Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Otvorenie nového rámcového programu EÚ – Horizont 2020

30. 04. 2014

PhDr. Marta Bartošovičová
[marta.bartosovicova@cvtisr.sk]  

Logo Otvorenie Horizont 2020

Horizont 2020 je historicky najväčší program Európskej únie pre výskum a inovácie s celkovým rozpočtom takmer 80 miliárd EUR. Výskumným a inovačným organizáciám aj na Slovensku ponúka nové príležitosti pre financovanie a spoluprácu v rokoch 2014 – 2020. Zdroje tohto programu sa budú sústreďovať na tri priority, a to excelentnú vedu, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy.   

Pri príležitosti otvorenia nového rámcového programu Európskej únie pre výskum a inovácie – Horizont 2020 na Slovensku, konala sa v dňoch 21. a 22. 1. 2014 v Bratislave konferencia pod názvom „Horizon 2020 Connections“ a sprievodné podujatie Matchmaking – séria stretnutí potenciálnych riešiteľov projektov Horizontu 2020 so záujemcami o vytvorenie projektových konzorcií na základe profilov.  Okrem toho mali záujemcovia o projekty možnosť prediskutovať svoje výskumné zámery s delegátmi programových výborov a národnými kontaktnými bodmi.   

Organizátormi podujatia boli: Slovenská organizácia pre výskumné a  vývojové aktivity (SOVVA), Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a  športu SR v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR, Technologickým centrom AV ČR a BIC Bratislava. 

Rámcový program Horizont 2020 oficiálne odštartovala komisárka Európskej komisie pre výskum, inovácie a vedu Máire Geogheganová-Quinnová a štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Štefan Chudoba. Obaja vystúpili na konferencii s úvodnými referátmi. 

Dňa 21. 1. 2014 sa v bratislavskom hoteli Saffron uskutočnilo aj spoločné rokovanie ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča s komisárkou Európskej komisie pre výskum, inovácie a vedu Máire Geogheganovou-Quinnovou

Hlavnou témou ich rokovania bola agenda Horizont 2020 a opatrenia rezortu školstva na podporu výskumu a inovácií. Hovorili o konkrétnych opatreniach, ktoré rezort školstva prijíma spolu s ďalšími partnermi na to, aby eurofondy v čo najväčšej miere podporovali výskum a inovácie v úzkej spolupráci medzi štátom, univerzitami, Slovenskou akadémiou vied a súkromným sektorom. Ďalšími témami boli závery decembrového rokovania ministrov školstva štátov V4 v Budapešti a tiež agenda Dunajskej stratégie.  

Bezprostredne po spoločnom rokovaní konala sa tlačová konferencia komisárky Európskej komisie pre výskum, inovácie a vedu Máire Geoghegan-Quinnovej, ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča a generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra EÚ v Bruseli Vladimíra Šuchu

Z obsahu tlačovej konferencie vyberáme. 

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič vo svojom úvodnom vystúpení vyzdvihol, že aj Slovensko je zaradené medzi krajiny, ktoré mohli privítať komisárku Európskej komisie pani Geogheganovú-Quinnovú, ktorá pri príležitosti otvárania rámcového programu HORIZONT 2020 navštevuje všetky štáty Európskej únie.

Dušan Čaplovič a Máire Geoghegan-Quinn

Ďalej, okrem iného, konštatoval, že Horizont 2020 je pre Slovenskú republiku veľkou výzvou. Je to veľká zodpovednosť, akým spôsobom vytvoríme dobré predpoklady a ako dokážeme využiť túto šancu a prostriedky, ktoré sú nám ponúknuté. Oproti minulým rokom má Slovensko veľký deficit v tejto oblasti. Preto sa realizujú rôzne opatrenia na úrovni Agentúry pre podporu výskumu a vývoja a ďalších agentúr prepojením na celkový inovačný priestor a agentúry, ktoré pôsobia pri ministerstve hospodárstva. Nedávno bola prijatá stratégia pre inteligenčnú špecializáciu na podporu v tejto oblasti, kde je zadefinovaných šesť priorít, ktoré je Slovensko schopné zvládnuť. Ocenil, že konferencia vytvára priestor pre výmenu skúseností. 

Komisárka Európskej komisie Máire Geogheganová-Quinnová uviedla, že Horizont 2020 je  úplne nový typ výskumného programu, ktorý je určený pre Európsku úniu a je založený na tom, že musí prinášať výsledky, ktoré dokážu zmeniť životy ľudí. Program Horizont 2020 sa spúšťa v čase, keď je veľmi dôležité výrazne podporiť európsku ekonomiku a vytvárať nové a lepšie pracovné miesta. Výskum a inovácie vedú k tomu, že naše spoločnosti sú konkurencieschopnejšie a umožňujú spoločnostiam a podnikom konkurovať na globálnom trhu. Výskum a inovácie takisto poskytujú určité nástroje, ktoré nám pomáhajú čeliť veľkým výzvam, s ktorými sa stretávame. Medzi ne patrí napríklad narastajúce bremeno v oblasti zdravotnej starostlivosti alebo energetická bezpečnosť.

Máire Geoghegan-Quinn

V súvislosti s programom Horizont 2020 máme k dispozícii približne 80 miliárd EUR, ktoré sú určené na obdobie siedmich rokov. Ide o jeden z hlavných programov, týkajúci sa nového rozpočtu Európskej únie a predstavuje navýšenie finančných prostriedkov. Horizont 2020 je vlastne najväčší výskumný program Európskej únie a takisto aj najväčší program z celosvetového hľadiska. Bude sa používať na financovanie najlepšieho základného výskumu, ale aj aplikovaného výskumu a inovácií s tým, že sa do programu budú zapájať malé a stredné podniky.

Akým spôsobom môže Horizont 2020 pomôcť Slovensku? Tým, že lepšie prepojí výskum a podnikateľskú sféru, to znamená, že bude inovovať výrobky a služby a ponúkať ich na trhu. Slovenskí výskumní pracovníci by mali predkladať Európskej únii viac žiadostí o financovanie projektov a tiež sa snažiť o lepšiu kvalitu. Slovensko, podobne ako ďalšie členské štáty Európskej únie, potrebuje zvýšiť svoje úsilie na národnej úrovni, aby sa posilnili výskumné a inovačné kapacity. Komisárka vyzvala všetkých, aby čo najviac investovali do výskumu a inovácií podľa  možností, ktoré majú k dispozícii.

Generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie Vladimír Šucha vo svojom vystúpení poukázal na tri odkazy tohto nového rámcového programu . Prvým je, že  Horizont 2020 je obrovskou šancou pre Európu, pre rozvoj spoločností a pre rozvoj ekonomiky v Európe. Spomínaných 80 miliárd EUR je pre rozpočet Európskej únie najväčším nárastom vôbec, aby sme sa mohli posunúť dopredu a aby sme mohli vyriešiť hlavné spoločenské výzvy.

Druhý odkaz je politický, ktorý s tým súvisí, a to je obrovská odvaha Európskej komisie a ochota komisárky bojovať o zvýšenie finančných prostriedkov v oblasti, ktorá nezachraňuje euro v krátkodobom horizonte. Je to investícia do budúcnosti. Podľa neho, tento politický odkaz odvahy Európskej komisie investovať dlhodobo, je veľmi dôležitý a mal by podporiť všetky vlády v Európskej únii, aby urobili to isté.

Spoločné výskumné centrum, ktoré je súčasťou Horizontu 2020, predstavuje jeho malú časť, ktorou je priamy výskum. My robíme priamy výskum, ktorého cieľom je pomáhať Európskej komisii, európskej legislatíve, ale aj členským krajinám robiť lepšie sektorové politiky, robiť lepšiu legislatívu, aby sme boli schopní vyriešiť spoločenské vízie, o ktorých hovoríme – v oblasti životného prostredia, klimatických zmien, zdravia, energetiky, dopravy, poľnohospodárstva a ďalších. 

Minister Dušan Čaplovič sa vyjadril aj k analýze vypracovanej vo vzťahu k 7. rámcovému programu, ale aj k predchádzajúcemu piatemu a šiestemu, ktorá svedčí o tom, že sme neboli tak úspešní, ako sme mohli byť. Hoci je na Slovensku dostatočná kapacita špičkových vedeckovýskumných pracovníkov, prístup, ktorý sa volil v minulosti, nebol správny a my sme sa z neho poučili. Všetko je k dispozícii v novej stratégii Poznatkami k prosperite – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republik. Túto stratégiu posudzovali  aj v Európskej komisii, kde ju vyhodnotili ako  dobrú, že je cielená tak, aby sa výraznejšie prepojil výskum, vývoj a inovácie, aby sa viac prepojila priemyselná oblasť s vedeckovýskumnou oblasťou. 

Pripomenul  odvahu vedeckovýskumných pracovníkov, ktorí si pod vedením osobností vedia nájsť partnerov, a to nielen doma, ale predovšetkým v zahraničí. V poslednom období to dokázal napríklad pán profesor Dado na Žilinskej univerzite, ktorý sa už úspešne zapojil do Horizontu 2020 v rámci ERA-NET-u. Je to o tom, že vedeckovýskumní pracovníci majú dobrých partnerov v zahraničí, ktorým dôverujú a vedia spoločne pripraviť dobré projekty. Je to vzájomné  prepojenie a v stratégii sú jasne zadefinované úlohy. Ide o šesť priorít, nie ako v minulosti, keď sme ich mali dvadsaťpäť priorít a nemohli sme obsiahnuť ani jednu poriadne a kvalitne. 

Minister Čaplovič verí, že sa uplatní aj Memorandum, ktoré podpísali koncom minulého roku v Budapešti a na základe ktorého budú hľadať partnerstvá v rámci krajín V4. V tejto súvislosti vyzdvihol, že máme mnohé spoločné projekty a možnosti, kde by sme vedeli dobre uplatniť a reprezentovať vzájomne, v prepojení aj na Rakúsko, v prepojení na stredoeurópsky priestor, ako jeden veľmi významný región. 

V súčasnosti sa vytvorili veľmi dobré predpoklady na budovanie akademických technologických parkov, ktoré sú otvorené pre malé a stredné podniky. V roku 2015 sa budú tieto parky prezentovať svojimi konkrétnymi výsledkami a zapojením sa do týchto projektov. Už dnes univerzity, Slovenská akadémia vied a priemyselná oblasť hľadajú partnerstvo, hľadajú spoločné projekty, ktoré budú zapojené do výziev. Tie sa začali vyhlasovať v rámci Horizontu 2020 dňa 11. decembra 2013 a perspektívne budú vyhlasované ďalšie, aby sme mohli byť úspešnými partnermi v tejto oblasti a mohli priniesť nielen viac peňazí pre Slovensko, ale aj viac poznatkov pre Európu, aby na tom participovala Slovenská republika tak isto ako susedné krajiny a celá Európa. 

Komisárka EÚ Máire Geogheganová-Quinnová na otázku, či sa oproti minulosti zmenilo niečo v  kritériách, keďže schopnosť krajiny čerpať prostriedky je jedna vec a nastavenie kritérií druhá, uviedla, že tie problémy, ktoré malo v minulosti Slovensko, sa týkali aj ďalších novších členských štátov Európskej únie. Dôležitou otázkou je práve to, že nie všade bola dosiahnutá požadovaná excelentnosť a práve preto sa ju snažia v rámci tohto programu podporovať.  V rámci programu Horizont 2020 bol prijatý celý balík rôznych opatrení, pričom spomenula také akcie, ako je  twinning alebo pinning. V rámci nich sa vyberajú inštitúcie a univerzity, ktoré môžu spolupracovať so svojimi partnermi a tým, že majú kapacitu, môžu dosiahnuť excelentnú úroveň. 

Ďalej v tom môže pomôcť aj výber významných výskumných pracovníkov, ktorí môžu prísť na Slovensko a pomôcť tu budovať excelentnosť. Európska únia vyčlenila na takéto aktivity 2 milióny EUR. 

Európska komisia dostala viaceré sťažnosti, predovšetkým od nových členských štátov, že ich výskumní pracovníci majú nižšie mzdy ako v starých členských štátoch. Práve preto sa komisia rozhodla, že využije možnosť takzvaného bonusu, to znamená, že každý výskumný pracovník, ktorý sa bude zúčastňovať na tomto projekte Európskej únie, môže dostať až 8 tisíc EUR. Ide naozaj o veľký balík peňazí, ktorý má pomôcť zvýšiť účasť napríklad aj Slovenska na takýchto programoch. 

Spomenula ešte jednu dôležitú oblasť, ktorá súvisí s programom Horizont 2020, a to je výrazné zjednodušenie ako sa dostať k peniazom, ktoré Európska únia dáva k dispozícii, keď sa do programu    zapoja výskumní pracovníci a malé a stredné podniky. V minulosti mali títo záujemcovia veľké problémy napríklad s vysokou mierou administratívy, museli vypĺňať rôzne formuláre. Pre nich to bola naozaj veľmi veľká byrokratická záťaž.  

Program Horizont  2020 ponúka výrazné zjednodušenie predkladania požiadaviek, od prípravy a predloženia projektu až po jeho schválenie. Toto obdobie sa skrátilo o štyri mesiace oproti minulosti a bude trvať približne osem mesiacov. Takisto aj oblasť úhrady nákladov bude oveľa jednoduchšia. Prijali taký úzus, že náklady sa budú uhrádzať jednorazovo. Okrem toho zaviedli iba jeden súbor pravidiel v rámci Horizontu 2020, na rozdiel od predchádzajúcich programov, kedy pre každý program, pre jednotlivé komponenty programov existovali iné súbory pravidiel. Takže zohľadnili aj tento aspekt. Majú záujem využiť  synergiu, to znamená využiť aj regionálne financovanie. 

Dospeli k rozhodnutiu, že v danom období sa budú môcť kombinovať štrukturálne fondy a finančné prostriedky v rámci programu HORIZONT 2020. To znamená, že bude možné využiť obidva zdroje financovania na ten istý projekt, ale na financovanie iných komponentov projektov. Napríklad, ak budeme chcieť skvalitniť vybavenie laboratórií, alebo vybudovať nejakú infraštruktúru laboratória v rámci projektu, na to sa použijú štrukturálne fondy a samozrejme na financovanie samotnej práce prostriedky z Horizontu 2020. 

Minister Dušan Čaplovič  v závere tlačovej konferencie vyzdvihol výraznú empatiu komisárky Európskej komisie Márie Geogheganovej-Quinnovej práve k tým štátom, ktoré boli v minulosti  menej úspešné. Osobne sa zasadila najmä o to, aby bol celý proces odbyrokratizovaný, aby boli štrukturálne fondy Európskej únie prepojené s Horizontom 2020.   Budú tak môcť smerovať k tomu, čo je prioritou, a to k zvyšovaniu hospodárskeho rastu a zamestnanosti, osobitne vo vzťahu k mladej generácii vytvárať podmienky, aby sa aj absolventi a úspešní doktorandi mohli ďalej zapájať do práce v rámci projektov, ktoré pripravujú. 

Ďalej, okrem iného, pripomenul, že zásadnou vecou je prepojenie všetkých agentúr navzájom a nielen tých, ktoré sa nachádzajú pri ministerstve školstva, ale tiež agentúr, ktoré sú pri ministerstve hospodárstva, výraznejšie prepojenie cez akčné plány. Konečne sa odbúrali aj bariéry medzi hospodárstvom a ekonomickými ministerstvami a ministerstvom školstva a Slovenskou akadémiou vied, že konečne nachádzajú súzvuk a hľadajú spoločné partnerstvá. 

V oblasti vedy a techniky u nás v minulosti vznikla veľká medzera medzi mladou a staršou generáciou, keď stredná generácia sa za posledných dvadsať rokov akoby stratila. Našou povinnosťou je urobiť aj také zmeny, aby na čele tímov stáli osobnosti, ktoré by k sebe viazali ďalších, najmä mladých ľudí. Tí by pracovali na spoločných projektoch a programoch, ktoré sú pred nami . V najbližšom období nás čaká viacero úloh. Máme jasne zadefinované takzvané prechodné obdobie, a to i v súvislosti s legislatívnym procesom. Zmena nastane aj v rámci efektívneho a transparentného financovania jednotlivých vedeckých projektov na Slovensku vo vzťahu k Európskej únii a osobitne aj programu Horizont 2020. 

Foto: autorka

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK