Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Rozhovory s pracovníkom Odborového strediska priemyselno-právnej ochrany a dizajnérom z Výskumného ústavu mechanizácie a automatizácie

29. 10. 2015

Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie (VÚMA) v Novom Meste nad Váhom bolo špičkové vývojové, výskumné a realizačné pracovisko, s parametrami a výstupmi porovnateľnými a často kvalitatívne na vyššej úrovni, aké v tom čase dosahovali v krajinách vtedajšieho západného bloku. Výskum a vývoj bol zacielený na tri hlavné oblasti: ultrazvuk, elektroerozívne obrábanie a automatizácia montážnych prác. Riešitelia navzájom medzi sebou úzko spolupracovali a možnosti na vynálezcovstvo a inovátorstvo boli takmer neobmedzené. Očakávalo sa, že každá zákazka pre štát alebo pre podniky, hlavne v rámci vtedajšieho Česko-Slovenska, bude mať praktickú realizáciu.
Je nutné zdôrazniť, že v tomto období pripisovala spoločnosť vynálezcovstvu mimoriadnu dôležitosť a venovala mu veľkú pozornosť, od úrovne ministerstiev, rezortných inštitúcií, až po školy. Príslušné rezorty mali vytvorené útvary priemyselnej ochrany. Vynálezcovské a zlepšovateľské hnutie bolo riadené a plánované. Boli doň zapojené aj tzv. spoločenské  organizácie, Zväz vedecko-technických spoločností a Domy techniky.

Samostatné patentové oddelenie vo VÚMA bolo založené v roku 1960. Iniciátorom jeho založenia a agilným členom a priekopníkom hnutia v oblasti priemyselno-právnej ochrany duševného vlastníctva v bývalom Česko-Slovensku bol Dr.  Hrebenár. K nemu, ako vedúcemu oddelenia, nastúpil pán Šmátrala v roku 1962 ako samostatný referent pre zlepšovacie návrhy. Postupne po dobrovoľnom ročnom štúdiu na Inštitúte priemyselných práv pri Úrade pre vynálezy a objavy v Prahe, ktoré absolvovali referenti vedecko-technických spoločností, aby mohli kvalitne spracovávať podklady k prihláškam  patentov a zlepšovacích návrhov, sa stal samostatným referentom na patenty. Mal na starosti prípravu patentovej dokumentácie a zahraničné licencie. Neskôr prevzal vedenie celého oddelenia už pod názvom Odborové stredisko priemyselno-právnej ochrany (OSPPO). Počet zamestnancov vzrástol z pôvodných dvoch na deväť, keď v roku 1994 odchádzal do dôchodku. Dvaja referenti mali za úlohu preštudovať patentové rešerše a spracovať ich do správ, ktoré slúžili pre potreby OSPPO a riešiteľov úloh. Žiadosť na vypracovanie rešerší zadávali na ÚTRIN (Ústav technického rozvoja a informácií) pred začatím riešenia akejkoľvek ústavnej úlohy, či to bola štátna zákazka alebo technické riešenie pre konkrétny podnik. Ďalší dvaja referenti OSPPO boli zodpovední za kompletnú agendu prihlášok vynálezov. Všetka dokumentácia, prihlášky a patenty boli uchovávané v trezore.
V OSPPO tiež pracovala ekonómka, technický pracovník a pracovník pre licencie. Pracovníci OSPPO úzko spolupracovali so zlepšovateľmi a vynálezcami pri vypracovávaní prihlášok, definovaní patentových nárokov a krajín, kde sa mala  priemyselno-právna ochrana realizovať. Referentka OSPPO, ktorá mala na starosti právnu ochranu patentov v zahraničí, v rámci námietkového konania si vyžiadala príslušný patent, ktorým bola patentová prihláška spochybnená. Na jeho základe potom vypracovala správu s odôvodnením neopodstatnenosti námietky. Stredisku sa vo všetkých takýchto prípadoch podarilo preukázať neopodstatnenosť podaných námietok. Ďalšou úlohou referentov OSPPO bolo zvyšovanie povedomia robotníkov a vynálezcov o praktických aspektoch priemyselného práva. Vzdelávanie sa uskutočňovalo viacerými formami pre dve cieľové skupiny. Pre pracujúcich v dielňach organizovali porady, na ktorých im podávali základné informácie a vysvetľovali, ako majú písať zlepšovacie návrhy alebo podklady k patentovým prihláškam. Výskumným pracovníkom, vynálezcom a technikom bol určený celoústavný aktív, na ktorom o konkrétnych aspektoch priemyselno-právnej ochrany prednášali pracovníci OSPPO a pozvaní špecialisti v tejto oblasti z iných inštitúcií, ministerstiev, federálneho Úradu pre vynálezy a objavy, predchodcu Úradu priemyselného vlastníctva SR. Na stretnutiach v dielňach im prednášali o problematike ochrany duševného vlastníctva a povzbudzovali ich k vynálezcovskej činnosti. Tiež aktívne sledovali a mapovali situáciu vo svojich inštitúciách, ako to v súčasnosti robia tzv. patentoví skauti na vysokých školách, najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Výraznou motiváciou pre vynálezcov bolo finančné ohodnotenie ich vynálezcovskej činnosti, rovnako, ako je to v súčasnosti. Výpočet odmeny pre vynálezcu bol stanovený na základe spoločenského prínosu, legislatívne upravenom podľa výšky úspor, o ktorej rozhodovala komisia. Vynálezca bol odmeňovaný určitým percentom zo sumy úspor, ktoré boli dosiahnuté zavedením inovovanej technológie alebo výrobku do praxe a jeho podielom na práci na vynáleze. Napríklad pri úspore 1 milión korún výška odmeny mohla byť 10 000.
Samotní pracovníci OSPPO absolvovali školenia a kurzy, na ktorých získavali nové vedomosti a zdokonaľovali sa v oblasti ochrany duševných práv. Absolventi vysokých škôl mali možnosť zvyšovať si vzdelávanie v tejto oblasti aj formou štvorročného postgraduálneho štúdia.

Stratégia priemyselno-právnej ochrany bola jednoznačná. V prvom rade sa chránilo v bývalom Česko-Slovensku. Ochrana v zahraničí sa volila na základe výsledkov oponentských konaní k správam riešených úloh. Buď sa volili krajiny, kde v danej oblasti nepôsobila konkurencia, alebo tam, kde konkurencia dané riešenia nemala ešte vyvinuté.
Konkrétne firmy na ponuku licencií do zahraničia boli vyberané na základe rešerší expertmi vo VÚMA. Zoznam vybraných zahraničných firiem, potenciálnych záujemcov o licenciu, bol zaslaný podniku zahraničného obchodu Polytechna v Prahe, ktorá vybrané firmy kontaktovala a ponuku licencií sprostredkovala. Korešpondenciu od zahraničných záujemcov posielala Polytechna na OSPPO VÚMA. Korešpondencia ďalej prebiehala medzi VÚMA a konkrétnym záujemcom. Na rokovaniach o licenčných podmienkach so zahraničným záujemcom boli prítomní predstavitelia VÚMA a Polytechny Praha a nasledovali návštevy vo výskumnom ústave, kde technológiu predviedli, prípadne zástupcovia zo Slovenska cestovali do zahraničia.
K licenciám bola poskytovaná dokumentácia a zariadenia sa predávali prostredníctvom obchodného úseku vo VÚMA.
Cena licencie bola stanovená na základe nákladov na výskum a vývoj, na patentovú ochranu a zisku pre VÚMA. V zisku pre inštitúciu bola zahrnutá aj odmena pre vynálezcu.

Od roku 1961 do roku 1994 bolo v zahraničí chránených viac ako 120 patentov (GRAFY 1-2). V praxi bolo zo 40 patentov realizovaných minimálne 25, teda transfer technológií prebiehal s úspešnosťou takmer 63 %. Istým faktorom, ktorý bránil dosahovať vyššiu úspešnosť, bola skutočnosť, že VÚMA ako výskumná inštitúcia nebola plne vybavená na výrobu  prototypov.
Bola závislá od spolupráce s prevažne strojárskymi podnikmi, ktoré jej dodávali súčiastky a komponenty do vyvíjaných technologických zariadení. Jednou z úspešných licencií bolo jednostranné nitovanie, ktorého pôvodcom bol vynálezca pán Jozef Fulier, nositeľ Radu republiky. Licencie na patent boli predané do Švajčiarska a Nemecka, kde však patenty z konkurenčných dôvodov zablokovali.

graf 1
GRAF 1

graf 2
GRAF 2


Ďalšou vynikajúcou technológiou, ktorú vyvinuli vo VÚMA, bola montážna linka na výrobu sviečok do automobilov. Technológia obsahovala mnoho patentov. Technologická automatická linka bola zavedená a spustená do prevádzky v štátnom podniku Jiskra, Tábor, kde sa vyrábali sviečky v keramickom puzdre pod značkou PAL. Existoval záujemca o technológiu aj zo zahraničia, avšak predaj nebol realizovaný. Jiskra nedala súhlas na poskytnutie licencie do zahraničia z konkurenčných dôvodov.

PAL
Ochranná známka zapaľovacích sviečok PAL vyrábaných podľa technológie vyvinutej vo
Výskumnom ústave mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom

Hoci propagácia firiem alebo ich výrobkov v tom období nebola taká veľkolepá a ani neboli dostupné také technické  možnosti na ich prezentácie, aké sú k dispozícii dnes, vo VÚMA bola vo vstupnom vestibule vyhradená špeciálna výstavná miestnosť, v ktorej vystavovali makety niektorých zariadení, ktoré boli v ústave vyvinuté a prezentovali ich návštevníkom a záujemcom o technológie. Boli to makety spracované v modelárskej dielni výskumného ústavu v rôznych mierkach.

Maketa zariadenia na výrobu integrovaných obvodov pre Teslu Piešťany
Maketa zariadenia na výrobu integrovaných obvodov pre Teslu Piešťany.
Dizajn a konštrukcia prototypu vo VÚMA Nové Mesto nad Váhom


Okrem výstav, ktoré pretrvali dodnes, akými sú Strojárenský veľtrh v Brne, Agrokomplex Nitra, boli organizované špeciálne podujatia zamerané na vynálezcovskú činnosť, napr. Invex, ktoré sa konalo tiež v Brne. O vynálezcovskom hnutí vo VÚMA natočil Ústav pre vynálezy a objavy v Prahe film s rozhovormi s vynálezcami z VÚMA, ktorý je nepochybne uložený v archíve ÚPV ČR, nástupcu Ústavu pre vynálezy a objavy v Prahe.

Pán Šmátrala odišiel do dôchodku v roku 1994. Jeho odchodom oddelenie patentov vo VÚMA zaniklo. Nastala nekontrolovateľná situácia; výskumný ústav sa rozpadol na viacero menších jednotiek a firiem, ktoré prešli do rúk zahraničných vlastníkov. Všetka patentová dokumentácia bola zničená, kus práce a intelektu našich tvorivých pracovníkov nenávratne zničený. Zanikla aj patentová ochrana v zahraničí, za ktorú sa v tej dobe platilo „tvrdými“ valutami (v US dolároch). Chýbal systém a najmä financie na udržiavanie chráneného duševného vlastníctva.

V minulosti bolo Slovensko strojárskou veľmocou a hoci pravdepodobne do tej istej rieky už nevstúpime, existujú cesty, ako na túto tradíciu nadviazať v nových podmienkach. Podľa slov pána Ing. Pavlíka, ktorý samostatne podnikal v oblasti priemyselného dizajnu, štát by mal podporovať malých a stredných slovenských podnikateľov, ktorí vyrábajú slovenské výrobky.

Reálna, nielen deklarovaná podpora by smerovala na spoluprácu so školami, inovácie a ochranu duševného vlastníctva. Takým spôsobom by bolo možné oživiť spoluprácu medzi akademickou a podnikateľskou sférou.

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK