Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Zdroje na financovanie neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky

29. 10. 2015

Nimi boli hradené výdavky na riešenie alebo na prípravu úloh plánu rozvoja vedy a techniky, na nadobudnutie priemyselných práv a výrobno-technických poznatkov zo zahraničia pre budúcu výrobu alebo prevádzku (zahŕňalo aj technickú pomoc a školenie pracovníkov, ak tak bolo dohodnuté v licenčnej zmluve), na nadobudnutie nehmotných výsledkov vyriešených úloh plánu rozvoja vedy a techniky od iných organizácií, oprávnených s nimi nakladať, na prípravu realizácie výsledkov úloh plánu rozvoja vedy a techniky, priemyselných práv a výrobno-technických poznatkov (spojených s overovaním nového výrobku alebo novej technológie vo výrobe) a na ďalšie neinvestičné potreby rozvoja vedy a techniky (napr. práce vykonávané pracoviskami sústavy vedeckých, technických a ekonomických informácií, vedúcimi pracoviskami vedecko-technického rozvoja, práce spojené s vedecko-technickou spoluprácou so zahraničím, výdavky spojené s výrobou odborných filmov a ďalšie neinvestičné náklady). Patrili sem aj výdavky na práce vykonávané dodávateľsky alebo vo vlastnej réžii, akými boli štandardizačné práce, typizačné práce vo výstavbe a práce spojené s vypracovávaním úloh experimentálneho overovania vo výstavbe, práce vo vynálezcovstve a zlepšovateľstve podľa osobitných predpisov, najmä rozpracovanie, vyskúšanie a rozširovanie objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov.

Hospodárske organizácie výskumnej a vývojovej základne mohli neinvestičné výdavky použiť aj na nákup prístrojov, strojov a zariadení a na nevyhnutné stavebné úpravy na trvalé riešenie úloh plánu rozvoja vedy a techniky a na realizáciu vyriešených úloh plánu rozvoja vedy a priemyselných práv a výrobno-technických poznatkov zo zahraničia.

Neinvestičné výdavky boli financované z viacerých zdrojov. Hospodárske organizácie na úrovni podnikov alebo výrobných jednotiek na tento účel zriaďovali fond technického rozvoja. Tie hospodárske organizácie, ktoré fond technického rozvoja nezriadili, používali na úhradu neinvestičné náklady; rovnako tak aj príspevkové organizácie s rozdielom, že im na neinvestičné náklady mohol byť poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu. Ústredné orgány hradili neinvestičné výdavky aj z rezortných fondov technického rozvoja a v niektorých prípadoch aj z odborového fondu technického rozvoja, ale len na plánované úlohy, na ktoré musela byť uzavretá hospodárska alebo licenčná zmluva a ak bol schválený limit veľkoobchodnej ceny budúceho výrobku alebo nákladový limit budúcej technológie.

Pri dodávateľských prácach mohol riešiteľ v rámci riešenej úlohy plánu rozvoja vedy a techniky vyvinúť nový výrobok alebo zariadenie, na odovzdanie ktorých nebol viazaný, len s písomným súhlasom orgánu alebo organizácie financujúcej príslušnú úlohu. Tieto mohli uhrádzať výdavky spojené s vyvinutým výrobkom alebo zariadením v rámci výdavkov na tú úlohu plánu rozvoja vedy a techniky, pri riešení ktorej boli nový výrobok alebo zariadenie vyvinuté.

Príjmy za výsledky riešenia úloh plánu rozvoja vedy a techniky tvorili príjmy z realizácie nehmotných výsledkov vyriešených úloh plánu rozvoja vedy a techniky od organizácií, príjmy za realizované práce a výkony pri overovaní novej technológie financované z úloh plánu rozvoja vedy a techniky, príjmy za použiteľné predmety (tie mali charakter zásob alebo základných prostriedkov a boli použiteľné pre ďalšiu činnosť organizácií), ktoré boli vyvinuté alebo vznikli pri vývoji alebo individuálnom vyskúšaní nového výrobku a zariadenia alebo pri overovaní novej technológie, ktoré boli financované z úloh plánu rozvoja vedy a techniky a neboli pre ďalší priebeh riešenia úlohy plánu rozvoja vedy a techniky potrebné alebo ktoré zostali po jej skončení.

Nehmotné výsledky vyriešených úloh plánu rozvoja vedy a techniky sa organizáciám (napr. podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám za úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky), ktoré sa na ich financovaní podieľali, poskytovali bezodplatne.

Výšku príjmu za prvé odplatné odovzdanie nehmotného výsledku vyriešenej úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, ak sa na jej financovaní nepodieľal realizátor alebo jeho nadriadená výrobná hospodárska jednotka, určoval koordinačný ústredný orgán na základe výdavkov a prínosov vyriešenej úlohy pri jej skončení. V ostatných prípadoch výšku príjmu za odplatné odovzdanie nehmotného výsledku vyriešenej úlohy plánu rozvoja vedy a techniky organizáciám, ktoré sa na jej financovaní nepodieľali, určila organizácia oprávnená nakladať s výsledkom riešenia. Z tohto typu príjmu patrilo organizácii oprávnenej nakladať s výsledkom riešenia, ak bola riešiteľom úlohy plánu rozvoja vedy a techniky a na financovaní úlohy sa nepodieľala, 10 % takýchto príjmov a tie tvorili súčasť jej tržieb. Do štátnehštátneho rozpočtu sa príjmy odvádzali vo výške skutočného podielu štátneho rozpočtu na financovaní týchto prác.

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK