Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Sú vysoké školy skutočne „motory rastu vedomostnej spoločnosti“?

24. 02. 2015

prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.

Cieľom predloženého príspevku je identifikovať problémy slovenského vysokého školstva a navrhnúť minimálne čiastkové opatrenia na zlepšenie tohto stavu.  

Slovensko je technicky rozvinutý štát. Potrebuje preto primeraný počet technicky vzdelaných absolventov vysokých škôl. Vysoké školy neplnia počty vzdelaných absolventov v niektorých technických odboroch, ktoré požadujú priemyselné podniky. Navyše aj poskytované vzdelanie obsahom nezodpovedá požiadavkám podnikov. Študenti nemajú dostatočné teoretické vzdelanie v prírodovedných predmetoch  a absentuje bližšie prepojenie na prax. Cieľom príspevku je poukázať na systémové zmeny a na dobré príklady, ktorých realizáciou  je možné zlepšiť tento stav. 

prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.

1. Úvod

Výskum, veda, školstvo, prepojenie škola prax  – to sú termíny a slová, ktoré dnes každý používa, keď hovorí o tom, čo by malo byť pre Slovensko hlavnou prioritou vzdelávania do budúcnosti. Vzdelanie je bohatstvo každého človeka, každej spoločnosti, či štátu a v tomto smere nie sme nikdy dosť bohatí. A preto by sme mali efektívne investovať primerané prostriedky do vzdelania, do mladých ľudí, do budúcnosti nášho národa.

Základnými kritériami záujmu podnikov o spoluprácu so školami je aplikovaný výskum a kvalitní absolventi. Sme priemyselný štát a výrobné podniky, v snahe zabezpečiť trvalú udržateľnosť, potrebujú kvalitných absolventov technických vysokých škôl – konštruktérov, projektantov a výskumníkov. Ponuka poskytovaného vzdelávania na strane univerzít a požiadavky na vedomosti a praktické zručnosti z pohľadu podnikov sú často veľmi odlišné až protirečivé. Štát by mal mať záujem, aby boli finančné prostriedky vynakladané na vzdelanie využité maximálne efektívne, aby sme pre potreby praxe vzdelávali „zamestnateľných“  absolventov, aby vysoké školstvo produkovalo absolventov, ktorí vedia predať produkty „mozgu“ - tovar s najvyššou pridanou hodnotou. Výsledkom štúdia by mal byť absolvent, ktorý dobre ovláda najnovšie teoretické a vedecké poznatky svojho odboru, má prehľad o progresívnych technológiách, postupoch a výrobkoch, a vie tvorivo využiť získané poznatky [1].  

Pozrime sa spoločne na efektívnosť výchovy mladých ľudí na Slovensku, kvalitu absolventov, prepojenie škola prax. Pokúsme sa pomenovať problémy z pohľadu štátu, ale aj z pohľadu samotnej školy a priemyslu.

2. Problémy technického vzdelávania na Slovensku

Skúsme si vyšpecifikovať aspoň základné problémy technického vzdelávania u nás, s poukázaním na dobré príklady prepojenia školy a praxe a hľadajme možnosti ich širšieho uplatnenia [2].

Úvodom si položme otázku, kde sú základné problémy nízkeho počtu študentov študujúcich na technických vysokých školách? Príčiny môžeme zhrnúť do týchto bodov:     

  • pokles počtu absolventov stredných škôl v dôsledku slabších populačných ročníkov,
  • nedostatočná výučba prírodovedných predmetov (matematika, fyzika) na stredných školách,
  • nízke spoločenské uznanie absolventov s technickým vzdelaním.

 

Problém vysokoškolského štúdia

Intelektuálne predpoklady uchádzačov: viac ako 50 % študentov prvého Bc. stupňa neukončí, resp. nezvládne prvý ročník štúdia. Na vysoké školy sa hlási viac ako 70 % absolventov stredných škôl. Aj keď na to nemajú, školy ich príjmu, pretože od počtu študentov je závislá ich existencia.

Problémy dvojstupňového štúdia: V zmysle Bolonskej deklarácie z 19. júna 1999 o založení Európskeho vysokoškolského priestoru, prebieha vysokoškolské štúdium v dvoch hlavných cykloch – pregraduálnom a graduálnom. Postup do druhého cyklu vyžaduje úspešné zavŕšenie prvého cyklu štúdia, trvajúceho minimálne tri roky. S týmto súvisia dva problémy, ktorým by sme mali venovať zvýšenú pozornosť. Po prvé - viac ako 90 % absolventov prvého stupňa pokračuje na druhom stupni. A opäť ten istý problém – aj keď na to nemajú, školy ich príjmu, pretože aj od počtu študentov závisí koľko škola dostane finančných prostriedkov. Štát takto z časti rieši aj problém nezamestnanosti mladých ľudí. Po druhé – študenti, ktorí skončia ako bakalári majú nedostatočnú prax. V dôsledku nedostatočnej prax sú absolventi prvého cyklu, z pohľadu potrieb podnikov, praktický nepoužiteľní.

Financovanie technických vysokých škôl: Na rozdiel od prírodovedných a humanitných škôl, práve na technických vysokých školách sa najviac prejavuje nedostatok finančných prostriedkov. Nemôžeme vychovávať špičkovo pripraveného absolventa na technológiách a strojoch ktoré boli zakúpené pred 40 – 50 rokmi. To jednoducho nie je možné – na týchto zariadeniach sa väčšinou nedá robiť ani základný ani aplikovaný výskum.        

3. Návrh na riešenie problémov

Problémy školstva sú všeobecne známe, ale pritom sa neriešia, alebo nie je ochota ich riešiť. Všetci kritizujú, ale len málo ľudí ponúka riešenie, a ešte menej je takých, ktorí sú ochotní zobrať na seba zodpovednosť za zmeny. Ponúkame teda základnú analýzu problémov a návrh ich riešenia [2].

3.1 Zmena systému financovania vysokých škôl

Je všeobecné známe, že školstvo je dlhodobo podfinancované a aj finančné prostriedky, ktoré štát vynakladá na vzdelanie sú prerozdeľované neefektívne, a to dokonca až trikrát. Systém financovania vysokých škôl na Slovensku sa praktický nemenil už niekoľko rokov. Je založený na výsledkoch vedy a výskumu, grantovej úspešnosti,  publikáciách, počte zahraničných študentov a celkovom počte študentov. A práve počet študentov je jedným z významných kritérií prideľovania dotačných prostriedkov. Stačí keď má škola dostatok študentov – má dostatok zdrojov pre zabezpečenie základnej existencie. Zodpovední sa pritom nezamýšľajú či boli prostriedky štátu na vzdelanie vynaložené efektívne. Na absolventa, ktorý nepracuje v odbore, ktorý vyštudoval, vynakladá štát financie praktický trikrát - prvýkrát rezort školstva pre školy, ktoré vychovávajú armádu absolventov pre úrady práce, druhýkrát cez rezort práce a sociálnych vecí na rôzne sociálne dávky v nezamestnanosti a tretíkrát na rôzne „málo účinné“ rekvalifikačné kurzy.  Naopak, keď kvalitná škola s vynikajúcimi výsledkami vo vede a výskume a s vysokými nárokmi na štúdium, nemá dostatok študentov – má existenčné problémy. Veľa maturantov uplatňuje, pri voľbe vhodnej vysokej školy, systém tečúcej vody – cesta najmenšieho odporu. Trochu nadnesene k existujúcemu systému financovania: škola, fakulta môže vychovať aj nositeľa Nobelovej ceny, ale bude len jeden – nutne musí skrachovať.

Chvályhodná bola myšlienka ostatnej komplexnej akreditácie pred šiestimi rokmi. Na základe výsledkov akreditácie mali byť vysoké školy rozdelené do troch skupín, na: univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy. Rozdiel v pridelených finančných prostriedkoch medzi najlepšími a najhoršími mal byť až 60 percent. Škoda, že do tohto procesu opäť zasiahlo politikum a diferencované financovanie bolo zrušené. 

Veľké medzery v systéme súčasného financovania má aj porovnanie financovania rôznych typov škôl. Štátne, verejné a súkromné vysoké školy majú rozdielne možnosti  k prístupu príspevku na študenta priamo od štátu, a možnosti vyberať školné priamo od študenta. Podobný je aj problém financovania odlišných druhov škôl. Rozdielne sú nároky na zabezpečenie pedagogického procesu napr. na technických, prírodovedných, lekárskych či pôdohospodárskych vysokých školách v porovnaní s ekonomickými, filozofickými, pedagogickými, či teologickými  školami. Tieto rozdiely sú ale v systéme financovania diferencované nedostatočne.  

Základnou a nutnou podmienkou pre zvyšovanie kvality vzdelávania je zmena systému financovania vysokých škôl. V novom systéme financovania musí byť zakomponovaná štátna objednávka na žiadané študijné odbory. 

3.2 Profesijne orientovaný bakalár

Riešením je výchova odborných bakalárov pre prax. Ako príklad uvádzam predstavu automobilky PSA Peugeot Citröen, obr. 1, [3]. Firma požaduje, v rámci trojročného systému vzdelávania až tri semestre praxe. Pri súčasne platnom systéme vzdelávania to ale nie je akceptovateľné, pretože táto požiadavka neumožňuje splniť požadovaný rozsah pedagogického procesu.

obr. 1.

Obr. 1. Predstava PSA Peugeot Citröen o profesijne orientovanom bakalárskom štúdiu, [3]

Riešením by bolo predĺženie dĺžky bakalárskeho štúdia na štyri roky a po druhom ročníku urobiť veľmi tvrdý výber študentov na druhý inžiniersky stupeň štúdia, obr.2. Tí študenti, ktorí by neuspeli v bodovom hodnotení, by pokračovali na „profesijnom štvorročnom bakalárskom štúdiu“. Pedagogickú časť „súčasného tretieho ročníka“ by mali rozdelenú do dvoch ročníkov, v každom roku jeden semester a vždy jeden semester v každom roku by mali odbornú prax. Takéto riešenie umožňuje pripraviť bakalárov podľa potrieb praxe. Na strane druhej poskytuje aj možnosť tým najlepším, aby mohli, po úspešnom absolvovaní „štvorročného profesijného bakalára“, pokračovať aj na druhom inžinierskom stupni univerzitného vzdelávania, pretože splnia obsah a rozsah pedagogického procesu, ktorý je v súčasnosti akreditovaný.

obr. 2.

Obr. 2.  Schéma profesijného orientovaného bakalára

3.3. Motivácia štúdia

Keď chce štát skutočne zefektívniť systém financovania vysokých škôl musí do systému implementovať kritérium „uplatnenia absolventov vysokých škôl“, a to na úkor prideľovania zdrojov podľa celkového počtu študentov. Takéto komplexné kritérium by okrem zamestnanosti monitorovalo záujem podnikov o absolventov konkrétnych škôl, či fakúlt, koľko absolventov skutočne pracuje v odbore, ktorý vyštudovali, aké sú priemerné platy absolventov.     

Podobne ako bola urobená "Národná sústava povolaní" by sa mala dokončiť "Národná sústava kvalifikácií". Následne by sa mali obidve sústavy spárovať a štát by tým získal prehľad aké kvalifikácie potrebuje priemysel. Na základe reálnych požiadaviek priemyslu by štát mohol vystaviť „štátnu objednávku“ na požadované kvalifikácie. Štát má nástroje (finančná preferencia najžiadanejších ŠP pre školy, pôžičky  pre študentov) na to, aby preferoval najviac žiadané študijné programy.

Významným nástrojom by mohli byť „odborové preklenovacie pôžičky“. Osobne nevidím vysokú efektívnosť motivačných štipendií, pretože tie negarantujú, že absolvent po skončení štúdia bude naozaj pracovať v odbore, ktorý skutočné vyštudoval, že neodíde do zahraničia, atď. Tým sa motivačné štipendiá minú účinku. Lepšie je „motivovať“ študentov formou odborových preklenovacích pôžičiek. Táto forma je výhodná najmä pre študentov zo sociálne slabších rodín. Študent by v priebehu štúdia, ako výpomoc, čerpal pôžičku. Po skončení štúdia môže túto pôžičku „splácať“ dĺžkou odpracovaných rokov v odbore, ktorý vyštudoval. Keby v odbore nepracoval vôbec, alebo len určitý čas, musel by riadne splácať alikvotnú  časť pôžičky. Pre sledovanie zamestnanosti absolventov by stačilo prepojiť portál absolventov s databázou v sociálnej poisťovni.

3.4 Možnosti zlepšenia získavania praxe          

Na Slovensku vznikli v ostatnom čase dva zaujímavé projekty, účelom ktorých je zlepšiť prepojenie škôl s podnikmi, zlepšiť možnosti pri získavaní potrebnej praxe. Ten prvý „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti  (ďalej  VŠMRVS)“ [4] je okrem iného zameraný na získavanie praxe počas štúdia, ten druhý „Postgraduálne výskumné centrum (ďalej PVC)“ je určený pre absolventov po druhom (Ing.) alebo treťom (PhD.) stupni štúdia [5].

Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti  (ďalej  VŠ-MVS) [4]

Tento projekt je určený pre krátkodobé exkurzie a dlhodobé stáže študentov v podnikoch. Cieľom projektu je poskytnúť študentom okrem teoretických vedomostí aj praktické skúsenosti a priamy kontakt s progresívnymi technológiami uplatňovanými v praxi. Výsledkom projektu je preferovať na vysokých školách, na základe požiadaviek podnikov, štúdium najviac žiadaných študijných programov.

Jedná sa o projekt Európskej únie, Európsky sociálny fond – operačný program vzdelávanie. Alokácia na projekt: 17,072 mil. EUR. Lokalizácia projektu je na celé Slovensko s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja.

Termín trvania projektu: 31 mesiacov: máj 2013 – november 2015.

Stav rozpracovania projektu: V súčasnosti bol ukončený „ranking“ spoluprác medzi vysokými školami a podnikmi, ktorý identifikoval až  2918 „best practice“ zoradených podľa miery napĺňania kritérií, stanovených expertnou skupinou zloženou zo zástupcov VŠ a podnikov. Na základe tohto prieskumu bolo vyselektovaných 100 najžiadanejších študijných programov. Priemyselné zväzy vytypujú najatraktívnejšie programy z pohľadu odvetvia hospodárstva, obr. 3.  Predpoklad je, že 350 študentov absolvuje za tri semestre (celkovo 96 hodín za polrok), dlhodobú stáž v preferovaných podnikoch obr. 4. Viac informácií o projekte, ako aj o ponukách podnikov a témach prác, v ktorých firmy ponúkajú maximálnu súčinnosť sú uverejnené na www.vysokoskolacidopraxe.sk.

obr. 3.

Obr. 3 Základná schéma výučbového centra [4] 

obr. 4.

Obr. 4 Garancia priemyselných zväzov nad jednotlivými výučbovými centrami [4]

Postgraduálne výskumné centrum (ďalej PVC) [5]

Projekt určený pre absolventov po druhom (Ing.) alebo treťom (PhD.) stupni štúdia je zameraný na získanie potrebnej praxe a výskumných zručností. Na základe požiadaviek podnikov absolventi riešia konkrétne projekty pod vedením skúsených supervízorov.  Projekt  je koordinovaný Zväzom strojárskeho priemyslu a začal sa riešiť od marca 2013. Lokalizácia projektu je na celé územie Slovenskej republiky. Projekt bude spolufinancovaný MPSVaR SR, z časti samotnými podnikmi. Základná myšlienka spočíva v tom, že vybraní absolventi vysokých škôl sú v prvých rokoch riešenia zamestnancami konkrétneho podniku, ktorý ich vyšle do výskumného centra. Časť pracovného času, počas riešenia projektu pritom, trávia v PVC pod vedením skúsených supervízorov, časť v podniku pod odborným vedením skúsených ľudí z praxe. Mzda mladých vedeckých pracovníkov je súčtom príspevku MPSVRSR a príspevku konkrétneho podniku, obr. 5. Po uplynutí dohodnutej doby a prípadne po vyriešení projektu sa z výskumného centra vrátia späť do toho istého podniku.

Mladý absolvent – zamestnanec, po absolvovaní stáže v PVC, získa vedomosti, resp. skúsenosti v oblasti, ktorú požaduje konkrétna firma, dobre pozná riešený projekt a firmu, pre ktorú projekt rieši. Firma získa úplne, alebo čiastočne vyriešený projekt pre opakovanú výrobu a súčasne získa zamestnanca s požadovanými vedomosťami a praxou. Na základe anketového prieskumu firmy prejavili záujem o 560 takýchto absolventov s presne definovanými požiadavkami  na vedomosti, odborné či jazykové zručnosti, prípadne projekt aký majú záujem riešiť.  

obr. 5.

Obr. 5  Schéma postgraduálneho výskumného centra [5]

Projekt predpokladá s vytvorením 9 výskumných centier v rámci Slovenska. Vždy ide o prepojenie spádovej firmy v danom regióne a univerzity. Výskumné centrum bude takto poskytovať zapracovanie mladých vedeckých pracovníkov podľa konkrétnych požiadaviek regiónu, obr. 6.  

obr. 6.

Obr. 6 Plánovaná sieť výskumných postgraduálnych centier [5]

Výhoda prepojenia obidvoch projektov 

Výhodou prepojenia obidvoch projektov je, že ak v prvom projekte (VŠ-MRVS) vytypujeme šikovných a talentovaných študentov pre potreby daného podniku, v druhom projekte (PVC) môžu talentovaní absolventi získať požadované vedecké a odborné zručnosti podľa konkrétnych požiadaviek vysielajúceho podniku (obr. 7).

obr. 7.

Obr. 7  Výhody prepojenia projektov VŠ – MRVS a PVC [4]  

 

Literatúra

[1]  Šooš, Ľubomír: Vizitka kvalitnej školy. In: Pro-Energy magazín. - ISSN 1802-4599. - č. 3/2013 (2013), s. 16-18

[2] Šooš, Ľubomír - Brokeš, Peter: Teaching paradigm of project/internship course units.
In: Project work and internship : theory and practice. Wroclaw, Poľsko, 6.-7.9. 2012. - [S.l.] : International center for entrepeneurship, 2013. - ISBN 978-83-63987-00-8. - S. 80-93

[3] SCHWEIZER, D.: Vysokoškoláci do praxe - predstava PSA. Prezentácia v PSA dňa 17.3.2014

[4] http://www.vysokoskolacidopraxe.sk/: Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, 17,072 mil. EUR,  ITMS 26110230120 v rámci operačného programu Vzdelávanie a jeho časti Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy.

[5] Šooš, Ľubomír: Applied research - the best bridge between school and industry through post graduate research centre. In: Procedia - Social and Behavioral Sciences. - ISSN 1877-0428. - Vol. 106 : 4th international conference on New Horizons in Education. Rome /Italy/, June 25-27, 2013 (2013). - [S.l.] : Elsevier, p. 467-475

 

 

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK