Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

História priemyselno-právnej ochrany

29. 01. 2016

Všetky javy v našom živote majú svoju históriu, niečo, čo bolo predtým – čo sa potom vyvíjalo, prispôsobovalo sa existenčným a spoločenským požiadavkám. A nakoniec – v súčasnosti zastalo na určitom bode. Očakáva sa, že sa ďalej bude vyvíjať – meniť. A taká je aj cesta histórie „ochrany duševného vlastníctva“ ako súčasti transferu technológií.

História priemyselno-právnej ochrany

V duchu cicerovského hesla, že história je učiteľkou života, práve história pomáha pochopiť hlbší význam toho, prečo je potrebné si chrániť výsledky tvorivej činnosti človeka.
Trhové prostredie si vyžaduje, aby výsledky technickej tvorivej práce na úrovni všetkých predmetov priemyselného vlastníctva boli právne chránené. Pôvodca či vlastník alebo oprávnený užívateľ musel na ich vytvorenie vynaložiť nemalé prostriedky, námahu a um, aby dosiahol určité prínosy a zisk. Spoločnosť sa snaží túto otázku vyriešiť tak, že udeľuje vlastníkom týchto riešení časove a územne obmedzený monopol.

Tento princíp sa začal uplatňovať už v minulých storočiach. Vtedajší panovníci a vlády udeľovali tvorcom nových pokrokových riešení za ich vytvorenie a prínos pre spoločnosť monopol na ich výlučné používanie na určitú dobu. Dôvodom bola skutočnosť, aby konkurencia nemohla ich riešenie nezaslúžene a bezplatne využívať a aby sa im vynaložené prostriedky a námaha vyplatili.

Za prvú novodobú vnútroštátnu právnu úpravu vynálezcovského práva je považovaný Benátsky dekrét o ochrane vynálezov na území Benátskej republiky z 19. 3. 1474. Tento právny predpis obsahoval už prvky modernej právnej úpravy vynálezcovského práva. V Anglicku v roku 1624 nadobudol účinnosť „Statute of Monopolies“, ktorý bol koncipovaný ako protimonopolný zákon. Už udelené monopoly vyhlásil za neplatné, avšak vynálezcom na nové vynálezy priznal monopol na 14 rokov.

Obdobie vymedzené rokmi 1790 až 1883 bolo obdobím nástupu národných patentov. Vynálezca mal právo využívať výsledky svojej kreatívnej duševnej činnosti. Ochrana patentom bola založená na výhradne objektívnych podmienkach a územne sa poskytovala v hraniciach príslušného štátu. V tomto období sa o ochrane záujmov „domácich“ vynálezcov v zahraničí ešte neuvažovalo.

Rokom 1983, keď bol uzavretý Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva, sa začalo tretie obdobie v histórii práva pôvodcov vynálezov a toto obdobie trvá dodnes. Je charakterizované zdokonaľovaním vnútroštátnych patentových systémov a súčasne sa vyvíja aj medzinárodný systém patentovej ochrany vynálezov, História Slovenska je spojená s dejinami Habsburskej monarchie, Rakúsko-Uhorska (1867 – 1918), po jej rozpade s dejinami Česko-Slovenska.

16. 1. 1810 – prvý privilegiálny patentový zákon sankcionoval cisár František I. Na udelenie panovníckeho privilégia platili zásady, ktoré dovoľovali udeliť ho na stroje a riešenia z oblasti mechaniky, opatrnejšie z oblasti chémie. Na vynálezy z oblasti poľnohospodárstva nebolo možné privilégiá udeliť. Vynález bol oprávnený využívať iba privilegovaný alebo ten, komu privilegovaný svoje práva odstúpil. Dĺžka platnosti privilégia bola maximálne 10 rokov. Tak bolo napríklad v roku 1817 udelené privilégium na 6 rokov prešporskému vynálezcovi Jozefovi Wagnerovi na nožnice na súkno.

1820 – cisársky patent zaviedol jednotný systém na udeľovanie privilégií na objavy, vynálezy a zlepšenia v priemysle vo
všetkých provinciách. V Uhorsku nadobudol platnosť od r. 1822.

Históri a právnej ochrany

1852 – cisársky patent na ochranu vynálezov (František Jozef I.). Bol to nový privilegiálny zákon, ktorý svojím obsahom a charakterom pripomína už dnešné právne predpisy. Zavedené sú pojmy, ako sú podmienky konania, možnosť utajenia, požiadavka na výkresy, splnomocnenie na konanie a pod.

1858 – cisársky patent č. 230/1858 r. z. – zákon o ochrane živnostenských známok a iných označení.

cisársky patent č. 237/1858 r. z. o ochrane vzoriek a modelov pre priemyselné výrobky.

1890 – uhorský zákonný článok II o ochrane ochranných známok.

1895 – uhorský zákon o vynálezcovských patentoch, ktorý platil na území Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny.

(Podkarpatská Rus).

1897 – rakúsky patentový zákon č. 30/1897, ktorý platil na území Čiech, Moravy a Sliezska.

Táto nejednotnosť bola ukončená vydaním zákona č. 305/1919 Zb. Išlo pritom o čiastočnú novelizáciu rakúskeho patentového zákona č. 30/1897 r. z. a jeho rozšírenie aj na územie Slovenska. Platnosť uhorského zákona bola pre územie Československa zrušená. Podľa tohto zákona sa na vynálezy udeľovali patenty. Patenty sa nemohli udeľovať na potraviny, liečivá, dezinfekčné prostriedky a chemicky vyrobené látky. Patent sa mohol udeliť aj právnickým osobám, čo využilo mnoho prihlasovateľov.

Vznikom Československého štátu v roku 1918 sa začala nová etapa v oblasti ochrany duševného vlastníctva na našom území. Československá republika bola v dobe svojho vzniku rozvinutým priemyselným štátom. Po zaniknutej rakúskouhorskej monarchii prevzala pätinu územia so štvrtinou obyvateľstva a takmer dve tretiny pôvodnej priemyselnej kapacity. Podiel českých a slovenských pôvodcov na počte patentových prihlášok podávaných na vtedajších patentových úradoch (viedenskom a peštianskom) v tomto období bol veľmi významný a plne odpovedal rozvoju priemyslu na našom území. Ako zaujímavosť je možné uviesť fakt, že rakúsky patent č. 1 bol udelený českej firme z Brna, uhorský patent z roku 1912, patriaci Ludwigovi Sachsovi z Bratislavy na „Spôsob na opätovné získanie starej gumy“, patentový úrad ČSR previedol ako patent pod číslom 619.

Tvorivá schopnosť a iniciatíva slovenských vynálezcov bola významným faktorom úspešného rozvoja nášho hospodárstva, čo predstavovalo dobrú východiskovú pozíciu pre ďalší rozvoj priemyselného vlastníctva. K tomu bolo potrebné čo najrýchlejšie pripraviť vhodné podmienky aj zo strany novej štátnej správy. Týkalo sa to hlavne legislatívy, kde bol prijatý zákon č. 305 zo dňa 27. 5. 1919, ktorý sa týkal dočasných opatrení na ochranu vynálezov. Tento zákon bol len mierne upravenou verziou ríšskeho zákona 305/1897. Podľa neho bol v júni 1919 zriadený Patentový úrad so sídlom v Prahe. Predmetom činnosti tohto úradu až do r. 1952 bola iba ochrana technických riešení vynálezom. Súčasťou zákona bola aj profesia patentového zástupcu, ktorý po preskúšaní komisiou Patentového úradu zložil prísahu a mohol zastupovať prihlasovateľa vo veciach patentových formou živnostníka. Súčasne s Patentovým úradom bol zriadený aj Patentový súd so sídlom v Prahe. Ten slúžil ako odvolacia inštancia proti konečným rozhodnutiam úradu.

Prvé obdobie činnosti Patentového úradu bolo poznamenané problémami súvisiacimi s vhodnými priestormi a vybavením úradu a hlavne nedostatkom domácich odborníkov. Aj vzhľadom na tieto zložité podmienky začal novovzniknutý úrad v obmedzenom personálnom obsadení plniť svoju úlohu jednak z hľadiska ochrany výsledkov tvorivej práce, ako aj pri vytváraní vhodných podmienok v oblasti medzinárodnej spolupráce. Za krátku dobu sa podarilo vyškoliť nových pracovníkov, ktorí postupne zvládali pomerne veľký nárast prihlášok vynálezu. Do konca roku 1919 dostal úrad viac ako 3 000 patentových prihlášok a udelil takmer 900 patentov. Za prvých 10 rokov činnosti úradu bolo podaných asi 90 000 patentových prihlášok a udelených takmer 40 000.

V roku 1919 boli vydané aj ďalšie zákony – v prechodnom období - o ochranných známkach a priemyselných vzoroch  č. 471/1919 Zb., o dočasných opatreniach k ochranným známkam a zákon č. 469/1919 Zb. o dočasných, predbežných opatreniach k ochrane vzoriek.

Významnou udalosťou v roku 1919 bolo aj pristúpenie Československej republiky k Parížskemu úniovému dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva.

V 30. rokoch minulého storočia, hlavne po roku 1934, sa činnosť Patentového úradu veľmi dobre rozvíjala. Postupne došlo k personálnej aj organizačnej stabilizácii inštitúcie, vzniklo oddelenie prihláškové, sťažnostné a zrušovacie, sústavne sa rozširoval aj fond patentovej knižnice. Československo patrilo v tejto dobe v oblasti ochrany priemyselného vlastníctva medzi popredné európske štáty.

V období Slovenského štátu od r. 1939 zostávali v platnosti doterajšie predpisy podľa zákona č. 30/1897 r. z. v znení jeho noviel. Na úseku ochrany formou patentu pôsobilo Ministerstvo hospodárstva. V roku 1942 bol zriadený Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva pri Ministerstve hospodárstva v Bratislave, do pôsobnosti ktorého patrili aj činnosti týkajúce sa živnostenského duševného vlastníctva. Išlo hlavne o vynálezy, ochranné známky, vzorky, obchodné mená a firmy, pôvod tovaru, potlačovanie nekalej súťaže a hospodárskeho vyzvedačstva, podporu technického výskumníctva. Vydával sa úradný periodický časopis opisov a výkresov udelených patentov.

Na tých územiach Slovenska, ktoré boli pričlenené k Maďarsku, platil počas ich pričlenenia uhorský zákon o vynálezcovských patentoch z roku 1895. Na tieto územia bola tiež rozšírená platnosť maďarských patentov.

Ešte niekoľko rokov po druhej svetovej vojne (1939 – 1945) ostávali na Slovensku v platnosti patenty udelené pred 14. marcom 1938 Patentovým úradom v Prahe, aj patenty udelené bratislavským Úradom na ochranu živnostenského vlastníctva. Pre povojnový stav bolo charakteristické aj to, že v súvislosti s konfiškáciou a znárodnením na základe dekrétov prezidenta republiky sa značná časť práv súvisiacich s duševným vlastníctvom stala majetkom štátu.

V roku 1952 bol zrušený Úrad na ochranu živnostenského vlastníctva v Bratislave a aj Patentový úrad v Prahe a zákonom č. 6/1952 Zb. bol vytvorený Úrad pre vynálezy a zlepšovacie námety so sídlom v Prahe s celoštátnou pôsobnosťou. V tomto období bola evidentná snaha zákonodarcu uplatniť v tejto oblasti socialistické princípy v tejto oblasti. Prejavilo sa to napr. zavedením nového inštitútu „vynález ponúknutý štátu“. Ako ďalší príklad socialistického princípu bol aj jeden z dôvodov na zaniknutie patentu, a to „ak sa zneužíva na ujmu celku“.

Nedostatky tohto zákona boli odstránené zákonom č. 34/1957 Zb., ktorý zaviedol aj nové inštitúty: objav, vynález odovzdaný štátu a zlepšovací návrh. Išlo o prvú československú úpravu objavov. V roku 1957 sa ústredným orgánom pre vynálezy, objavy, zlepšovacie návrhy a normalizáciu stal Štátny úrad pre vynálezy a normalizáciu v Prahe. Súčasne sa v Bratislave vytvorila jeho pobočka v Bratislave. O dva roky neskôr sa tento úrad rozdelil na dva samostatné úrady a pre oblasť priemyselného vlastníctva bol určený Úrad pre patenty a vynálezy.

V súvislosti s vytvorením federálneho usporiadania Československa v roku 1968 sa pre Slovensko vytvorila prvá väčšia príležitosť na rozvoj samostatného pracoviska. V roku 1972 sa zriadil samostatný útvar v Bratislave, kde pracovalo asi 20 pracovníkov. Vykonával sa prieskum prihlášok vynálezov z odborov, ktoré kopírovali zloženie vtedajšieho priemyslu na Slovensku, ďalej správa vynálezov, realizácia, tematické úlohy, patentové informácie.

Podstatnú zmenu v oblasti ochrany priemyselného vlastníctva priniesol až zákon 84/1972 Zb. Tvorba zákona vychádzala zo snahy jednotne kodifikovať práva súvisiace s technickou tvorivou činnosťou a pritom unifikovať predpisy socialistických krajín. Vznikol nový pojem „autorské osvedčenie“. Ochrana vynálezu autorským osvedčením bola bezplatná a časovo neohraničená.

obrázok 2

obrázok 3

Kľúčové slová:
patenty, úžitkové vzory

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK