Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Ako transferujú výsledky výskumu vo svete: Inšpirácie z Kancelárie pre výskum a inovácie na Univerzite v Jyväskylä vo Fínsku

09. 03. 2015

Spracovala a preložila: Adriana Shearmanová
[adriana.shearman@cvtisr.sk]

Aktívnu účasť na podujatí  Konferencia NITT SK 2014 – Transfer technológií na Slovensku a v zahraničí, ktorá bola štvrtou v poradí, prijala Dr. Riikka Reitzerová z Univerzity v Jyväskylä. Jej prítomnosť na konferencii a na seminári organizovanom špeciálne pre pracovníkov pracovísk pre transfer technológií na verejných vysokých školách, SAV a rezortných výskumných ústavoch na Slovensku a pre prizvaných pracovníkov z českých centier transferu technológií, som využila na rozhovor o tom, ako je na Univerzite v Jyväskylä zabezpečený transfer technológií a aké s ním majú skúsenosti.  

Logo Univerzity v Jyväskyle  

Dr. Riikka Reitzerová začala svoju kariéru ako výskumná pracovníčka vedením výskumnej skupiny pre fotoniku na Inštitúte pre technológie povrchov a fotoniku vo Viedni. Okrem výskumu manažovala projekty, plánovala pre ne zdroje a pripravovala projekty spolu s partnermi z praxe. Po návrate do Fínska od roku 2006 pracovala v Centre pre nanovedy na Univerzite v Jyväskylä pri propagovaní priemyselných aplikácií nanotechnológií so špeciálnym zameraním na papierenský priemysel, pri ohodnocovaní výsledkov univerzitného výskumu, pri zabezpečovaní financovania projektov a pri vytváraní partnerstiev s priemyslom v oblasti nanotechnológií. Momentálne už takmer 8 rokov pracuje v Kancelárii pre výskum a inovácie Univerzity v Jyväskylä ako poradkyňa na inovácie a je zodpovedná za manažovanie transferu technológií.

Akým spôsobom je vo vašej inštitúcii manažovaný a organizovaný transfer technológií?

Univerzita v Jyväskyla je jednou z najväčších multidisciplinárne zameraných univerzít vo Fínsku, ktorá píše svoju históriu už 152 rokov. Je známa svojou špecializáciou na spoločenské vedy a vzdelávanie. Študuje na nej 15 000 študentov z Fínska a z takmer 100 krajín celého sveta.  Má  2 700 zamestnancov. Celkový príjem univerzity predstavuje  211 miliónov eur, z ktorých 34 % pochádza z externých zdrojov.

Kancelária pre výskum a inovácie je pracoviskom s celouniverzitnou pôsobnosťou. Jej desať pracovníčok a pracovníkov poskytuje výskumníkom na univerzite služby súvisiace s administráciou a pomáhajú im pri záležitostiach súvisiacich s plánovaním výskumných projektov, výpočtoch nákladov a pri vypracovaní zmlúv o výskume a tiež pri zhodnocovaní výsledkov výskumu a pri ich distribúcii. Výskumníci tu majú možnosť získať informácie o finančných podporách na výskumné projekty z Fínska a zo zahraničia.

Kanceláriu riadi vedúca projektového manažmentu, vedie projekty a poskytuje právne a inovačné služby. V oblasti transferu technológií pracujú dvaja pracovníci na plný úväzok a dvaja na čiastočný. Ja konkrétne pracujem na plný úväzok ako poradkyňa pre inovácie. Získala som PhD. v chémii, vzdelanie potrebné pre patentovú poradkyňu a vo vedľajšom odbore podnikanie v technológiách. Mojou pracovnou agendou je duševné vlastníctvo, jeho ohodnocovanie, rokovania s partnermi z praxe a podmienky na poskytnutie licencií.

Na čiastočný úväzok pre oblasť transferu technológií pracuje právnička s praxou na súde v Jyväskylä. Jej hlavnými zodpovednosťami je vypracovanie zmlúv súvisiacich s komercializáciou a pomoc v otázkach autorských a súvisiacich práv.

Na plný úväzok pracuje aj projektový manažér rozvoja podnikania, zodpovedný za externe financované projekty. Je absolventom magisterského štúdia v sociálnych vedách so špeciálnym zameraním na vývoj produktov a služieb. Je podnikateľom so skúsenosťami s prácou s neziskovými organizáciami.

Proces transferu technológií na Univerzite v Jyväskylä sa uskutočňuje prostredníctvom štyroch stupňov: aktivizácia výskumníkov a identifikácia duševného vlastníctva, hodnotenie duševného vlastníctva, príprava prototypov alebo overovanie funkčnosti konceptu a rokovania s potenciálnym záujemcom a príprava dohôd k transferu technológií. Univerzita prednostne investuje zdroje určené na transfer technológií do predmetov duševného vlastníctva, ku ktorým má práva. Pôvodca alebo tvorca duševného vlastníctva dostáva ako kompenzáciu 50 % čistého príjmu univerzity z komercializácie tohto duševného vlastníctva.

Aké služby poskytuje Kancelária pre výskum a inovácie interne a externe a za akých podmienok?

Kancelária pre výskum a inovácie poskytuje  služby projektové, inovačné a právne. Výskum začína plánovaním, myšlienkou, nápadom, čo a ako by bolo vhodné a užitočné skúmať, teda návrhom projektu. Výskumníci s takýmito nápadmi prídu za nami a my im v rámci poskytovania projektových služieb navrhneme, o aký podporný nástroj či už z Fínska alebo zo zahraničia by sa mohli uchádzať a aké preň platia pravidlá. V súčasnosti, najmä v projektoch podporovaných EÚ a TEKES (Fínska agentúra na podporu technológií a inovácií) sa vyžaduje presný opis a plán využitia výsledkov výskumu, ktoré tvoria súčasť žiadosti o podporu projektu. Za týmto účelom sme vytvorili tzv. dopadové kliniky, kde poskytujeme pomoc a nástroje na vylepšenie návrhu projektu. Organizujeme ich každý piatok a trvajú dve hodiny. Ich účastníci získajú podporu od svojich kolegov, nástroje na písanie návrhu projektu a  argumenty od poradcov pre financovanie a inovácie.

Pre tých, ktorí sa usilujú o získanie podpory na prípravu projektov EÚ a programu Horizont 2020 z Vedeckej rady univerzity, je účasť v dopadovej klinike povinná. Na to, aby účastníci mali z kliniky čo najväčší úžitok, je potrebné, aby vopred vypracovali jednostranový návrh projektu s opisom myšlienky a výsledkov v zmysle požiadaviek príslušného finančného nástroja, o ktorý účastník kliniky chce žiadať. Súčasne pripraví a prednesie päťminútovú prezentáciu o projekte. Na druhom stretnutí na dopadovej klinike účastník predloží vypracovaný dokument Kto mi vzal peniaze? a model svojho projektu Veľký obraz, kde uvedie, ako budú výsledky využité z krátkodobého a dlhodobého hľadiska. Na získanie lepšej spätnej väzby je vhodnejšie, ak účastník kliniky zašle tieto dokumenty vopred.

Výskumníkom tiež radíme, akým spôsobom napísať žiadosť o podporu projektu, aby mal možnosť uspieť v konkurencii projektov z iných vysokých škôl alebo výskumných pracovísk. Pomáhame s prípravou jeho rozpočtu a s administratívnymi činnosťami.

Prichádzame aj priamo na pracoviská, do výskumných kolektívov s cielene pripravenými školeniami. Pomáhame s prípravou zmlúv a dohôd súvisiacich s výskumom alebo s duševným vlastníctvom. Poskytujeme podporu pri rokovaniach s financujúcim subjektom a pomáhame pri interpretácii jeho pokynov. Pripravujeme medzinárodné dohody, ktoré vyžadujú podpis štatutára (napr. projekty EÚ/Horizont 2020). Náplňou našej činnosti je tiež motivovať pracovníkov na celej univerzite, aby sa aktívne zapájali do projektov a podávali žiadosti o ich financovanie. Organizovaním cielených školení a podujatí prispievame k zvyšovaniu odbornej spôsobilosti pracovníkov katedier a fakúlt, poskytujeme im postupy osvedčenej praxe a tiež rozvíjame a dopĺňame vlastné služby, ktoré poskytujeme akademikom a študentom.

Inovačné služby zahŕňajú všeobecnú propagáciu inovácií, poskytovanie konzultácií o duševnom vlastníctve, odhad komerčného potenciálu výsledkov výskumu a odbornú pomoc pri rozvíjaní komerčného plánu založeného na výsledkoch výskumu. Na to slúži aj otvorené fórum komercializačná klinika. Je určená zamestnancom univerzity, ktorí žiadajú o finančnú podporu z programu TUTL Nové znalosti a podnikanie založené na výsledkoch výskumu, vyhlásenom agentúrou TEKES. Počas šiestich týždňov záujemcovia skúmajú ideový návrh a ostatné časti svojho projektu a požiadavky podporného nástroja TUTL.

K návrhu projektu sa kriticky vyjadrujú a  pripomienkujú ho odborníci v danej oblasti a pomoc poskytujú experti na inovácie a podnikanie, čím sa posiľňuje odborná a  argumentačná báza projektu. Radíme, ako vytvoriť prezentáciu o projekte, na našej webovej stránke sú sprístupnené nástroje na modelovanie podnikateľského zámeru so vzorovými formulármi na prípravu návrhu projektu (NABC – potreby, prístup, prospech, konkurencia a činosti a model podnikateľského plánu CANVAS, ktoré slúžia na skvalitnenie a zdôvodnenie podnikateľského zámeru formou zodpovedania zásadných otázok a vzorový plán projektu TUTL). Na projekty TUTL agentúra TEKES prispieva 70 % nákladov, samotná univerzita 7,5 % a príslušná fakulta 22,5 % celkových nákladov na projekt TUTL priznaných agentúrou TEKES. Za účasť v komercializačnej klinike je možné nárokovať si podiel časti rozpočtu financovaného univerzitou. Rada by som zdôraznila úspechy, ktoré univerzita dosiahla v nedávnej minulosti pri získavaní finančnej podpory z programu TUTL: v roku 2012 sme uspeli s 5 projektmi z 19 podaných, v roku 2013 z 20 podaných žiadostí o podporu  financovania bolo úspešných 6 a v prvom kole podávania žiadostí vo februári 2014 boli z 9 úspešné 3.

V oblasti zakladania spoločností je okrem odborníkov na univerzite k dispozícii sieť spolupracujúcich expertov na rozvoj podnikania s bohatými skúsenosťami pri vytváraní nových podnikov od zrodu myšlienky až po finálny produkt, službu alebo firmu typu start-up. Pracovníci poskytujúci inovačné služby sprostredkujú kontakty na miestnych odborníkov na rozvoj podnikania a špecialistov na predinkubáciu a inkubáciu. Služby, ktoré v oblasti zakladania vlastných podnikov či už pracovníkmi univerzity alebo jej poslucháčmi poskytujú, zahŕňajú:

1. informácie o podnikaní ako budúcej kariére,

2. výučbu k podnikateľskému mysleniu,

3. kontakty na potenciálnych investorov,

4. otázky týkajúce sa ziskovosti a výpočtov/kalkulácií.

Pre výskumných pracovníkov univerzity je na webovej stránke univerzity dostupný elektronický formulár, ktorý slúži na oznámenie vzniku duševného vlastníctva. Ten je základom na ochranu práv duševného vlastníctva, avšak neznamená, že univerzita si automaticky bude tieto práva nárokovať. Na webovej stránke sprístupňujeme návody a formuláre a patentové databázy, napríklad platenú platformu Patsnap a voľne prístupné databázy: Espacenet - patentovú databázu Európskeho patentového úradu, databázu Patentového a známkového úradu USA, Fínskeho patentového a registračného úradu a iné. Takýmto spôsobom si sami výskumníci môžu predbežnou rešeršou zistiť možnosti právnej ochrany výsledkov svojho výskumu.

Prostredníctvom formulára môžu zamestnanci a  študenti univerzity zaslať návrh na výskum alebo výsledky výskumu na ohodnotenie ich komerčného potenciálu. Hodnotenie vypracujeme štandardne do dvoch týždňov.

Naše pracovisko bolo založené v rámci riešenia projektu v roku 2008. Určitý čas sme s kolegom sedeli a čakali, veriac, že výskumníci prídu za nami. No po určitom čase sme si uvedomili, že aktivitu musíme vyvinúť my sami. Vďaka našej mohutnej aktivizačnej kampani a faktu, že začiatkom roku 2009 vstúpil do platnosti nový zákon, ktorý upravuje práva duševného vlastníctva vzniknutého ako výsledok univerzitného výskumu, stúpol aj počet nahlásených vynálezov. Ten mal stúpajúcu tendenciu a kulminoval v roku 2012, čo súviselo so zavedením nového finančného mechanizmu na podporu zakladania podnikov na báze univerzitného výskumu. Z pohľadu vynálezcov bol veľmi aktraktívny, no neskôr zistili, že podporu nie je možné získať len tak ľahko, a počet ohlásených vynálezov klesol na priemernú hodnotu asi 60 oznámení za rok. Do komercializačnej fázy dovedieme jeden až sedem prípadov ročne.

V rámci poskytovania právnych služieb sprístupňujeme elektronické verzie rôznych modelových zmlúv a dohôd (spoločný, zákazkový výskum, prevod práv, dôvernosti informácií, prevoz materiálu, využitie priestorov a zariadení univerzity na výskum, dodávateľská zmluva), a to vo fínskom a anglickom jazyku. Máme vypracovaný zoznam článkov, ktoré by nemali chýbať v zmluve o výskume, pretože jej súčasťou môže byť množstvo ďalších zmlúv a dohôd, ktoré musia byť vo vzájomnom súlade. Kolegovia z právnych služieb poskytujú všeobecné informácie o duševnom vlastníctve a spôsoboch jeho ochrany, informácie o zmluvnej politike univerzity, o pravidlách pre verejné obstarávanie a  etike pri výskume.

Aké zdroje financovania používate na zabezpečenie svojich činností, ochranu duševného vlastníctva a jeho komercializáciu vrátane zakladania spin-off firiem, zmluvného výskumu, mzdy pracovníkov Kancelárie pre výskum a inovácie?

Uplatňujeme dva základné modely transferu technológií. Ak nie je predmetom transferu patent (týka sa najmä softvéru, ochrannej známky a pod.), univerzite je vyplatený preddavok a pravidelné výnosy z príjmu až po dohodnutú sumu. Preddavok nemusí byť vysoký, je v podstate potvrdením záujmu podnikateľa o duševné vlastníctvo. Sme pripravení rokovať aj o jednorazovej platbe, no MSP jednoznačne uprednostňujú prvý variant. Ak je predmetom transferu patentová prihláška alebo patent, tiež je univerzite vyplatený preddavok, ktorý je o niečo vyšší ako cena patentu a výnosy počas platnosti patentu. V prípade založenie firmy typu start-up, transfer prebieha v dvoch fázach. Krátke obdobie, počas ktorého má firma právo používať patent a je podpísaná zmluva o tom, že na firmu budú prevedené práva, čo je potrebné k rokovaniu o poskytnutí rizikového kapitálu. Konečný prevod práv sa uskutoční po získaní rizikového kapitálu.

Ďalšími sú domáce alebo zahraničné zdroje na financovanie výskumu a s ním súvisiacej ochrany duševného vlastníctva a transferu technológií, poskytované na základe predložených projektov súťaživým spôsobom. Z domácich agentúr sú to Fínska akadémia a agentúra TEKES, zo zahraničných program Horizont 2020, európske štrukturálne fondy a Erazmus+. Iné možnosti financovania sú uvedené v databáze Aurora na našej webovej stránke. V databáze sú voľne prístupné výzvy na predkladanie žiadostí na financovanie z rôznych aj súkromných inštitúcií a aj z iných krajín, ktoré sú určené konkrétne pre Fínsko alebo pre Fínov alebo tých, ktorí sú vo Fínsku na pobyte. Je v nej uložených viac ako 800 organizácií a agentúr financujúcich výskum vo vede, umení a kultúre, ktoré sú rozčlenené do 9 základných oblastí a tie ďalej do podoblastí. Zoznam organizácií v databáze Aurora je neustále aktualizovaný.

Na podporu a propagáciu inovácií existuje vo Fínsku Agentúra na propagáciu fínskych inovácií. Významnou súčasťou jej činnosti je aj právne poradenstvo a finančná podpora pri patentovaní vynálezov. Podpora je určená jednak akademikom, ale aj súkromným osobám a malým a stredným podnikom.  Jej činnosť je obsiahnutá v 6 okruhoch:

1. Propagácia inovačných činností.

2. Ohodnocovanie vynálezov (trhový potenciál, novosť a invencia, predajný potenciál a pod.).

3. Poradenstvo (špecificky zamerané na poradenstvo v oblasti vynálezov, práv duševného vlastníctva a podobne).

4. Financovanie ochrany vynálezov (patentmi a inými právami duševného vlastníctva).

5. Financovanie vývoja produktov (plánovanie, vývoj prototypov, technické poradenstvo a poradenstvo pri komercializácii).

6. Financovanie marketingu (vrátane poradenstva pri poskytovaní licencií).

Financovanie inovácií a komercializácie má obvykle štyri formy:

1. Podpora „Keksi” do výšky  8 000 eur na náklady a vývoj vynálezu v ranom štádiu, bez povinnosti vrátenia tejto podpory.

2. Úhrada patentových poplatkov, financovanie vývoja výrobkov a komercializácie. Je podmienená vrátením podpory v prípade úspechu projektu a príjmov z komercializácie. Úroky sa nenárokujú.

3. Nenávratné nižšie obnosy na granty.

4. Pôžičky vynálezcom a MSP ako pracovný kapitál v počiatočných štádiách komercializácie.

V závislosti od povahy vynálezu a jeho komerčného potenciálu sa výška poskytnutej podpory pohybuje od 1 500 do 100 000 eur. Veľká pozornosť je venovaná ochrane duševného vlastníctva, najmä patentmi. Vynálezcovská činnosť a hlavne patentovateľnosť sú kľúčovými kritériami pri výbere žiadosti o podporu. Na dôvažok vynálezcom a MSP je poskytovaná právna pomoc pri patentovej ochrane vo Fínsku a na potenciálnych exportných trhoch a tiež je im poskytované poradenstvo pri vývoji stratégie právnej ochrany vynálezu. V komercializačnej fáze je poskytované poradenstvo pri poskytovaní licencií. Existuje online trh s vynálezmi http://www.innofin.com, kde sa môžu navzájom vyhľadať vynálezcovia s potenciálnymi záujemcami o licencie (a naopak).

Univerzita v Jyväskylä má vytvorený vlastný nástroj na podporu už existujúcich výsledkov výskumu, v skratke TULI. Ten slúži na prípravu výsledkov výskumu a súvisiaceho duševného vlastníctva na transfer do firmy, ktorá ho privedie na trh a ku koncovému spotrebiteľovi. Podpora je od 5 000 do 15 000 € a podmienkou je, aby nositeľkou práv duševného vlastníctva bola Univerzita v Jyväskylä. Vynálezca má nárok na odmenu, ktorá tvorí 50% čistého príjmu z komercializácie duševného vlastníctva plynúceho univerzite.

Naším plánom na rok 2015 je vytvoriť Fond rizikového kapitálu (princíp je vyjadrený schémou). Univerzita prevedie práva k duševnému vlastníctvu do Fondu RK, ktorý je v 100%-nom vlastníctve Univerzity v Jyväskylä.  Fond RK vloží do start-up firmy duševné vlastníctvo ale môže aj peniaze. Fond RK nie je jediným zdrojom financovania, to prichádza aj od ďalších subjektov. Vkladom duševného vlastníctva a finacií získava Fond RK podiel v start-up firme.

obr.                                                   

Schéma: Princíp fungovania Fondu rizikového kapitálu (Fond RK) na Univerzite v Jyväskylä

Mzdový fond zamestnancov Kancelárie pre výskum a inovácie tvoria prostriedky univerzity (mzdy pre právničku a poradkyňu pre inovácie) a  rôzne rozvojové projekty (napr. mzdy pre manažér a pre rozvoj podnikania, projektových manažérov) financované, napr. z fondov EÚ a agentúrou TEKES. V súčasnosti (od 1. 1. 2015) sú zamestnanci kancelárie platení z rozpočtu univerzity. 

Aké kritériá považujete za kľúčové pre rozhodnutie – komercializovať alebo nie?

Univerzita prednostne investuje zdroje určené na transfer technológií do predmetov duševného vlastníctva, ku ktorým má práva. V zmysle Zákona 369/2006 o práve k vynálezom vytvoreným na vysokých školách vznikajú univerzite práva k predmetom priemyselného vlastníctva v prípade, ak duševné vlastníctvo vzniklo v rámci zákazkového výskumu, teda takého, ktorý je financovaný treťou stranou.

V prípade softvéru, ak ho zamestnanec univerzity na plný úväzok vytvoril pri plnení pracovných povinností v rámci niektorých typov zmluvného výskumu (napr. s EÚ, agentúrou TEKES), sa uplatňuje § 40b Autorského zákona. Zamestnávateľ vlastní softvér a je aj nositeľom práv k softvéru. Univerzita si môže, ale nemusí uplatniť svoje práva duševného vlastníctva. Ak neuplatní, ponúkne ich pôvodcovi, ktorý duševné vlastníctvo môže dať právne chrániť na vlastné náklady a založiť si vlastný podnik. Univerzita očakáva návratnosť 10-násobku investícií vložených do ochrany duševného vlastníctva a jeho komercializácie.

Kľúčovými kritériami pri rozhodovaní komercializovať alebo nekomercializovať, sú: 1. právny rámec; 2. invencia, resp. novosť; 3. komerčný potenciál  výsledkov výskumu; 4. zdroje na financovanie prototypu, potvrdenia funkčnosti technického riešenia.

Právny rámec, ako som už spomenula, je definovaný zákonom o univerzitných vynálezoch a autorským zákonom. V prípade externe financovaného výskumu sú ďalšie pravidlá formulované v ustanoveniach zmlúv uzavretých s financujúcim subjektom (napr. EÚ, agentúra TEKES) a príslušných ustanoveniach o právach k duševnému vlastníctvu v zmluvách o spolupráci.              

Je častým prípadom, že v dobe ohlásenia vzniku vynálezu je výsledok výskumu ešte  ďaleko od štádia, kedy je možné dokázať jeho funkčnosť v laboratóriu, nieto ešte v reálnom prostredí, kde by mal byť využívaný. Ďalším významným kritériom je teda dostupnosť zdrojom na ďalší vývoj, technické overenie alebo preukázanie, že je funkčný. V niektorých prípadoch univerzita na seba preberá finančné krytie nielen patentových poplatkov, ale výdavky súvisiace s výrobou a sprevádzkovaním prototypu (do výšky niekoľko tisíc eur). Vo väčšine prípadov však žiadame o finančnú podporu externé subjekty, napr. agentúru TEKES.

Čo sa týka našej stratégie ochrany priemyselného vlastníctva univerzity, snažíme sa do roka po podaní prioritnú patentovú prihlášku previesť na iný subjekt. To je naším ideálom, ku ktorému však dospejeme zriedka, pretože v tomto štádiu ešte nemáme prototyp a dôkaz o funkčnosti konceptu. Často teda podávame PCT prihlášku. Rozhodnutie o tomto kroku je podmienené jasnou predstavou, s akým subjektom rokujeme o  prevode práv. Ten uskutočňujeme ešte pred vstupom do národnej fázy, pretože firma, ktorej prevádzame práva, najlepšie pozná trhy  a krajiny, v ktorých chce patent chrániť. Ak je patent udelený a firma ho využíva, univerzite sú v zmysle zmluvy vyplácané výnosy, v opačnom prípade univerzita dostane iba preddavok pri prevode práv.

Niekedy podávame patentové prihlášky obsahujúce softvér v USA a takéto momentálne prevládajú. Samotný softvér právne chránime v zmysle Autorského zákona a našou snahou je poskytovať naň neexkluzívne licencie. Univerzita v Jyväskylä nemá záujem vytvárať vlastné patentové portfólio, čo so sebou nesie výhody, ale aj nevýhody. Jednou z nich je strata duševného vlastníctva, ak bolo prevedené na start-up firmu, ktorá po krátkom čase existencie zanikne.

Aké sú podľa vášho názoru hlavné problémy v procese transferu technológií a ako ich riešite?

Uviedla som, že prvým problémom bola pasivita zo strany zamestnancov. Začali sme teda chodiť medzi nich a klásť im otázky. Zistili sme, že mnohí si ani neuvedomovali komercializačný potenciál výsledkov, ku ktorým sa dopracovali svojím výskumom, ich využitia v praxi. V rámci mohutnej aktivizačnej kampane sme začali organizovať rôzne podujatia, z ktorých spomeniem niektoré.

Idea-kiosk slúžil na prvý kontakt s výskumníkmi. Okrem kávy, čaju a koláčikov sme im ponúkli všeobecné informácie o našich inovačných aktivitách. Návšteva na univerzitných pracoviskách nebola vopred ohlásená. Obávali sme sa, aby ju výskumníci nepovažovali za povinnosť a formalitu a aby sa pred nami neskryli v laboratóriách. Do tejto akcie sme nešli s očakávaniami. Bol to pre nás istý spôsob neformálneho prieskumu názorov.

Kaviareň Idea, do nej výskumníkov pozývame. Počas troch hodín diskutujeme pri káve na vopred dohodnutú tému, ktorá by mala zúčastnených zaujať. Snažíme sa, aby na nej boli prítomní výskumníci z viacerých odborov a formovali multidisciplinárne kolektívy.

Akademický podnikateľský klub je určený vedcom, ktorí sa zaujímajú a sú zapojení do komercializácie výsledkov výskumu. V príjemnej a uvoľnenej atmosfére - a ako inak, veď sme vo Fínsku, s možnosťou pobytu v saune - vedieme zaujímavé diskusie a rozhovory.              

Ďalšími akciami, ktoré organizujeme, sú Koktail s prípadom a Jarný deň. Niektoré podujatia sme nechali chrániť ochrannou známkou a poskytli sme na ne licenciu firme. Zorganizovali sme spolu 22 rôznych podujatí s účasťou asi 650 osôb ročne.  Možno som zašla trochu to detailov, ale to bol spočiatku náš veľký problém, nedostatok oznámení o duševnom vlastníctve a ako sme tento problém riešili. A aj spôsob, ako prilákať výskumníkov, ako im zatraktívniť transfer technológií. 

V súčasnosti sa problém presunul do oblasti prípravy prototypov a zabezpečovania dôkazov o funkčnosti.

Čo nás trápi, je tiež zmena roly výskumníka v transfere technológií. Pred piatimi rokmi sme na rokovaniach sedeli výskumník a ja na jednej a podnikateľ na druhej strane stola. Výskumník bol ochotný so mnou spolupracovať, poskytoval súčinnosť, pretože mal záujem na čo najvyššej dohodnutej trhovej cene za duševné vlastníctvo, z ktorej mu plynulo 50% z čistého zisku pre univerzitu. Zavedením nových pravidiel agentúry TEKES a trendom podpory k podnikaniu sa situácia zmenila. Výskumník má dvojakú úlohu – ako vynálezca, ktorý má záujem na čo najvyššej cene a ako budúci podnikateľ, ktorý si po skončení projektu môže založiť vlastnú start-up firmu na báze toho istého duševného vlastníctva, má záujem na čo najnižšej cene. Takže v praxi čelím dvom extrémom, buď výskumník tvrdí, že nemá výsledky vhodné na komercializáciu alebo je u mňa v kancelárii takmer každý týždeň s novým vynálezom. Je to dilema a poukazuje na zraniteľnosť tohto systému. Mám istú predstavu, ako tomuto trendu zabrániť, zatiaľ som túto predstavu ešte prakticky nerealizovala. 

Prestížnou motiváciou pre pracovníkov Kancelárie pre výskum a inovácie, ale aj výskumníkov je cena Zlatý pampúšik (obrázok 2) za osobný vklad, akým prispeli k  zviditeľneniu a akceptovaniu inovácií a transferu technológií v akademickom prostredí. Cenu udeľujú Univerzita v Jyväskylä a Polytechnika v Jyväskylä v štyroch kategóriách, medzi ktorými je Najaktívnejší inovátor a Najaktívnejší účastník trasferu technológií.

Držitelia ceny Zlatý pampúšik, ktorú udeľujú Univerzita a Polytechnika v Jyväskylä za transfer vedomostí a technológií
Držitelia ceny Zlatý pampúšik, ktorú udeľujú Univerzita a Polytechnika v Jyväskylä za transfer vedomostí a technológií

V čom vidíte prínos zapojenia zamestnancov a študentov do procesu transferu technológií?

Niektoré výhody som už spomenula. Pre výskumníkov je to príležitosť zúčastniť sa na novom projekte, stať sa podnikateľom a možnosť získať ďalší príjem. Pre študentov je to možnosť stať sa podnikateľom a získať vedomosti pri vypracovávaní PhD. práce.

Na záver by sme sa radi dozvedeli o úspešnom transfere výsledkov výskumu, ktorý ste  realizovali v nedávnej dobe.

Tento príbeh začal ešte v minulom storočí. Na Fakulte športu a zdravotníctva bol vyvinutý mechanický spôsob na meranie hustoty kostí. Zhodou okolností profesor Harri Suominen z Katedry zdravotníckych vied býval nedaleko profesora Jussi Timonena z Katedry fyziky. Profesor Suominen mal doktoranda Shulin Chena, ktorý často viedol diskusie s profesorom Timonenom o šírení elastických vĺn v kostiach. Najskôr bolo elastické vlnenie generované kladivom, neskôr ultrazvukom. Výskumný kolektív sa rozšíril o ďalších študentov – Petra Moilanena a Pekka Hirsiläa – a kolektív vyvinul ultrazvukové zariadenie na meranie hustoty kostí.

Prvú patentovú prihlášku podali výskumníci v roku 2002, v čase, keď transfer technológií ešte na univerzite nebol profesionalizovaný a zákon o univerzitných vynálezoch ešte nenadobudol účinnosť. Licencia na využívanie patentu bola poskytnutá fínskej start-up firme Critical Medical (neskôr premenovanej na Oscare Medical). Firma skonštruovala prototyp ultrazvukového zariadenia. Medzitým pokračovala spolupráca medzi oboma katedrami.

V roku 2010 začala ďalšia spolupráca na vývoji zobrazovania kostí teraz však už medzi troma fínskymi univerzitami (Oulu, Helsinki a Jyväskylä) v rámci projektu financovaného Fínskou akadémiou. Cieľom bolo vyvinúť ďalšiu generáciu zariadenia založeného na ultrazvuku generovaného laserom v kosti, teda zariadenia na bezkontaktné meranie hustoty kostí, napr. z ramena pacienta.

Výskum napredoval a vynález bol nahlásený Kancelárii pre výskum a inovácie v marci 2011. Každá univerzita postupovala pri spracovaní oznámenia o vzniku duševného vlastníctva samostatne. Na Univerzite v Jyväskylä sa na zhodnotení invenčného vkladu podieľal externý patentový zástupca z firmy KESPAT Ltd. Na Univerzite Helsinki sa rozhodli neuplatniť si právo k vynálezu. Výskumníci z tejto univerzity previedli svoje duševné právo k vynálezu na Univerzitu v Jyväskylä s podmienkou, že sa s ich právami bude nakladať akoby boli zamestnancami tejto univerzity.

Univerzita v Jyväskylä mala povinnosť postarať sa o rokovania a zmluvy. Univerzita v Oule si uplatnila právo na duševné vlastníctvo svojich výskumníkov, teda bola jedinou stranou, s ktorou sa mala uzavrieť zmluva o transfere technológie. Dohodli sa, že Univerzita v Jyväskylä povedie rokovania s potenciálnym kupcom.

Rokovanie prebehlo s firmou Oscare Medical Ltd. http://oscaremedical.com/ za podmienok zachovania mlčanlivosti. Poradkyňa pre inovácie vyrokovala prevod práv k vynálezu a finančnú kompenzáciu. Patentovú prihlášku podala firma Oscare Medical 1. 11. 2011 a na trh uviedla prístroj značky OsCare Sono™. Fínsky patent bol udelený v auguste 2014 a spoločnosť v súčasnosti pracuje na vývoji novej generácie zariadenia, ktorého základ tvorí udelený patent.

Opísala som komercializačný projekt, ktorý je typickým príkladom inovačných činností a transferu technológií na našej univerzite. Najskôr spolupráca v základnom výskume medzi dvoma katedrami viedla k výsledkom a rozvinula sa do ďalšej spolupráce. V ďalšej faze prebiehal aplikovaný výskum a vývoj metódy skutočne medzidisciplinárnou spoluprácou medzi vedcami troch univerzít. Výskum bol financovaný Fínskou akadémiou a agentúrou TEKES. Tri uiverzity sa bezproblémovo dohodli na krokoch týkajúcich sa duševného vlastníctva. Kancelária pre výskum a inovácie koordinovala zhodnotenie novosti a viedla rokovania o komercializačnej zmluve s potenciálnym záujemcom. Firma sa postarala o ochranu diuševného vlastníctva a vývoj vynálezu do štádia hotového výrobku. Spolupráca vo výskume medzi troma univerzitami a so spoločnosťou Oscare Medical pokračuje aj naďalej.

Zaujímavým detailom je, že Oscare Medical Ltd je súčasťou väčšej korporácie Revenio Research Group (http://www.reveniogroup.fi/en/). Icare Finland Ltd a Revenio Research Ltd sú súčasťou tejto korporácie v oblasti zdravotníckej techniky. V januári 2015 Univerzita v Jyväskylä a Revenio Research Ltd podpísali dohodu o komercializácii technológie na zobrazovanie rakoviny pokožky (http://globenewswire.com/news-release/2015/01/21/698717/0/en/Revenio-Group-Corporation-REVENIO-AIMS-TO-LAUNCH-SCREENING-DEVICE-TO-DETECT-SKIN-CANCER.html). Toto je príklad plodnej spolupráce so spoločnosťou, pri ktorej jeden úspech vedie k ďalšej spolupráci.

S dovolením, rada by som uviedla ešte jeden, ktorý bol úspešný po technickej stránke. A hoci sme doteraz komerčne neuspeli, tento prípad je pre nás dobrou školou. Vyvinuli sme novú metódu, mali sme dôkazy o funkčnosti konceptu a vyrobili prototyp zariadenia na nedeštrukčné meranie plynov v uzavretom priestore pomocou laseru, napr. v poškodených izolačných sklách.

 a v potravinárskom priemysle pri poškodení balených potravín chránených inertnou atmosférou. Výsledky meraní sú k dispozícii v priebehu sekúnd. Máme funkčný prototyp, no nemáme zmluvu na jeho komerčné využitie. Už sme boli v štádiu, že to vzdáme, že ukončíme tento prípad a aj celý patentový proces. A práve vtedy prišla objednávka na nákup zariadenia z jedného výskumného pracoviska. Je to síce výskumné pracovisko, ja som však optimistkou. Uvidíme, čo prinesie zajtrajšok.  

Na záver by som chcela vyjadriť to, čo  ma motivuje chodiť denne do práce. Mám rada univerzitu. Pre vedu, pre jej fakulty, pre špičkový výskum, ktorý dosahuje až medzinárodnú úroveň, pre jej poslucháčov a vedcov aj zo zahraničia. Ročne máme k dispozícii viac ako 7 miliónov eur externých prostriedkov. Teda máme všetko potrebné, špičkový výskum, financie a nástroje na to, ako využívať výsledky výskumu v praxi. Nie je nutné mať veľa prípadov. Aj pre malé univerzity je dôležité, aby výsledky svojho výskumu transferovali do praxe. Učíme sa na vlastnej skúsenosti. Ak nezačnete, nikdy sa to nenaučíte.

 

Tlač    
Facebook Twitter LinkdeIN

TECH INNO DAY 2019

Správa o podpore transferu technológií za rok 2018

Spolupráca s UVP TECHNICOM

Videotip

Využívate služby Národného portálu pre transfer technológií?

Áno - 50%
Nie - 49%

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku - NITT SK