Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Metóda TRIZ a obchádzanie patentov

23. 06. 2015

Mgr. Lívia Paškalová
[livia.paskalova@cvtisr.sk]
vedúca oddelenia informačnej podpory transferu technológií

Dňa 26. 3. 2015 sa na pôde CVTI SR konal seminár pod názvom „Metóda TRIZ a obchádzanie patentov“, ktorý usporiadalo Stredisko patentových informácií PATLIB. Prednášajúcim bol Ing. Pavel Jirman, ktorý sa dlhodobo zaoberá uplatňovaním nových metód technickej tvorivosti a venuje sa lektorskej a publikačnej činnosti týkajúcej sa metódy TRIZ. Je spoluzakladateľom PATLIB centra ARID Hradec Králové. Druhou prednášajúcou bola Daniela Filová, ktorá sa špecializuje na poradenstvo a rešeršnú činnosť  v oblasti patentovej ochrany.

Pôvodcom metódy tvorby a riešenia inovačných zadaní (TRIZ) je Genrich Saulovič Altšuller, ktorý ju vyvinul v roku 1946. Svoj prvý vynález vynašiel už ako štrnásťročný. Keď v 40. rokoch slúžil v sovietskom námorníctve, bolo jeho povinnosťou zabezpečovať patentovú ochranu novým vynálezom, pričom ako patentový odborník sa často stretával s problémami súvisiacimi s potrebou neustálych inovácií a nových riešení. To ho neskôr viedlo k vyvinutiu a zdokonaľovaniu teórie riešenia vynálezcovských úloh.  G. S. Altšuller zistil, že 90 % technických problémov, ktoré je potrebné v rámci inovačných procesov riešiť, už bolo riešených skôr, v inej oblasti a pri inej príležitosti. To ho viedlo ku zmene v kvalifikácii patentov, ktorú nezameral na konkrétne oblasti, ale sústredil sa na samotný proces riešenia problému. Zistil, že keby vynálezcovia poznali procesy, ktoré už boli riešené a súčasne s akým výsledkom, prebiehal by ich výskum podstatne rýchlejšie a efektívnejšie. Prostredníctvom metódy TRIZ ponúkol svetu možnosť cieleného generovania inovatívnych nápadov a riešení technických problémov.

Na začiatku do popredia vystupovala najmä otázka, ako technický problém vyriešiť správne, postupne však pribúdali otázky spojené s pomenovaním skutočného „pravého“ problému a s nájdením jeho praktického riešenia. Dnes si vynálezcovia a inovátori najčastejšie kladú otázku, ako dosiahnuť čo najvýraznejší posun hlavných parametrov konkrétneho výrobku, nakoľko spotrebiteľ si v konečnom dôsledku kupuje jeho konkrétne funkcie. Výnimkou je azda iba skupina výrobkov, u ktorých je pre spotrebiteľa rozhodujúci príťažlivý dizajn (napr. hodinky, nábytok a pod.).

V rámci metódy TRIZ sa uplatňuje tzv. funkčne orientovaný prístup, ktorý využíva definíciu funkcií technického systému za účelom všeobecného zvýšenia jeho hodnoty. Vychádza z predpokladu, že čím je popis funkcií lepší a relevantnejší, tým vyšší je počet potenciálnych riešení. Funkciou sa pritom myslí spôsob, akým subjekt pôsobí na objekt a všeobecné zvýšenie hodnoty systému znamená jednak zvýšenie počtu jeho funkcií a jednak zníženie jeho výrobných nákladov.

Ďalším z nástrojov riešenia technických problémov je tzv. funkčne orientovaná rešerš, ktorá je založená na báze identifikácie svetových technológií/technických riešení s použitím kritéria funkčnosti. Prvý krok predstavuje zovšeobecnenie funkcií, ktoré od výrobku očakávame a ich správne pomenovanie. Druhým krokom je vyhľadávanie konkrétnych riešení, ktoré daný problém riešia v celkom odlišnej oblasti. Spravidla je potrebné najprv sa zamerať na odvetvia, v ktorých prebieha dlhodobo najrozsiahlejší  výskum, ako národná bezpečnosť, kozmický priemysel a pod.

Príkladom využitia tohto prístupu sú detské plienky. Výrobcovia sa v ich prípade snažia dosiahnuť čo najvyššiu možnú mieru absorpcie tekutiny. Platí, že čím vyšší je počet dierok v nich a čím väčšia je ich aktívna otvorená plocha, tým väčšia je ich absorpčná schopnosť. V určitom štádiu však materiál začína praskať a prudko sa znižuje jeho pevnosť. Výrobcovia plienok preto hľadali inú špecifickú technológiu dierkovania, ktorá by umožňovala ešte viac zvýšiť otvorenú plochu, počet dierok, neznižovala by pevnosť materiálu a nebola by príliš nákladná. Ako účinné riešenie problému sa ukázalo tzv. prachové delo využívané v kozmickom priemysle. V rámci uplatňovania metódy TRIZ sa tiež často využíva tzv. trimming, čiže obchádzanie konkurenčných patentov bez porušenia práv tretích osôb.

Po dôslednej analýze viac ako milióna patentových dokumentov bolo zistené, že inovačné riešenia vyššieho stupňa sú spravidla výsledkom pomerne malej skupiny riešiteľských postupov, preto ich dobrá znalosť môže mať v inovačnom procese rozhodujúci význam. Nemenej dôležitým faktorom je, aby do inovačného procesu bol zapojený pracovný kolektív, ktorého hlavnými znakmi sú tvorivosť a schopnosť systematického a cieleného postupu. I z tohto dôvodu je metóda TRIZ vo veľkej miere využívaná v krajinách, ktoré sú lídrami v počte inovácií, ako napríklad USA alebo Japonsko.

 

Kľúčové slová:
CVTI SR, duševné vlastníctvo, inovácie

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK