Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Ochrana československých vynálezov a priemyselných vzorov v zahraničí

30. 10. 2015

Prihlasovanie do zahraničia v časoch pred nástupom trhovej ekonomiky nebola jednoduchá záležitosť. Bolo potrebné splniť mnoho podmienok, vybaviť niekoľko úradných súhlasov. Celá táto oblasť bola úzko spojená s československými záujmami v zahraničí. Rozširovala sa vtedy vedecko-technická spolupráca krajín RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) v rámci komplexného programu socialistickej integrácie a už v tom čase sa na celom svete kládol veľký význam na ochranu obchodu prostredníctvom licencií. Ochrana v zahraničí mala zabezpečiť predovšetkým svetovú prioritu výsledkov našej vedy a techniky, súčasne brániť neoprávnenému využívaniu vynálezov a ich napodobovaniu, zabezpečovala ochranu exportovaných výrobkov a exponátov na výstavách a vytvárala výhodné podmienky na predaj licencií.

Svoje vynálezy si v zahraničí chránili kapitalistické aj socialistické štáty. Prihlasovaním československých vynálezov do kapitalistických štátov sa predovšetkým sledoval cieľ zvýšiť schopnosť našich výrobkov súťažiť na zahraničných trhoch, a vytvoriť tak predpoklady pre aktívnu licenčnú politiku. Vo vzťahu ku krajinám RVHP (Albánsko, Bulharsko, Maďarsko, Mongolsko, Kuba, Nemecká demokratická republika, Poľsko, Rumunsko, Vietnam, Zväz sovietskych socialistických republík ZSSR, v súčasnosti Ruská federácia) sa ochrana našich vynálezov uskutočňovala aj v súvislosti s predpokladaným predkladaním technickej dokumentácie, čo slúžilo zároveň k rýchlej výmene informácií o technických novinkách. Veľmi často sa medzi týmito štátmi uzatvárali zmluvy o vzájomnom uznávaní (prieskum a rešerš), čo urýchlilo konanie o prihláškach. Takáto zmluva bola uzatvorená aj medzi bývalým ZSSR a ČSSR.

Československo podávalo v zahraničí asi 1 000 prihlášok ročne; napr. k 1. 1. 1979 bolo v zahraničí udržiavaných asi 13 000 vynálezov, ktorým bola ochrana už udelená alebo ktoré boli k ochrane prihlásené. Hlavné zásady na zaistenie zahraničnej ochrany československých vynálezov vyplývali v podstate zo zákona č. 84/1972 Zb. a z vykonávacieho predpisu - vyhlášky Úradu pre vynálezy a objavy č. 107/1972 Zb. Podľa nich mohol byť do zahraničia prihlásený vynález vytvorený v Československu alebo československým občanom v zahraničí až po podaní prihlášky v Československu. Sledovalo sa tým zaistenie domácej priority. Podmienkou bol súhlas Úradu pre vynálezy a objavy.

Návrh na prihlásenie vynálezu alebo priemyselného vzoru do zahraničia mohla podať organizácia (správca vynálezu) alebo autor, prípadne jeho dedič na Úrad pre vynálezy a objavy. Návrh musel obsahovať, okrem iného, technicko-ekonomické zdôvodnenie a požadovaný rozsah zahraničnej ochrany s odôvodnením pre každý jednotlivý štát. V návrhu muselo byť uvedené, kto ponesie náklady spojené so zahraničnou ochranou. Ďalej museli byť pripojené stanoviská nadriadeného orgánu, nadriadeného ústredného orgánu (ministerstva), ako aj orgánu, do ktorého odboru pôsobnosti predmet vynálezu spadá. V prípade, že išlo o vývozné dôvody, predkladalo sa aj vyjadrenie príslušného podniku zahraničného obchodu. Vlastné schvaľovacie konanie - prihlasovanie aj zrušenie zahraničnej ochrany – vykonával Úrad pre vynálezy a objavy v spolupráci s Komisiou pre zabezpečovanie zahraničnej ochrany československých vynálezov a priemyselných vzorov. Táto komisia bola vytvorená ako pomocný orgán Úradu pre vynálezy a objavy. Členmi komisie boli zástupcovia vybraných rezortov, zástupcovia ministerstva národnej obrany, podnik zahraničného obchodu Polytechna a zástupcovia organizácie, ktorá bola oprávnená sprostredkovať prihlásenie československých vynálezov a priemyselných vzorov v zahraničí. V tom čase to bol UTRIN (Ústav technického rozvoja a informácií, Praha). Všetci členovia komisie sa vyjadrovali ku každému prípadu; jednotliví zástupcovia rezortov predkladali stanoviská k prípadom, ktoré im gesčne patrili, UTRIN sledoval prípady z hľadiská čerpania devízového fondu a Polytechna posudzovala návrhy z hľadiska možnosti licenčného využitia a súčasne mala príležitosť nadväzovať kontakty s prihlasovateľmi, hlavne v otázkach odovzdania podkladov pre akvizičnú a ponukovú činnosť.

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK