Teknologioverføring AS (BTO) so sídlom v Bergene bolo založené ako pracovisko pre transfer technológií so samostatnou právnou subjektivitou v decembri 2004. Jeho zakladajúcimi členmi a vlastníkmi sú Univerzita v Bergene (vlastnícky podiel 40 %), Univerzitná nemocnica v Haukelande (vlastnícky podiel 40 %) a Inštitút pre morský výskum (vlastnícky podiel 20 %). Hlavným podnetom na založenie BTO a ďalších CTT v Nórsku bola úprava zákona o zamestnaneckých vynálezoch (Zákon 21 zo 17. apríla 1970 v zmysle zmien z 1. januára 2008). Úpravou pôvodného zákona bolo verejným a súkromným výskumným inštitúciám vrátane univerzít, fakúlt v Nórsku priznané právo komerčne využívať patentovateľné vynálezy svojich zamestnancov a študentov na doktorandskom štúdiu. Podľa pôvodného znenia zákona, ak pôvodcom vynálezu bol výskumný alebo pedagogický pracovník vo verejnej výskumnej inštitúcii, pôvodca sa automaticky stal aj jeho majiteľom. Podľa novelizácie pôvodcovia na univerzite alebo vo výskumnej inštitúcii majú povinnosť nahlásiť zamestnávateľskej inštitúcii vznik duševného vlastníctva a ponúknuť jej ho. Cieľom novelizácie bolo primäť výskumné inštitúcie k zodpovednosti za duševné vlastníctvo, ktoré vzniká na ich pôde a za využitie tohto duševného vlastníctva pre blaho celej spoločnosti. Úlohou BTO je pomáhať výskumníkom komercializovať výsledky ich výskumného snaženia tak, aby nové myšlienky a vynálezy slúžili jednotlivcom, spoločnosti a priemyslu a dohliada na to, aby za svoje pôvodcovstvo boli spravodlivo odmenení.

V súčasnosti BTO poskytuje podporu pri komercializácii a pri transfere technológií ôsmim výskumným inštitúciám, ktoré sídlia v Bergene. Okrem troch zakladajúcich členov je to päť partnerských inštitúcií, ktorými sú: Fakulta inžinierskych vied a riadenia podnikov, Fakulta zdravotníctva a sociálnych vied a Pedagogická fakulta Univerzity v Bergene. Druhým partnerom je Výskumný ústav Christiana Michelsena, ktorý sa akoprvá nezávislá výskumná inštitúcia v severnej Európe, založená v roku 1930, zameriava na výskum v oblasti technológií a na inovácie a pôsobí na pomedzí výskumu a priemyslu. Treťou je výskumná spoločnosť Uni Research. spol. s r. o., v ktorej má Univerzita v Bergene 85 %-ný účastnícky podiel. Vykonáva špičkový medzinárodný výskum v medicíne, modelovaní, morskej molekulárnej biológii, životnom prostredí, energetike a sociálnych vedách. Ďalším partnerom je Národný ústav pre výživu a výskum morských potravinových zdrojov NIFES AS. Je zameraný na výskum a poradenstvo v oblastiach: morské potravinové zdroje a ich bezpečnosť, výživa a zdravie. Pracuje nezávisle od priemyslu. Posledným partnerom je Nofima Ingrediens, jedna z obchodných firiem výskumnej skupiny Nofima. Vykonáva výskum na zákazku, poskytuje analytické služby a pilotnú výrobu pre krmovinársky, potravinársky a farmaceutický priemysel.

Čo sa týka personálneho obsadenia, BTO má 22 stálych zamestnancov. Na čele je manažment, ktorý predstavuje riaditeľ, v súčasnosti zastávam túto funkciu ja, a viceprezidentka. Úlohou riaditeľa je manažovať chod a všetky činnosti BTO a udržiavať kontakty s priemyselnou sférou a externým prostredím. Ako riaditeľ BTO som podriadený päťčlennej Rade BTO, na čele  s predsedom. V Rade BTO sú zastúpené zakladateľské inštitúcie podľa percenta ich účastníckeho podielu v BTO. Riaditeľ BTO predkladá Rade návrh na ročnú činnosť a rozpočet BTO a štvrťročne správy o činnosti BTO.

Zodpovednosťou viceprezidentky je udržiavať kontakty smerom k výskumným pracoviskám a výskumníkom, vlastníkom a partnerom BTO.

V oblasti rozvoja podnikania pracuje trinásť manažérov, z ktorých sedem je služobne starších. Sú zodpovední za celý proces komercializácie až po jeho úspešné zavŕšenie. Špecializujú sa na komercializáciu duševného vlastníctva podľa profilových disciplín zakladajúcich členov v oblasti prírodných vied (chémie, molekulárnej biológie, fyziky), biotechnológií a medicíny, morského vodného hospodárstva a morského výskumu, v oblasti energetiky, prírodných zdrojov a životného prostredia a IKT. Túto prácu vykonávajú niektorí manažéri súbežne s inou činnosťou, napríklad vyhľadávaním duševného vlastníctva, poskytovaním konzultácií a marketingom. Manažéri sú v styku s vynálezcami, pomáhajú im ďalej rozvíjať výsledok výskumu, hľadať rôzne spôsoby jeho aplikácie v praxi, vyhľadávajú zdroje a získavajú financie na komercializáciu.  Úzko spolupracujú aj s ďalšími špecialistami. Samostatne je vykonávaná funkcia obchodného analytika. Pracovníci v BTO sú vysoko kvalifikovaní so špecializovanými vedomosťami, ktoré spolu so svojimi bohatými skúsenosťami odovzdávajú ôsmim praktikantom. Každý manažér má k dispozícii jedného až dvoch praktikantov. Praktikantmi sú zväčša poslucháči magisterského štúdia Ekonomickej univerzity v Nórsku, obvykle v kombinácii s iným vedným zameraním. Väčšinou sú to mladí ľudia s určitými pracovnými a profesijnými skúsenosťami aj mimo ekonomických vied. Majú na starosti vypracovanie analýz trhov, konkurencie, potenciálnych partnerov, marketing a koordinujú činnosti.

V administratíve sú zaradení traja pracovníci, ktorí majú na starosti hlavne finančné záležitosti. Právne záležitosti má v kompetencii služobne starší právny poradca a oblasť duševného vlastníctva spravuje manažér pre duševné vlastníctvo, ktorý zároveň vypracováva patentové rešerše. Poradenstvo poskytujú dvaja služobne starší pracovníci a jedna pracovníčka zabezpečuje komunikáciu s externým prostredím.

Povinnosť zamestnancov nahlasovať vznik duševného vlastníctva vyplýva zo zmluvy, ktorú uzavreli výskumné inštitúcie s BTO v Bergene. BTO považuje všetky informácie, ktoré získa pri nahlasovaní, za dôverné. Ak výskumník alebo doktorand vynašiel prevratnú technológiu alebo vynález, vyplní formulár, ktorý je verejne prístupný na našej webovej stránke. V ňom opíše vynález, priamo sa skontaktuje s manažérom alebo zašle email so stručným opisom nápadu. Manažér začne s novou myšlienkou, nápadom pracovať. Formulár tvorí základ pre proces komercializácie. Proces komercializácie začne po tom, ako zamestnávateľ vynálezcu poskytne BTO súhlasné vyjadrenie na začatie komercializácie. Súhlas vydá zamestnávateľ na základe odporučenia BTO, že výrobok alebo vynález má komercializačný potenciál. BTO zostaví kolektív, ktorého členmi je vynálezca, manažér BTO pre rozvoj podnikania, môže byť aj obchodný poradca a expert z externého prostredia, ktorí spoločne vypracujú projekt. V začiatočnom štádiu na projekte vždy spolupracuje tím, ktorý má troch členov. Činnosť na projekte vyžaduje širšie odborné overenie a dôkladnejšie zhodnotenie možností využitia patentu, externú analýzu trhov a voľbu štruktúry komercializácie a štruktúru firmy. Vypracovaný projekt je predložený na posúdenie nezávislej komisii. Následne BTO poskytuje pomoc pri vypracovaní obchodnej koncepcie a obchodného plánu a zapája sa do strategicky významných prác. Komercializácia obvykle končí poskytnutím licencie,  uzavretím licenčnej zmluvy, predajom alebo založením novej firmy. BTO dohliada na to, aby bol vynálezcom vyplatený podiel na výnosoch z komercializácie.

Aké služby poskytuje BTO interne a externe?

BTO funguje ako samostatná právnická osoba, ktorá zastupuje a koná v mene zakladajúcich výskumných inštitúcií v záležitostiach týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva a jeho komercializácie v úplnom rozsahu týchto činností. Každoročne podpisuje BTO s inštitúciami rámcové zmluvy, v ktorých sú špecifikované objemy služieb a výkony, ktoré im BTO poskytne. Na ich základe potom inštitúcie uhrádzajú BTO náklady za poskytnuté služby. BTO má povinnosť štvrťročne predkladať inštitúciám správy o svojej činnosti.

Vlastníci BTO sú výskumné inštitúcie vyprofilované v medicínskych technológiách, technológiách na využívanie morských zdrojov, v energetike a IKT. Napriek tomu, že inštitúcie sa riadia podľa vlastných zásad a interných postupov, ktoré sa líšia, služby, ktoré im BTO interne poskytuje, sú rovnaké. Sú to predovšetkým činnosti zahŕňajúce aktívnu spoluprácu pri identifikovaní a ďalšom rozvíjaní duševného vlastníctva zamestnancov výskumných inštitúcií do takej formy, ktorú je možné priemyselnoprávne chrániť. Poskytujeme služby spadajúce do ochrany duševného vlastníctva, vypracovávame rešerše, pomáhame rozhodovať o type ochrany (patentom, dizajnom, ochrannou známkou), ohodnocujeme komerčný potenciál duševného vlastníctva, poskytujeme poradenstvo pri publikovaní výsledkov výskumu, ktoré vedú k duševnému vlastníctvu, ktoré je možné právne chrániť. V rámci komercializácie vypracovávame analýzy trhov, konkurencie, technológií, poskytujeme pomoc pri preukazovaní funkčnosti novej koncepcie, pri zhotovovaní prototypov, vyvíjame marketingové činnosti, negociujeme a dohadujeme zmluvné podmienky na poskytnutie licencie na chránené duševné vlastníctvo, na jeho predaj alebo rozhodujeme či je vhodné založiť spin-out spoločnosť, pri vzniku ktorej asistujeme a robíme marketing chráneným technológiám. Jednou z významných úloh, ktoré plníme, je aj získavanie finančných zdrojov na pokrytie týchto činností a dbáme na to, aby výskumníci boli za svoju vynálezcovskú činnosť náležite odmeňovaní. Interne tiež poskytujeme služby súvisiace so zákazkovým výskumom a konzultáciami.

Externe  poskytujeme služby súkromnej podnikateľskej sfére prostredníctvom BTO Consulting. Tieto služby zahŕňajú poradenstvo pri zavádzaní a vedení inovačných procesov a podporu pri financovaní inovačných projektov. Takýmto spôsobom získava podnikateľská sféra prístup k službám, expertíze a kontaktom, ktoré si BTO vybudovalo za dlhé obdobie svojej činnosti v oblasti komercializácie výsledkov výskumu. V rámci BTO Consulting sme zaviedli inovačný program ACCEL. Jeho cieľom je poskytnúť začínajúcim firmám asistenciu pri zostavovaní obchodného modelu a obchodného plánu, ktorý potom predstavia potenciálnym investorom a zákazníkom. Pre začínajúcich podnikateľov a študentov, ktorí sa zúčastnia na podnikaní, organizujeme praktické školenie o metódach a nástrojoch inovatívneho podnikania. Program ACCEL bol zavedený v roku 2011 a tematicky bol zameraný na využitie morských zdrojov. Nasledujúce programy boli venované podnikaniu v oblasti mediálnych technológií a v energetike.

Aké zdroje financovania používate na zabezpečenie svojich činností?

Zdroje financovania by som rozdelil do troch skupín. Ako som už spomenul, mojou povinnosťou ako riaditeľa BTO je predložiť Rade BTO návrh činnosti BTO na nasledujúci kalendárny rok aj s odhadom potrebných finančných zdrojov. V nich je zahrnuté aj poskytovanie konzultácií zamestnancom vlastníka a partnerov BTO, ktoré tvoria jednu skupinu príjmov BTO. Druhou skupinou sú finančné prostriedky poskytované Nórskou radou pre výskum (Noregs forskingsråd), ktoré je možné čerpať z balíka určeného na špecifické programy pre CTT; na financovanie projektov a na financovanie programov pre start-up firmy. Medzi tieto zdroje financovania patrí napríklad finančný podporný program určený hlavne CTT slúžiacim verejným výskumným inštitúciám FORNY2020. Jeho primárnym cieľom je komercializácia výsledkov výskumu a sekundárne, podpora vzniku nových alebo podpora rastu existujúcich firiem na základe finančnej podpory takých ich projektov, pri ktorých sa očakávajú vysoké výnosy z komercializácie. Tento program je tiež určený na podporu vzniku profesionálnych, výkonných a špecializovaných pracovísk pre transfer technológií, ktoré budú prepojené s verejnými výskumnými inštitúciami. Z programu FORNY2020 je podporované overovanie trhového potenciálu vynálezu, vypracovanie návrhu na komercializačnú stratégiu, ochrana práv duševného vlastníctva, testovanie technológií a zhotovenie prototypu. V rámci tohto programu je BTO hráčom na poli komercializácie. Sme tiež zapojení do veľkého projektu národného významu Biotechnológiou k inováciám BIOTECH2021 zameraného na implementáciu národnej stratégie pre biotechnológiu v poľnohospodárstve, v priemysle, pri využívaní morských zdrojov a v zdravotníctve. Treťou skupinou sú financie z vládnej agentúry Inovatívne Nórsko (Innovasjon Norge). Slúžia na podporu založenia spin-off alebo start-up firiem, na financovanie projektov podnikateľskej sféry, najmä malých a stredných podnikov a na podporu interakcií medzi podnikmi a inštitúciami, v ktorých sa rodia dobré a v praxi využiteľné nápady.

Aké kritériá považujete za kľúčové pre rozhodnutie – komercializovať alebo nie?

V tomto prípade si kladieme zásadné otázky typu: Je invencia eticky akceptovateľná? Je nová? Bude ju možné prakticky využiť z hľadiska technologického, komerčného? Je ju možné chrániť? Vidíme stratégiu uplatnenia technológie? Máme k dispozícii prostriedky na jej vývoj? Uvediem príklad: ak nemáme dostatok financií, zostavujeme poradovník, ktorý sa  dynamicky mení. Je to zoznam technológií s nedostatočným finančným krytím, ktorých poradie uprednostňujeme z hľadiska štádia kroku transferu, v ktorom sa nachádzajú. No a medzitým hľadáme a získavame zdroje na ich financovanie. Proces získavania podpory môže prebiehať aj súčasne, nakoľko manažéri pre rozvoj podnikania pracujú na svojom prípade alebo prípadoch autonómne od začiatku až po koniec. Po získaní financií poradie technológií prehodnocujeme. 

Aké sú podľa vášho názoru hlavné problémy v procese transferu technológií a ako ich riešite?

Zo svojich skúseností a skúseností mojich kolegov z BTO, ale aj asi stovky pracovníkov z ostatných pracovísk pre transfer technológií v Nórsku, s ktorými máme úzke pracovné a neformálne kontakty, vymenujem päť zásadných:

  1. Získavanie financií na overenie koncepcie riešenia a zhotovenie prototypov.
  2. Nadmerná byrokratická záťaž pri zakladaní firiem typu start-up.
  3. Personálne obsadenie jednotlivých komercializačných projektov – je pomerne ťažké nájsť správnych ľudí s príslušnými znalosťami a spôsobilosťami.
  4. Pravidlá verejného obstarávania.
  5. Nedostatok financií na zabezpečenie právnej ochrany vynálezov a riešení.

A ako sa ich snažíme riešiť? Okrem všeobecne aplikovateľných iniciatív, napríklad aj zapájaním do projektov EÚ – Horizon 2020 a Európskej rady pre výskum (ERC), aktívne spolupracujeme s regiónom na zvýšení jeho inovatívnych ambícií.

V čom vidíte prínos zapojenia zamestnancov a študentov do procesu transferu technológií?

Zamestnanci a študenti získavajú vedomosti o inovačných procesoch od výskumu až po komercializáciu a rozvoj podnikania. Vedia, že ich poznatky a výskum, na ktorom pracujú alebo na ktorom sa podieľajú, slúžia celej spoločnosti, že ich nápady budú ďalej rozvinuté.

Na záver by sme sa radi dozvedeli o úspešnom transfere výsledkov výskumu, ktorý ste  realizovali v nedávnej dobe.

Hodnota výskumnej základne majiteľov a partnerov BTO, ktorí zamestnávajú dovedna 4000 výskumných pracovníkov, prevyšuje 4 miliardy nórskych korún. Výskumníci a študenti za nami každoročne prichádzajú s viac ako stovkou inovatívnych nápadov a technológií, ktoré sa rodia a vznikajú v rámci výskumných projektov. Od založenia BTO sme sa zúčastnili na asi 100 komercializačných projektoch. Na svojom konte máme 10 firiem typu start-up:  iSentio AS, TextUrgy AS, LTL Nor AS, METAS, one2touch AS, Hammertech AS, UniGEO AS, Holberg EEG AS, CO2Bio ASBerGenBio AS. Posledná menovaná je naším významným úspechom a o nej by som chcel povedať trochu viac.

BerGenBio AS je spoločnosť, ktorá vyvíja nové druhy terapeutík na liečbu agresívnych foriem rakoviny. Tie nadobudli rezistenciu voči doteraz používaným terapeutikám, čím sa znížila prognóza na vyliečenie postihnutého pacienta. Firma má základy v myšlienke profesora Jima Lorensa a Dr. Davida Micklema z Univerzity v Bergene. V BTO sme nápad zaregistrovali pod poradovým číslom 29 dňa 29. 4. 2005. Na overenie koncepcie sa nám z programu Nórskej rady pre výskum podarilo zabezpečiť 3 milióny nórskych korún na obdobie troch rokov. V decembri 2007 bola založená  spoločnosť BerGenBio AS a v tom istom roku bol udelený patent na jej prvú technológiu. Na spoluprácu sme prizvali medzinárodnú patentovú kanceláriu z USA, najlepšiu v danej oblasti. Ďalším významným krokom bolo, keď spoločnosť najala výkonného riaditeľa pracujúceho v informačných technológiách. To sa odrazilo na výraznom zrýchlení procesov. Obchodný plán spoločnosti stál na troch pilieroch: na zákazkovom výskume, na identifikovaní účinkov liečiv a na vývoji nových liečiv. Spoločnosť má medzinárodné vedenie a zamestnáva mnoho absolventov vysokých škôl s ukončeným tretím stupňom vysokoškolského štúdia, ktorí sa zameriavajú na priemyselnú prax. V roku 2010 bol založený Bergenský biomedicínsky inkubátor s cieľom poskytnúť biomedicínske výskumné zariadenia a infraštruktúru Univerzitnej nemocnice v Hauklande a Univerzity v Bergene  na podnikanie spojené s výskumom.

 

Príspevok bol pripravený použitím informácií z osobnej korešpondencie, rozhovoru a z webových stránok:

http://bergento.no/

http://lovdata.no/dokument/NL/lov/1970-04-17-21

http://www.forskningsradet.no/en/

http://www.innovasjonnorge.no/en/

www.accel.no

http://www.bergenbio.com

 

 

 

 

 

 

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK