Stratégia ochrany duševného vlastníctva podniku

07. 09. 2015

Mgr. Lívia Paškalová
Vedúca oddelenia informačnej podpory transferu technológií
livia.paskalova@cvtisr.sk

Primárnym cieľom podnikania je vždy generovanie  zisku. Podniky s funkčným inovačným procesom sú spravidla úspešnejšie, majú lepšie predpoklady na presadenie sa na trhu a dosahovanie vyšších ziskov. Dokážu prinášať inovatívne riešenia, ktoré im poskytnú konkurenčnú výhodu a zabezpečia silnú pozíciu na trhu, pričom majú vyšší potenciál trvale si ju udržať. Ak podnikateľ nemá záujem zostať v zóne šedého priemeru a nechce sa iba doťahovať na úroveň konkurencie, musí nevyhnutne venovať inováciám patričnú pozornosť.

Pri výbere konkrétneho typu priemyselno-právnej ochrany je nevyhnutné zvážiť viacero faktorov, ako sú predpokladaná dĺžka uplatniteľnosti konkrétneho technického riešenia, respektíve vynálezu  na trhu,  finančné náklady spojené s priemyselno-právnou ochranou, dĺžka konania o prihláške odo dňa jej podania až po registráciu práv, veľkosť požadovaného územného rozsahu ochrany, ako i finančné možnosti samotného pôvodcu.

Pokiaľ ide o dĺžku uplatniteľnosti riešenia na trhu, je na pôvodcovi, aby dôsledne zvážil, či ide o prelomové riešenie, ktoré môže pomerne zásadným spôsobom ovplyvniť konkrétnu oblasť techniky, alebo ide o technické riešenie menšieho významu, prípadne o oblasť, pre ktorú je charakteristický prudký vývoj nových technológií (napr. oblasť elektrotechniky, stavebníctva a pod.). Kým patentová ochrana za podmienky úhrady každoročných udržiavacích poplatkov môže trvať najviac 20 rokov, ochrana úžitkovým vzorom má hornú hranicu trvania 10 rokov.  Finančné náklady na tieto typy priemyselno-právnej ochrany sú pomerne rozdielne. Kým správne poplatky za patentovú ochranu predstavujú za desať rokov 1 250 EUR, pri zapísanom úžitkovom vzore je to  730 EUR. Platí tiež, že poplatky na patentovú ochranu kontinuálne narastajú, preto udržiavanie patentu v platnosti po dobu 20 rokov stojí pôvodcu cca 5 400 EUR. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pôvodca si môže výšku poplatkov znížiť na polovicu za predpokladu, že úrad požiada o tzv. zverejnenie ponuky licencie. Toto však pôvodcu zaväzuje k tomu,  aby svoj vynález záujemcovi o licenciu za primeranú cenu v budúcnosti i poskytol.

V súvislosti s dĺžkou konania a s požadovaným územným rozsahom priemyselno-právnej ochrany je potrebné poznamenať, že nielen dĺžka, ale i samotný charakter konania je odlišný. Napríklad ochranu úžitkovým vzorom nepoznajú a neumožňujú všetky krajiny (napr. USA). Zatiaľ čo súčasťou konania o patentovej prihláške je úplný prieskum, v prípade konania o prihláške úžitkového vzoru sa uplatňuje registračný princíp, ktorý dáva majiteľovi zapísaného úžitkového vzoru podstatne menšiu právnu istotu. V tomto prípade totiž úrad skúma iba formálne znaky prihlášky a nie novosť riešenia. Priemerná dĺžka konania o patentovej prihláške je preto 4 – 6 rokov a pri úžitkovom vzore iba 1 - 2 roky. Je tiež potrebné zdôrazniť, že právo priority pôvodca získava dňom podania prihlášky, a preto môže svoje riešenie verejne prezentovať a využívať už od tohto momentu (zverejnenie pred podaním prihlášky je prekážkou patentovateľnosti vynálezu a zverejnenie v lehote dlhšej ako 6 mesiacov pred podaním prihlášky úžitkového vzoru je prekážkou jeho zápisu).

Mimoriadne dôležitý je výber stratégie ochrany pokiaľ ide o jej územné vymedzenie. Pôvodca  si musí s ohľadom na vysoké finančné náklady priemyselno-právnej ochrany najmä na nadnárodnej úrovni dôkladne zvážiť, ktoré štáty sú pre neho relevantné. Malo by ísť o štáty, kde nielen aktuálne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, ale i štáty, o ktoré ju v budúcnosti môže rozšíriť, prípadne kde môže svoje riešenie úspešne licencovať. Pôvodca má možnosť rozhodnúť sa, že v prvom kroku podá finančne pomerne nenáročnú národnú prihlášku a požiadať o jej úplný prieskum, aby získal väčšiu istotu, že jeho riešenie je celosvetovo nové a patentová ochrana mu bude udelená. Následne v lehote 12 mesiacov môže podať medzinárodnú prihlášku spojenú s vyššími poplatkami, pričom vznik práva priority sa viaže ku dňu podania národnej prihlášky.

V prípade medzinárodnej úrovne ochrany sa pôvodca môže rozhodnúť pre podanie európskej patentovej prihlášky, pričom Európsky patentový dohovor v súčasnosti zahŕňa 38 štátov, alebo pre podanie PCT prihlášky, ktorá v súčasnosti zahŕňa 148 štátov. Zatiaľ čo pri európskom patente prechádza už vydaná patentová listina validáciou v jednotlivých štátoch, v prípade PCT prihlášky je potrebné počítať s tzv. prechodom do národných fáz, ktorý je finančne najnáročnejší.

Pokiaľ ide o ochranné známky a význam ich zápisu, tento si môžeme najlepšie priblížiť prostredníctvom vyčíslenia odhadovanej hodnoty TOP 10 značiek sveta. V roku 2014  mala podľa odhadov Forbesu najvyššiu hodnotu značka Apple, a to 124 mld. dolárov, za ňou nasledovala značka Microsoft  so 63 mld. dolárov a značka Google odhadovaná na takmer 57 mld. dolárov. Zo slovenských značiek Forbes udelil prvé tri priečky bankám, a to Slovenskej sporiteľni (s odhadovanou trhovou hodnotou okolo 200 mil. EUR) a ďalej Všeobecnej úverovej banke a Tatrabanke (obe s hodnotou okolo 150 mil. EUR). Do prvej deviatky boli ďalej zaradené značky ESET, Slovnaft, Matador, Zlatý bažant, Rajec a Sygic.

Dôležité je tiež vedieť, že existujú viaceré typy ochranných známok. Podľa toho, ako ochranná známka vyzerá, rozlišujeme známky slovné alebo obrazové. Prihlasovateľ má možnosť rozhodnúť sa i pre tzv. kombinovaný typ známky.  Prednosťou kombinovaného typu známky je, že verejnosť (spotrebiteľ) sa naučí známku rozpoznávať nielen podľa jej slovného názvu, ale súčasne vníma i jej obrazovú podobu. Známka teda získava  podstatne viac špecifických znakov, ktoré ju robia lepšie a rýchlejšie rozpoznateľnou. Prihlasovateľ má tiež možnosť rozhodnúť sa pre osobitný typ trojrozmernej známky. Ďalším faktorom výrazne ovplyvňujúcim rozlišujúcu schopnosť známky je jej farebnosť. Prihlasovateľ má možnosť rozhodnúť sa medzi čiernou alebo farebnou známkou, a to jednofarebnou alebo známkou kombinovanou z viacerých farieb.

Ďalej sa má prihlasovateľ možnosť rozhodnúť medzi prihlásením známky individuálnej alebo známky kolektívnej. Túto možnosť často využívajú podnikatelia, ktorí si za účelom jednotnej propagácie svojich výrobkov na trhu vytvoria spoločnú známku, ktorou následne môže každý z členov združenia označovať svoje tovary alebo služby.

Zaujímavosťou je, že dnešná legislatíva v niektorých krajinách (napr. USA) umožňuje i zápis známok nevnímateľných zrakom. Medzi tieto typy známok patria zvukové označenia (napr. „NOKIATUNE“), chuťové (napr. „vôňa žuvačky“ ) alebo hmatové, teda označenia štruktúry.

Prihlasovateľ tiež musí dávať pozor, aby sa vyhol prekážkam zápisu ochrannej známky do registra. Okrem základných dôvodov odmietnutia, ako je rozpor s verejným poriadkom, nesúlad s osobitnými právnymi predpismi či rozpor s ochranou podľa medzinárodného dohovoru, ide o nedostatok rozlišovacej schopnosti, označenia používané v bežnom styku alebo vyjadrujúce druh, kvalitu, množstvo či čas. Zápis nie je možný tiež v prípade, ak má byť známka tvorená iba tvarom výrobku. Pri zemepisnom označení alebo označení pôvodu nesmie prihlasovateľ zavádzať, takéto označenie musí vždy zodpovedať skutočnosti. Celkovo známka nesmie pôsobiť zavádzajúco a vždy sa požaduje pravdivosť označenia a jej prihlásenie v tzv. dobrej viere. Obrazové známky nesmú obsahovať náboženské symboly a erby alebo znaky, ktoré sú predmetom verejného záujmu.

V podmienkach trhového hospodárstva sú ochranné známky hlavným nástrojom na ochranu súťažného postavenia jedného podnikateľa proti druhému a upriamenia pozornosti spotrebiteľa na jeho výrobky, preto je po zápise nevyhnutné dôsledne dbať na ich ďalšie použitie. Zapísanou ochrannou známkou je potrebné označovať iba kvalitné tovary alebo služby a uvádzať ju iba v podobe, v akej je zapísaná v registri. Majiteľ známky by mal v textoch vždy chránené označenie zvýrazniť iným typom písma a doplniť ho o označenie ®, inak môže neúmyselne stratiť právo na ochrannú známku. Ďalšími dôvodmi zrušenia známky okrem tzv. zdruhovenia, sú nepoužívanie známky po dobu dlhšiu ako 5 rokov, porušovanie práv tretích osôb na ochranu osobnosti, porušovanie autorských práv tretích osôb alebo používanie známky nekalosúťažným spôsobom. V týchto prípadoch o zrušení spravidla rozhoduje súd a úrad iba zabezpečí výkon jeho rozhodnutia.

Záverom je potrebné podotknúť, že ochranná doba je vždy 10 rokov a plynie odo dňa podania prihlášky. Opakovane ju možno predlžovať vždy o ďalších 10 rokov. Pokiaľ má prihlasovateľ záujem o medzinárodnú ochranu, potom sa môže rozhodnúť pre podanie ochrannej známky spoločenstva (CTM) na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) so sídlom v Alicante, čím získa ochranu vo všetkých členských štátoch EÚ. Druhú možnosť predstavuje podanie žiadosti prostredníctvom Medzinárodného úradu zriadeného pri Svetovej organizácii duševného vlastníctva (WIPO) so sídlom v Ženeve. V tomto prípade je potrebné, aby  sa žiadateľ obrátil so žiadosťou na náš národný úrad.

 

Uvedenými témami sa zaoberal seminár „Stratégia ochrany duševného vlastníctva podniku, ktorý sa konal 16. 6. 2015 v priestoroch Centra vedecko-technických informácií SR. Organizátorom bolo Stredisko patentových informácií PATLIB, zriadené pri CVTI SR. Cieľom tohto seminára bolo nielen zvýšenie povedomia verejnosti o duševnom vlastníctve, ale krok po kroku účastníkov seminára previesť jednotlivými typmi priemyselno-právnej ochrany a praktickými radami im napomôcť a podporiť ich vo výbere konkrétnej stratégie ochrany ich duševného vlastníctva. Cieľom seminára bolo tiež informovať poslucháčov o poplatkoch spojených s jednotlivými typmi ochrany a podeliť sa s nimi o praktické rady, ako sa vyhnúť najčastejším chybám prihlasovateľov priemyselných práv, ktorých následkom je neudelenie ochrany, respektíve odmietnutie zápisu ich práv do príslušného registra.

Prvou prednášajúcou bola pani Ing. Darina Kyliánová, bývalá predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva SR. Témou jej prednášky bola voľba stratégie ochrany duševného vlastníctva podniku so zameraním na ochranu vynálezov a úžitkových vzorov. Po uvedení do problematiky spočívajúcom v zadefinovaní duševného vlastníctva ako nehmotného majetku spoločnosti, pani Kyliánová zdôraznila potrebu zavedenia cielených inovačných procesov a vytvárania inovatívnych riešení v podnikoch. Účastníkov postupne previedla všetkými podstatnými atribútmi týkajúcimi sa patentovej ochrany a ochrany úžitkovým vzorom a poukázala na základné rozdiely medzi nimi. Na záver zodpovedala početné otázky zo strany publika, týkajúce sa najmä práv pôvodcov, ich porušovania a vhodnej stratégie priemyselno-právnej ochrany v konkrétnych prípadoch.

Po pani Kyliánovej sa slova ujala pani Ing. Zdena Hajnalová, riaditeľka odboru známok a dizajnov Úradu priemyselného vlastníctva SR. Pani Hajnalová svoju prednášku zamerala nielen na definíciu a význam ochranných známok, ale veľmi podrobne sa zaoberala jednotlivými dôvodmi odmietnutia, ktoré plnohodnotne ilustrovala na množstve praktických prípadov, čo publikum mimoriadne ocenilo.

 

Posledným prednášajúcim podujatia bol PhDr. Ľubomír Kucka, odborný rešeršér Strediska patentových informácií PATLIB, zriadenom pri CVTI SR.  Pán Kucka účastníkom podujatia podrobnejšie priblížil služby, ktoré stredisko poskytuje vedeckým pracovníkom a malým a stredným podnikom bezplatne. Týmito službami sú rešeršné služby, medzi ktoré patria rešerš na stav techniky, rešerš na aktivity konkurencie, rešerš na právny stav dokumentov, rešerš na dizajny a rešerš na ochranné známky, ďalej odborné konzultácie a poradenstvo, semináre, školenia a služby špecializovanej študovne strediska. Novou komplexnou službou strediska je prediagnostika priemyselných práv podniku.

Pán Kucka zdôraznil, že práve rešeršné služby strediska môžu výraznou mierou napomôcť k dosahovaniu plnohodnotných výsledkov vo výskume a v inovačných procesoch prebiehajúcich v podnikoch. Dobrá znalosť najnovšieho  stavu techniky je pri týchto aktivitách rozhodujúca, preto je dôležité, aby si výskumníci, inovátori či vývojári zadávali požiadavky na rešeršné služby už v čase pred a následne priebežne počas celého výskumu. Iba touto cestou je možné vyvíjať najmodernejšie technológie, ktoré možno následne úspešne komercializovať, a účinne tak zabrániť skúmaniu vyskúmaného.

Základný rozdiel medzi rešeršou pred a počas výskumu a rešeršou po výskume spočíva v tom, že zatiaľ čo v prvom prípade chce výskumník získať relevantný prehľad o najnovšom stave techniky v ním vybranej oblasti, v druhom prípade si výskumník chce overiť novosť svojho, už existujúceho riešenia a tým predísť zbytočného vynakladaniu finančných prostriedkov na priemyselno-právnu ochranu. Tiež je potrebné mať na zreteli, že využívanie riešenia, ktoré už chránené je, je protiprávne, a to i v prípade, že sa tak deje v dobrej viere (výskumník vynájde riešenie, o ktorom si myslí, že je nové, avšak dôsledne neoverí jeho novosť, a neúmyselne tak porušuje práva tretích osôb). Z takéhoto konania môžu vyplynúť negatívne dôsledky, a to najmä v prípade, ak sa preukáže, že ním bol dosahovaný finančný prospech.

V prípade dizajnov a ochranných známok má rešerš preventívny účinok. Budúci prihlasovateľ si takto má možnosť overiť, či navrhovaný dizajn alebo ochranná známka nie sú už chránené a pracovníci Strediska PATLIB  tiež posúdia, či v danom prípade neexistujú možné dôvody odmietnutia prihlášky.

Pokiaľ ide o prediagnostiku priemyselných práv, výhoda tejto služby spočíva v jej komplexnosti. Objednávateľ služby bezplatne získava podrobný prehľad o jednotlivých technológiách, ktorými disponuje, o  nákladoch na ich priemyselno-právnu ochranu, o možnej stratégii ich ochrany, prehľad o aktivitách konkurencie v danej oblasti, o kolíznych a blízkych riešeniach a podobne. Výsledkom je podrobná záverečná správa.

Na záver mali účastníci možnosť sledovať niekoľko ukážok a typov, ako vyhľadávať v databáze Espacenet a urobiť si tak aspoň základný prehľad o aktuálnom stave techniky vo vybranej oblasti. Pán Kucka súčasne nezabudol publiku zdôrazniť, že pracovníci Strediska PATLIB radi poskytnú odpovede na akékoľvek otázky týkajúce sa priemyselno-právnej ochrany a základné poradenstvo pri voľbe vhodnej stratégie ochrany duševného vlastníctva.

Možno skonštatovať, že i  toto podujatie Strediska PATLIB pri CVTI SR prinieslo jeho účastníkom celý rad praktických informácií z oblasti duševného vlastníctva.  Všetci prednášajúci v tejto oblasti dlhodobo pôsobia a majú rozsiahle skúsenosti, s ktorými sa radi podelili i na tomto seminári. Zostáva iba na účastníkoch, aby získané poznatky v budúcnosti zúročili vo svoj prospech.

 

 

 

Kľúčové slová:
podnikanie, duševné vlastníctvo

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK