Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Hospodárske záväzky

29. 10. 2015

Existencia Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj je jasným dôkazom, aký význam bol kladený na transfer technológií propagovaný pod heslom výskum – vývoj – výroba v období predchádzajúcom trhovej ekonomike. Legislatívny základ vzťahov medzi organizáciami tvoril Hospodárky zákonník č. 109/1964, ktorý prešiel viacerými úpravami, naposledy v roku 1990. Napokon bol zrušený a 5. 11. 1991 nahradený novým zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom v znení zmien, ktorý platí dodnes.

Pôvodný Hospodársky zákonník z roku 1964 v novelizovanom znení platnom od 1. 1. 1983 do 30. 6. 1988 obsahoval časti pôvodne upravené Vyhláškou 35/1975 Z. z. Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky z 9. 4. 1975 o hospodárskych záväzkoch vo výskume a vývoji, ktorá bola v platnosti od 1. 5. 1975 do 31. 12. 1982. Vyhláška bola  zrušená a jej časti prevzaté do zákona 165/1982 (v platnosti od 1. 1. 1983 – 31 .12. 1991), ktorým sa doplnil Hospodársky zákonník.

Podľa Hospodárskeho zákonníka spoluprácu medzi organizáciami, medzi orgánmi hospodárskeho riadenia, prípadne medzi oboma typmi organizácií mali zabezpečovať hospodárske záväzky, predovšetkým na plnenie úloh vyplývajúcich zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, a hospodárske záväzky medzi organizáciami. Hospodárske záväzky vznikali najčastejšie z hospodárskych zmlúv, ktoré boli dôležitým nástrojom organizácie, konkretizácie a zabezpečovania vzájomnej spolupráce organizácií pri plnení plánovaných úloh. Rokovanie o nich bolo významnou súčasťou plánovacích prác. Pri vzájomnej spolupráci organizácií sa nesmeli uplatňovať rezortné, podnikové alebo miestne záujmy na úkor celospoločenských. Úlohy plánované na uspokojenie potrieb národného hospodárstva mali byť plnené s najväčšou možnou úsporou spoločenskej práce. Za neplnenie svojich povinností, najmä záväzkov z hospodárskych zmlúv, boli organizácie majetkovo zodpovedné.
Povinnosť organizácie uzavrieť hospodársku zmluvu vznikala na základe Plánovacieho aktu. Bolo ním plánovacie rozhodnutie vydané oprávneným orgánom, ktoré po dodávateľskej i odberateľskej línii vymedzovalo budúce dodávky výrobkov, prác alebo výkonov medzi organizáciami, prípadne aj ich inú spoluprácu. V ňom muselo byť ustanovené aspoň základné určenie predmetu a obdobie plnenia jednej organizácie voči druhej a spravidla bolo vydávané na ročné alebo viacročné obdobie. Plánovacím aktom bola úloha štátneho plánu a jej rozpis, opatrenie vlády ustanovujúce úlohy na zabezpečenie naliehavých spoločenských potrieb a ďalšie druhy plánovacích rozhodnutí.
Podobne, ako iné hospodárske záväzky, aj hospodárske záväzky na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja (8. časť Hospodárskeho zákonníka) vznikali uzavretím hospodárskych zmlúv. Účastníkmi zmluvných vzťahov boli riešiteľ, zadávateľ, realizátor a užívateľ. V pozícii riešiteľa bola organizácia, ktorá úlohu riešila, zadávateľom bola organizácia, ktorá riešenie úlohy objednávala alebo orgán, ktorý riešenie úlohy ukladal. Organizácia, ktorá zavádzala výsledok do výroby alebo do inej spoločenskej praxe, bola v postavení realizátora prípadne ďalšieho realizátora. Užívateľom bola organizácia alebo orgán, ktorý výsledok využíval. Právo nakladať s výsledkom mal obvykle riešiteľ. Rozlišovali sa dva typy hospodárskych záväzkov: na vykonávanie vedecko-technických prác a na využívanie výsledkov vedecko-technických prác.

Na vykonávanie vedecko-technických prác (t. j. na riešenie úlohy plánu rozvoja vedy a techniky alebo jeho časti alebo na vykonávanie iných prác výskumného a vývojového charakteru na prípravu úlohy plánu rozvoja vedy a techniky alebo inak nutných prác pre rozvoj vedy a techniky) sa uzavierali tri typy zmlúv:

1. Zmluva o vykonávaní výskumných prác. Ňou sa riešiteľ zaviazal vyriešiť výskumnú úlohu a výsledok odovzdať v dohodnutom čase zadávateľovi. Ten sa zaviazal spolupracovať dohodnutým spôsobom, prevziať výsledok a zaplatiť zaň. Návrh zmluvy o vykonávaní vedecko-technických prác predkladal riešiteľ najneskoršie do 2 mesiacov od vzniku povinnosti uzavrieť zmluvu a zadávateľ bol povinný vyjadriť sa k návrhu najneskôr do 2 mesiacov od jeho odoslania.

2. Zmluva o vývoji nového výrobku. Riešiteľ sa touto zmluvou zaviazal vyvinúť nový výrobok a výsledok odovzdať v dohodnutom čase zadávateľovi. Ten sa zaviazal spolupracovať dohodnutým spôsobom, prevziať výsledok a zaplatiť zaň. V zmluve bolo uvedené, či záväzkom riešiteľa bolo len spracovanie dokumentácie, alebo aj dodanie prototypu alebo unikátu. Ak nebolo dohodnuté inak, záväzkom riešiteľa je len spracovanie dokumentácie. Reklamáciu bolo možné uplatniť do 5 rokov od splnenia dodávky. Výnimkou boli reklamácie vád prototypov alebo unikátov, kde reklamačná lehota bola 18 mesiacov od dodania.

3. Zmluva o vývoji novej technológie. Riešiteľ sa ňou zaviazal vyvinúť novú technológiu výrobného alebo iného procesu a výsledok odovzdať v dohodnutom čase zadávateľovi. Ten sa zaviazal spolupracovať dohodnutým spôsobom, prevziať výsledok a zaplatiť zaň. Zmluvne bolo dohodnuté, či záväzkom riešiteľa bolo len spracovanie dokumentácie, alebo aj vyriešenej novej technológie, alebo aj vývoj nového výrobku, alebo aj vývoj zariadenia a jeho dodávka. Ak nebolo dohodnuté inak, záväzkom riešiteľa bolo len spracovanie dokumentácie. Ak sa zmluvou zabezpečoval vývoj novej technológie pre pripravovanú stavbu, zadávateľ bol povinný prerokovať návrh zmluvy s generálnym projektantom a prípadne aj s ďalšími organizáciami ako potenciálnymi účastníkmi výstavby.

Ak záväzkom bolo súčasne vykonanie výskumných prác a vývoj nového výrobku alebo nová technológia, uzavierala sa len jedna zmluva. Riešiteľ mal povinnosť v určených lehotách a parametroch riešiť úlohu tvorivo, na úrovni najnovších poznatkov a metód vedy a techniky, s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu ekonomickú efektívnosť výsledku riešenia úlohy pri súčasnom dodržaní požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci a na ochranu životného prostredia. Bol povinný vypracovať odôvodnený návrh na zmenu záväzku alebo jeho zrušenie a urýchlene ho prerokovať so zadávateľom v prípade, ak zistil možnosť rýchlejšieho alebo efektívnejšieho postupu prác vzhľadom na určené ciele alebo ak zistil nevyhnutnosť zvýšenia alebo zníženia nákladov, rozšírenia, obmedzenia alebo zastavenia prác, prípadne iných závažnejších zmien, ktoré mali vplyv na základné parametre alebo ciele úlohy, alebo ak zistil nemožnosť dosiahnuť dohodnutý cieľ. Riešiteľ tiež niesol zodpovednosť za porušenie priemyselných, autorských a iných obdobných práv.
Povinnosťami zadávateľa bolo iniciatívne spolupracovať v dohodnutom rozsahu na zabezpečení cieľov uvedených v zmluve a poskytovať riešiteľovi dojednané plnenia, predložiť riešiteľovi návrh na zmenu záväzku a úlohy, ak došlo k zmene podmienok využitia výsledku oproti predpokladom, na žiadosť poskytnúť riešiteľovi informácie o hospodárskych prínosoch realizovaného výsledku a vyvinúť úsilie, aby sa výsledky vyriešenej úlohy v čo najkratšom čase začali využívať vo výrobe alebo v inej spoločenskej praxi.
Z hľadiska transferu technológií medzi ostatnými náležitosťami zmluva o vedecko-technických prácach vymedzovala spôsob odovzdania a posudzovania dosiahnutého výsledku a jeho kontroly a lehotu začatia preberacieho konania, spôsob vykonania skúšok, prípadne zabezpečenie postupu a spolupráce organizácií pri osvojení výroby (t. j. transfer vedomostí), podmienky ochrany a využívania priemyselných, autorských a iných obdobných práv, rozsah a spôsob utajenia a či a ako sa umožnila kontrola kvality rozširovaného výsledku, prípadne ako sa rozširovaný výsledok označil.

Odovzdávanie a prebranie výsledku podľa zmlúv o vedecko-technických prácach prebiehali na základe zápisnice. Tá obsahovala najmä vyhodnotenie riešenia úlohy, súpis zistených vád a dohodu o opatreniach a termínoch na ich odstránenie alebo ak nedošlo k dohode, stanoviská organizácií.
Riešiteľ mal právo žiadať, aby zadávateľ uzavrel s rozhodujúcimi užívateľmi zmluvy o zabezpečení realizácie a využitia výsledkov výskumu a vývoja. Bol oprávnený požadovať, aby s ním boli návrhy týchto zmlúv vopred prerokované alebo sa na rokovaniach o nich zúčastnil a aby tieto zmluvy obsahovali jeho odôvodnené požiadavky. Riešiteľ mal právo žiadať od zadávateľa, ktorý nebol realizátorom, aby sa zaviazal, že do primeraného času zabezpečí prevod príslušných práv a povinností zo zmluvy na realizátora.

Ak k uzavretiu zmlúv s rozhodujúcimi užívateľmi nedošlo alebo ak pri ich uzavieraní neboli rešpektované odôvodnené požiadavky riešiteľa, riešiteľ mal právo požadovať zodpovedajúce zmeny alebo zrušenie záväzkov, ak taký postup bol hospodársky účelný. Zadávateľ bol v týchto prípadoch povinný poskytnúť riešiteľovi úhradu.

Na využívanie výsledkov vedecko-technických prác, čiže na zavádzanie výsledkov riešenia úloh do výroby alebo inej spoločenskej praxe, resp. súčasným jazykom vyjadrené, na realizáciu komercializačnej fázy transferu technológií, sa uzavierali dva typy zmlúv:

1. Zmluva o zabezpečení realizácie a využitia výsledkov výskumu a vývoja. Realizátor a užívateľ sa zaviazali na spoluprácu na úspešné dokončenie riešenia úloh a na prípravu a splnenie plánovanej realizácie a na využitie výsledku. Zaviazali sa tiež, že po úspešnom skončení riešenia úlohy uzavrú zmluvy o dodávkach na zabezpečenie využitia výsledku alebo zabezpečia uzavretie zmlúv s ďalšími organizáciami. Účastníkom zmluvy mohol byť aj riešiteľ. Návrh tejto zmluvy predkladal realizátor a užívateľ bol povinný vyjadriť sa k nemu najneskôr do 2 mesiacov. Organizácie mali povinnosť postupovať tak, aby sa zmluva uzavrela ešte pred začatím vývoja nových výrobkov. Zmluva musela obsahovať najmä predpoklady, rozsah dodávok a časové lehoty, kedy boli organizácie povinné uzavierať zmluvy, ktorými mali zabezpečiť využitie výsledku, a záväzky na časovo a vecne vymedzenú spoluprácu na úspešné dokončenie riešenia úlohy a na splnenie plánovanej realizácie výsledku. Predmetom spolupráce obvykle bolo spresňovanie technických, ekonomických alebo technologických parametrov a predpokladaných účinkov, určenie minimálnej technicky únosnej a maximálne možnej sériovosti, spracovanie obchodnej a technickej dokumentácie, propagačných materiálov, vlastná propagácia a riešenie technických otázok využitia, riešenie podrobných technických výrobných otázok, dizajnu, obalov, spôsobu prepravy, prerokúvanie stavu realizácie výsledku a výsledkov prieskumu trhu v určených lehotách, účasť na poloprevádzkovom overovaní, skúšobnej prevádzke, osvojovaní výroby a informácie o stave prerokúvania návrhu veľkoobchodnej ceny. Práva a povinnosti riešiteľa ako účastníka zmluvy museli byť v zmluve vymedzené samostatne. V prípade, ak technické, ekonomické, technologické alebo iné parametre nedosahovali požadovanú úroveň alebo nebola poskytnutá spolupráca, čo nepriaznivo ovplyvnilo využitie výsledku, strany sa mohli dohodnúť na zmene, prípadne až zrušení zmluvy. Organizácie si tiež mali právo vymáhať penále, ak nedošlo k predpokladanému využitiu výsledku alebo neboli uzavreté zmluvy o dodávke. Rovnako však mohli od penále čiastočne alebo úplne upustiť.

2. Zmluva o opätovnej realizácii výsledkov výskumu a vývoja. Organizácia oprávnená nakladať s výsledkom sa ňou zaviazala umožniť ďalším realizátorom úplné alebo čiastočné využitie výsledku. Ďalší realizátor sa zaviazal výsledok využívať dohodnutým spôsobom a za využívanie zaplatiť. Organizácia mala právo odmietnuť uzavrieť zmluvu s ďalším realizátorom len v prípade ochrany štátneho alebo hospodárskeho tajomstva alebo v prípade práva prvého realizátora na výlučné využitie. Návrh zmluvy o opätovnej realizácii výsledkov výskumu a vývoja predkladal ďalší realizátor. Organizácia oprávnená nakladať s výsledkom bola povinná vyjadriť sa k návrhu. Zmluva obsahovala údaje o spôsobe opätovného využitia výsledku a údaje o spôsobe a čase odovzdania podkladov umožňujúcich opätovné využitie výsledku.

Ďalej obvykle obsahovala aj dohodu o odbornej pomoci organizácie oprávnenej nakladať s výsledkom pri opätovnej realizácii výsledku a odovzdávaní skúseností z jeho predchádzajúcich realizácií, dohodu o tom, v akých prípadoch je možné výsledok použiť v pozmenenej forme, dohodu o dobe opätovného využitia, o spôsobe odplaty za opätovné využitie výsledku; spôsob, akým mal ďalší realizátor oznamovať dosiahnutý úžitok organizácii oprávnenej nakladať s výsledkom, možnosť prípadného overenia, údaje o prvom realizátorovi, prípadne o ďalších realizátoroch, ktorým sa už poskytlo  opätovné využitie výsledku, o osobných, osobno-majetkových a majetkových právach tých, ktorí sa na vytvorení výsledku podieľali, prípadne o právach tretích organizácií k vytvorenému výsledku, o výpočte práv a povinností, ktoré vznikali ďalšiemu realizátorovi v súvislosti s opätovnou realizáciou. Organizácie boli povinné postupovať tak, aby neboli dotknuté oprávnené záujmy prvého realizátora, prípadne riešiteľa. Organizácia oprávnená nakladať s výsledkom mala právo požadovať od ďalšieho realizátora v prípade, že opätovnou realizáciou došlo k šíreniu výsledku na vnútornom alebo zahraničnom trhu, aby jej umožnil kontrolu kvality a aby rozširované predmety dohodnutým spôsobom označoval. Mala tiež právo požadovať zrušenie zmluvy, ak ďalší realizátor využíval výsledok v rozpore so zmluvou, ak nedodržal kvalitu výsledku, ak rozširované predmety neoznačoval dohodnutým spôsobom a na odplatu za celý začatý kalendárny rok, v ktorom došlo k zrušeniu zmluvy.

Zmluvné hospodárske záväzky na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja vznikali aj na príkaz orgánu nadriadeného riešiteľskej organizácii. Ten obsahoval náležitosti nutné na vznik zmluvy a vzťah medzi nadriadeným orgánom a  riešiteľskou organizáciou sa riadil ustanoveniami o záväzkoch z hospodárskych zmlúv, prípadne vykonávacím predpisom, ktorý podrobne upravoval jednotlivé druhy zmlúv o vedecko-technických prácach a zmlúv o využívaní výsledkov vedecko-
technických prác a záväzky z príkazov vydávaných nadriadenými orgánmi. Ak nadriadený orgán príkazom založil záväzok  na vývin nového výrobku alebo novej technológie, bol tento orgán povinný zabezpečiť, aby práva a povinnosti z tohto záväzku boli prevedené na realizátora.



Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK