Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Štefan Banič

30. 10. 2015

(1870 − 1941)
Priekopník vynálezu padáka

Narodil sa 23. novembra 1870 v rodine maloroľníka v dnešných Smoleniciach (vtedy Neštichu). Chudoba ho prinútila odísť v roku 1907 do Spojených štátov severoamerických, kde príležitostne pracoval na farmách a v baniach. Napokon sa usadil v Greenville v Pennsylvánii, kde pracoval v strojárskom závode. V tej dobe celý svet s nadšením sledoval lety prvých lietadiel. Banič sa začal zaoberať myšlienkou ako zostrojiť zariadenie, ktoré by zachránilo život letca pri nehode. Po Blanchardovi, Garnerinovi a Baldwinovi si dal roku 1911 patentovať torbový padák ruský vynálezca Gleb Jevgenievič Koteľnikov. Jeho padáky boli známe pod skratkou KR-1 a prvých sedemdesiat kusov vyrobili roku 1914. V rovnakom čase v Spojených štátoch priznali patentovú prioritu vynálezu prakticky využiteľného vojenského padáka aj Štefanovi Baničovi. Úvodná veta Baničovho osvedčenia na americkej patentovej listine č. 1108 484 z 25. augusta 1914 znie: „Nech je známe, že ja Stephan Banič pôvodom z Rakúsko-uhorského cisárstva, usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie.“ Ďalej nasleduje podrobný opis konštrukcie nového padáka, funkcie jednotlivých častí a presné technické nákresy.

Titulná strana patentovej listiny hovorí, že zákonné požiadavky boli splnené a že Štefanovi Baničovi a jeho dedičom je priznané právo na patentovanie vynálezu na obdobie sedemnástich rokov a že osobitné právo vyrábať, používať a predávať tento vynález majú len Spojené štáty severoamerické. Zachovalá patentová listina dokumentuje, že tento skromný a jednoduchý slovenský človek patrí medzi priekopníkov vynálezu padáka. Materiály, ktoré by hodnoverne preukázali prínos a uplatnenie Baničovho padáka, sú však len veľmi skromné, neúplné a často aj skreslené. Len na základe patentového spisu doloženého technickými výkresmi a opisom je možné vytvoriť si o ňom aspoň približnú predstavu. Baničov padák bol tzv. sklápacieho typu. Pripevňoval sa okolo hrudníka a špeciálne zariadenie v osi padáka slúžilo na jeho otváranie. Dômyselne skonštruovaná sústava pružín a rebrovitých tyčiek, na ktorých bolo uchytené hrubé plátno, umožňovala regulovať nosnú plochu, a teda rýchlosť klesania a pristátie na vhodnom mieste. Niektoré pramene uvádzajú, že do skonštruovania padáka bol zapojený aj inžinier František Jankovič z Klčovian pri Trnave. Ten padák dva razy úspešne vyskúšal skokom z mrakodrapu a z lietadla z výšky 600 metrov. Vynález padáka Baniča nespravil ani bohatým ani slávnym. V roku 1920 sa vrátil do rodnej obce a žil v ústraní ako murársky majster. 0 niekoľko rokov sa jeho meno znovu spomínalo s obdivom, keď s bratom Jánom a súrodencami Vajsáblovcami a Valovcami objavil v roku 1930 jaskyňu Driny pri Smoleniciach. Zomrel 2. januára 1941 v Neštichu. Pri príležitosti stých narodenín mu na rodnom dome odhalili pamätnú tabuľu a pred novou budovou letiska v Bratislave dôstojný pamätník.

Náčrt Baničovho padáka
Náčrt Baničovho padáka

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK